Najlepší hokejisti od A po Z – Wayne Gretzky

V abecede sme sa dostali k písmenu G a doteraz pri žiadnom inom nebola voľba najlepšieho hokejistu NHL ľahšia a asi už ani nebude.

G – Wayne Gretzky

Úprimne, môže s týmto niekto nesúhlasiť? Pôvodne som vôbec neplánoval zverejniť žiadne ďalšie mená začínajúce písmenom G, pretože pri doteraz žiadnom písmene nebola voľba najlepšieho hokejistu ľahšia a asi ani nebude. Ale predsa sú tu dvaja skvelí hokejisti, ktorých kariéry stoja za zmienku: Michel Bernard Goulet – 1152 bodov, Doug Gilmour – 1414 bodov. No stále „The Great One" – 2857. Jednoduchým výpočtom prídeme na to že Goulet + Gilmour + 291 = Wayne Gretzky.

Gretzkyho 2857 bodov v NHL je absolútnym rekordom, jeho 894 gólov ďalším absolútnym rekordom, jeho 1963 asistencií taktiež. Ak by Gretzky nedal ani jeden gól v NHL, 1963 asistencií by mu stále stačilo na absolutórium v tabuľke produktivity NHL všetkých čias. Okrem toho 9 Hart Memorial Trophy, 10 Art Ross Trophy, 2 Conn Smythe Trophy, 5 Lester B. Pearson Award, 5 Lady Byng Memorial Trophy. Štvornásobné víťazstvo v Stanley Cupe sa pri týchto číslach berie ako samozrejmosť. K tomu vyhral s rodnou Kanadou trikrát Kanadský pohár.

Podľa rodičov Wayne strieľal „góly“ hokejkou ešte pred dovŕšením dvoch rokov a prvýkrát korčuľoval vo veku dva roky a desať mesiacov. Pre informáciu, deti začínajú s prvými krokmi približne vo veku jeden rok. Už v útlom veku bolo na chlapcovi badať, že pri hre hokeja s kamarátmi na dvore až veľmi výrazne vyčnieva nad všetkými ostatnými.

Keď nastúpil do hokejového tímu 10-ročných žiakov, mal len šesť rokov a sám tréner povedal, že je lepší ako všetci ostatní v tíme. Vzhľadom na to, že mu bol tímový dres príliš veľký, zastrčil si jeho pravú stranu do nohavíc. A presne takto sme ho mohli sledovať na ľade počas celej kariéry v NHL. Vo veku deväť rokov ukončil jednu sezónu s 378 gólmi a 139 asistenciami. Do veku 13 rokov dal 1000 gólov v žiackych ligách. Jeho hokejová hra však vzbudzovala u mnohých sebeckosť a nekolektívnosť, a tak ho často vybučali dokonca aj rodičia jeho spoluhráčov.

Neskôr sa hráč presťahoval do Toronta a aj tam medzi staršími žiakmi exceloval. Napriek tomu bol v OMJHL Midget Drafte 16-ročných vybratý až z tretieho miesta. Ako 16-ročný hral v OHL za Sault Ste. Marie Greyhounds a tu si prvýkrát obliekol číslo 99. Pôvodne chcel nosiť číslo 9, ktoré nosil jeho idol Gordie Howe, no ten mal na sebe jeho spoluhráč Brian Gualazzi, a tak mu tréner odporúčal číslo 99.

V roku 1978 konkurovala NHL ešte jedna hokejová liga – WHA. Zatiaľ čo NHL nedovoľovala podpisovať zmluvy s hráčmi pod 20 rokov, WHA vekové obmedzenie nemala. Po veľkom boji vo WHA napokon Indianapolis Racers podpísala so 17-ročným Gretzkym 7-ročnú zmluvu na celkovo 1,75 milióna dolárov! V súčasnosti malé peniaze, no pre Racers bola táto zmluva katastrofálna.

Počas ôsmich zápasov, ktoré Gretzky za tím odohral, bola v každom v strate 40 000 dolárov, preto bol Gretzky vymenený. Na výber mal vtedy Winnipeg Jets a Edmonton Oilers. Na radu svojho agenta si vybral Gretzky Edmonton, no výmena vôbec nebola jednoduchá. Až v lietadle došlo k predaju hráča za 700 000 dolárov. No ani to klubu nepomohlo a o mesiac vyhlásil svoj krach a zánik.

