Jednou z prekážok postupu Detroitu do druhého kola play-off bude kapitán Bostonu Zdeno Chára, masívny obranca, ktorý súperom naháňa hrôzu a eliminuje najlepšie útoky súperov. V mužstve Red Wings sú si jeho síl vedomí a tréner Mike Babcock sa situáciu snaží odľahčovať humorom.
„Keď sa postaví na vhadzovanie vo svojom obrannom pásme medzi čiary na kruhu, je jednou nohou na jednej, druhou nohou na druhej a ešte dokáže dosiahnuť na vašu modrú čiaru,“ povedal o slovenskom obrancovi Babcock, ktorý ho však nazval aj ešte lepším človekom a lídrom ako hráčom.
Chára je dominantným a robustným obrancom, na ktorého však v Detroite poznajú aj recept. Red Wings sa budú snažiť ako zbraň využívať rýchlosť, ktorá bola jednou z ich silných stránok v boji o play-off. Boston si však je toho podľa Babcocka tiež vedomý.
„Ich zámerom bude odobrať nám rýchlosť tým, že budú napádať a uisťovať sa, že sa nám nepodarí realizovať náš plán. Naša koncentrácia bude práve na to, aby sme mohli získať rýchlosť a hrať tak v ich pásme,“ povedal kormidelník.
Detroit má v zostave aj Chárovho kamaráta, o 14 rokov mladšieho Tomáša Tatara. Spolu na seba narazili v základnej časti štyrikrát a vždy sa spolu stretli a pozhovárali.
„Pýtal som sa ho na nejaké rady, hlavne v prvých zápasoch a na to, čo si myslí. Niekedy sa registrujeme, keď proti sebe hráme. Vidím, že tam je, alebo som na jeho strane modrej čiary. Je zábava hrať a vyzývať môjho priateľa. Veľmi ho rešpektujem,“ priznal Tatar, ktorý bol s Chárom spoluhráčom na olympijských hrách.
„Uvedomujem si, aký je dôležitý pre svoj tím a koľko sily vám dokáže dodať. Je to skvelý líder. Učím sa od neho veľa iba tým, že som pri ňom. Je to typ človeka, ktorý hovorí v pravý čas. Nehovorí toho veľa, ale keď musí niečo povedať, tak je to vždy niečo podstatné a zmysluplné,“ povedal Tatar, ktorý sa nebojí ani narušenia kamarátskeho vzťahu: „Keď ma narazí alebo niečo podobné, nikdy sa mimo ľadu naňho nenahnevám.“
Tatar by mohol rozprávať dlho o tom, čo preňho Chára znamená, no výbornou ukážkou jeho charakteru je príhoda od Henrika Zetterberga. Spolu sa ocitli v lietadle zo Soči a švédsky útočník cestoval do zámoria so zraneným chrbtom. Keď ho trenčiansky rodák uvidel s taškou, pribehol k nemu a pomohol mu ju odniesť.
„Keď som letel domov z olympiády, vystupoval som a mal som so sebou batoh. On povedal: Nie, to nebudeš nosiť. A zobral mi ho,“ podelil sa o skúsenosť Zetterberg.