Najväčším momentom Gretzkyho kariéry vo WHA bol zápas All-Star v roku 1979, keď sa výber WHA postavil Dynamu Moskva. Tréner výberu WHA ho dal do jednej formácie s jeho detským idolom Gordiem Howeom a jeho synom Markom. Táto trojica sa najviac postarala o úspech výberu WHA.

Na svoje 18. narodeniny podpísal kanadský legendárny útočník s Edmontonom 10-ročný kontrakt na 3 milióny dolárov. Bol to vtedy najdlhší profesionálny kontrakt v histórii hokeja. Gretzky získal Lou Kaplan Trophy pre najlepšieho nováčika v sezóne a v bodovaní skončil tretí. Bola to Gretzkyho jediná sezóna vo WHA, keďže liga po tejto sezóne zanikla a Edmonton spolu s Quebecom, Hartfordom a Winnipegom putoval do NHL. V drafte 1979 tak mohol byť k dispozícii Gretzky, no jeho dlhoročná zmluva zachránila jeho zotrvanie v Edmontone, ktorý preto padol až na posledné miesto draftového poradia.

Hneď v prvej sezóne (a v siedmich ďalších) získal Hart Memorial Trophy a spolu s Marcelom Dionnem skončil prvý v bodovaní so 137 bodmi (Art Ross Trophy získal Dionne, pretože dal viac gólov). Ako najmladší hráč a hneď vo svojej prvej sezóne v NHL strelil aspoň 50 gólov, no nebol zaradený do hlasovania o Calder Trophy, keďže mal skúsenosti z WHA. Trofej získal Ray Bourque. V ďalšej sezóne mu už Art Rossy Trophy neušla, keď prekonal doterajší sezónny rekord Orra v počte asistencií a Esposita v počte bodov.

V ďalšej sezóne prekonal 35-ročný rekord, keď nastrieľal 50 gólov len v 39 zápasoch. V ročníku dosiahol hranicu 212 bodov, čím sa stal vôbec prvým a jediným hráčom, ktorý dokázal nazbierať viac ako 200 bodov v sezóne. Tento rekord neskôr vylepšil na 215 bodov (najlepšia Lemieuxova kariéra mala hodnotu „len“ 199 bodov). Po tejto sezóne sa stal Gretzky prvým Kanaďanom a vôbec prvým hokejistom, ktorý dostal ocenenie Male Athlete of the Year od americkej Associated Press. Najlepším športovcom bol vyhlásený aj Canadian Press a Sports Illustrated.

No napriek úspechom Gretzkyho trvalo až štyri roky dostať sa Edmontonu na výslnie. Edmonton bol mladý tím, ktorý postupne získal do svojich radov mená ako Mark Messier, Glenn Anderson, Jari Kurri, Paul Coffey či Grant Fuhr. V roku 1983 nazreli Oilers až do finále, kde podľahli Islanders, no nasledujúci rok si už pohár nenechali od Islanders vziať a vyhrali odvetnú finálovú sériu. Oilers zopakovali triumf aj o rok neskôr a neskôr pridali ešte ďalšie dva v rokoch 1987 a 1988.

V roku 1985 kvôli Gretzkymu zmenila NHL pravidlá, keď v prípade previnenia sa hráčov proti pravidlám na oboch stranách nebol vylúčený žiaden hráč. To zmenšilo počet situácii 4 proti 4 a 3 proti 3, z ktorých Gretzky ťažil vo veľkom. Toto nariadenie sa ľudovo nazvalo „Gretzkyho pravidlo" a zrušené bolo až v sezóne 1992/1993.

Gretzky bol lídrom Oilers a legendárny Ken Dryden o ňom povedal: „Myslím si, že bol prvým kanadským útočníkom, ktorý hral naozaj skutočný tímový hokej. Dovtedy sa puk prihral najväčšej hviezde tímu a tá dávala góly. Gretzky bol dostatočne dobrý na to, aby to dokázal, no on dokázal svojou kreativitou, pohybom na ľade, talentom a schopnosťami to, že súper nebránil jedného hráča, ale piatich. Súpera nútil korčuľovať tak dobre ako on a prihrával a strieľal na takej úrovni, ktorú nemal nikto.“

Počas štyroch rokov dal Edmonton v priemere 423 gólov za sezónu, dovtedy sa nikomu nepodarilo dať aspoň 400. Gretzky si zachoval bodový priemer na úrovni 207 bodov, keď žiaden hokejista nenazbieral viac ako 152. V tom čase prebiehal aj „boj“ medzi NHL a Sovietskym zväzom, ktorý hral tímovo, zatiaľ čo Kanada sa spoliehala dovtedy na jednotlivcov.

Kanadský hokejista s bieloruským priezviskom zmenil NHL na tímovú hru. Žiadne kanadské dieťa nechcelo hrať ako Makarov alebo Larionov, no teraz chcelo hrať ako Gretzky. Celá stratégia Gretzkyho bola o tom nájsť si voľný priestor, prihrať do voľného priestoru, prihrať späť, skórovať. Známy je aj jeho výrok: „Dobrý hokejista je tam, kde je puk, najlepší tam, kde puk bude.“

Nepredstaviteľné skutočnosťou – výmena do L.A.

Dve hodiny po zisku Stanley Cupu však Wayneov úsmev na tvári zamrzol. Otec mu oznámil, že sa ho vedenie snaží vymeniť a aj keď to vedel už dávnejšie, nechcel syna počas finálovej série rozrušiť. Majiteľ nemal peniaze na svoje ďalšie aktivity na trhu, a tak doslova Gretzkyho predal. 9. augusta 1988 došlo k udalosti dodnes známej pod pojmom „The Trade“. Gretzky sa sťahoval z Edmontonu do Los Angeles spolu s McSorleym a Krushelnyskim za Carsona, Gelinasa, prvé voľby v drafte 1989, 1991 a 1993 a 15 miliónov v hotovosti!

Niektorí fanúšikovia žiadali od vlády zrušenie tejto výmeny, majiteľa preklínali, niektorí naopak Waynea považovali za zradcu, pretože šiel práve do L. A. kvôli hereckej kariére svojej manželky. Tak či onak, Waynove slzy na tlačovej konferencii po oznámení výmeny boli len ťažko falošné.

Gretzkyho prvá návšteva Edmontonu v drese Los Angeles bola vysielaná v celej Kanade a hráč si vyslúžil štvorminútové ovácie. V aréne bola najvyššia návštevnosť v dovtedajšej histórii. Publikum šalelo pri jeho prvom striedaní, pri jeho prvom dotyku s pukom, pri jeho dvoch asistenciách alebo pri jeho strete s Messierom. Gretzky po zápase vystúpil pred médiá a povedal: „Som hrdý Kanaďan, nikdy som nezradil svoju krajinu. Prestúpil som, lebo ma vymenili a teraz je moja práca tam. Som Kanaďanom z celej svojej duše a dúfam, že to Kanaďania vedia.“ Po sezóne 1988/1989 vyhotovili Gretzkymu pred štadiónom sochu ako drží nad hlavou Stanley Cup.

Gretzky, samozrejme, nepoľavil zo svojej hry a prvý gól za LA dal hneď v prvom zápase z prvej strely. Hneď v prvom kole play-off sa postavil Gretzky práve proti svojmu bývalému klubu a aj jeho zásluhou Kings sériu otočili z 1:3 na 4:3 a rozplakali celý Edmonton (o rok neskôr vyhral Edmonton svoj ostatný Stanley Cup). V roku 1990 ho Associated Press vymenovala za najlepšieho mužského športovca desaťročia. Gretzky však v Los Angeles pomohol aj celej politike NHL. Ľudia v kraji, v ktorom sa dovtedy nezaujímali veľmi o hokej, začali vypredávať štadión.

Záujem o hokej vzrástol až tak, že v Kalifornii vznikli časom dva nové kluby v San Jose a Anaheime. V rámci celej USA sa začalo viac ľudí zaujímať o hokej a NHL z toho mohla ťažiť. 13 sezón po sebe nazbieral Gretzky v sezóne viac ako 100 bodov, z toho v štyroch viac ako 200 bodov, no pre zranenie chrbta odohral v sezóne 1992/1993 len 45 zápasov. Aj to mu však stačilo na zisk 65 bodov. V tom roku doviedol celý tím až do finále, no tam jeho hokejové majstrovstvo zlyhalo. Sériu s Montrealom prehralo LA 1:4 na zápasy, keď v poslednom zápase Gretzky ani nevystrelil na bránu.

St. Louis a koniec kariéry v drese Rangers

Potom nasledovali napriek Gretzkyho bodovým hodom neúčasti v play-off, ktoré vyvrcholili jeho výmenou do St. Louis v sezóne 1995/1996. Tímu Gretzky pomohol ako vedel, no s Brettom Hullom v útoku si nerozumel a tréner ho kritizoval. Aj preto odmietol ponuku na 3-ročnú zmluvu za 15 miliónov dolárov a ako voľný hráč podpísal zmluvu s New York Rangers, kde odohral posledné tri sezóny svojej kariéry. Najväčším tímovým úspechom bolo konferenčné finále v roku 1997. V tom roku ho The Hockey News vyhlásili za najlepšieho hokejistu všetkých dôb, on sám by však hlasoval za Orra alebo Howea.

V poslednej sezóne, 1997/1998, sa mu nedarilo. Nielen, že strelil iba deväť gólov, bola to jeho jediná sezóna v kariére, keď si neudržal priemer bodu na zápas. Aj to však stačilo na strelenie 1072. gólu, čím prekonal o jeden presný zásah rekord Gordieho Howea v góloch vo WHA + NHL. V médiách sa už dlhšie špekulovalo, že po tejto sezóne „The Great One“ skončí. Posledný zápas v rodnej krajine odohral 15. apríla 1999 v Ottawe a aj keď duel skončil remízou 2:2, Gretzky dostal štatút prvej, druhej aj tretej hviezdy zápasu. Po návrate do New Yorku Gretzky oznámil, že po skončení základnej časti ukončí kariéru.

V poslednom zápase sezóny napriek tomu, že sa stretli dva americké tímy, na štadióne zahrali aj kanadskú hymnu. Spieval ju kanadský spevák Bryan Adams a časť textu, v ktorom sa spieva „O Canada, we stand on guard for thee“ pozmenil na "We're going to miss you, Wayne Gretzky". V tomto zápase zaznamenal hráč aj svoj posledný bod za asistenciu, no Rangers prehrali s Penguins 1:2 po predĺžení.

„Môj posledný zápas v New Yorku bol najväčším momentom mojej hokejovej kariéry. Všetko, čo som si ako dieťa pri hokeji užíval, jazdiť na tréningy s mamou a otcom, jazdiť na zápasy s mamou a otcom a potom ich vidieť spolu s priateľmi v hľadisku. Všetko to sa udialo v tomto poslednom zápase v New Yorku,“ povedal po zápase.

Kanadu reprezentoval Gretzky na juniorských Majstrovstvách sveta 20-ročných už vo veku 16 rokov. So 17 bodmi bol najproduktívnejším hráčom turnaja a žiaden hráč na tomto turnaji v tomto veku nezaznamenal viac bodov. Zo štyroch účastí v Kanadskom pohári si odviezol jednu striebornú a tri zlaté medaily, po jeho premenovaní v roku 1996 na Svetový pohár pridal ďalšiu striebornú.

Počas Kanadského pohára v roku 1987 vo formácii s Lemieuxom zahral svoj najlepší turnaj, keď v deviatich zápasoch nazbieral neuveriteľných 21 bodov. Sklamaním však ostali Olympijské hry v Nagane v roku 1998, keď Kanada prehrala proti Česku v semifinále po samostatných nájazdoch. Gretzky na nich kontroverzne ani nebol trénerom vybraný. V zápase o tretie miesto potom podľahli Kanaďania Fínsku.

Gretzky bol uvedený do Hokejovej siene slávy hneď po ukončení kariéry, čím mu bola udelená výnimka trojročného čakania. Rok na to bol uvedený do Siene slávy IIHF a v tom istom roku počas All-Star Game NHL vyradila jeho dres s číslom 99 v celej lige. V roku 1999 premenoval Edmonton svoju najrušnejšiu cestu na Wayne Gretzky Drive, v rodnom Bradforte pomenovali po ňom jednu ulicu na Wayne Gretzky Parkway. V roku 2002 LA Kings vystavili jeho bronzovú sochu pred štadiónom. V roku 2000 odkúpil 10% akcií Phoenixu Coyotes a v roku 2005 skúsil aj kariéru hokejového trénera, no nedarilo sa mu. Počas štyroch sezón sa ani raz neprebojoval do play-off, a tak s trénovaním skončil.

Gretzky bol výnimočný vo všetkom, bol vysoko nad všetkými ostatnými hokejistami nielen vo svojej dobe, ale v celej histórii hokeja. No podľa jeho slov za veľa vďačí svojmu otcovi, ktorý bol jeho trénerom v útlom veku. Práve on naplno rozvinul jeho talent a vycibril v ňom cit pre hru a hokejové videnie.

Od roku 1998 je ženatý s herečkou Janet Jones, s ktorou majú päť detí. Momentálne je Gretzky biznismenom, vlastní reštauráciu v Toronte, má akcie v športových kluboch a objavuje sa v reklamách. Okrem kanadského má aj americké občianstvo a s rodinou žije v Kalifornii.