Najlepší hokejisti od A po Z – Joe Sakic

Sedem písmen pred koncom seriálu sme opäť narazili na veľmi ťažkú voľbu. Priezvisko začínajúce sa na „S" totiž v NHL nosilo naozaj veľké množstvo skvelých hokejistov. Voľba bolo veľmi náročná, ale myslíme si, že napriek všetkému správna.

S – Joe Sakic

Börje Salming drží rekord NHL v počte bodov nikdy nedraftovaného obrancu a taktiež takmer všetky rekordy obrancov v histórii Toronta. Mats Sundin bol stelesnením kapitána a takmer celú kariéru zasvätil taktiež Torontu Maple Leafs. Bol prvým Európanom draftovaným z prvého miesta, je jedným len z troch hokejistov, ktorí vsietili aspoň 20 gólov vo svojich prvých 17 sezónach v NHL. V nej odohral 1346 zápasov so ziskom 1349 bodov. V lige však nedosiahol významný tímový úspech a individuálne získal „len“ Mark Messier Leadership Award. So Švédskom má tri zlaté, dve strieborné a dve bronzové medaily z Majstrovstiev sveta a zlato z Olympijských hier. Darryl Sittler má najlepšie svoje roky taktiež spojené s tímom Maple Leafs. V 1096 zápasoch v NHL získal 1121 bodov. Drží ligový rekord v počte bodov hráča v jednom zápase. 7. februára 1976 zaregistroval 10 bodov proti Bostonu za šesť gólov a štyri asistencie.

Denis Savard odohral v NHL 1196 zápasov, v ktorých získal 1338 bodov. Má Stanley Cup s Montrealom Canadiens. Billy Smith bol ďalším pri už tak často spomínanom štvorlístku Stanley Cupov pre New York Islanders. Ako brankár raz získal aj Conn Smythe Trophy, okrem toho Vezina Trophy, William M. Jennings Trophy a je historicky prvým brankárom v NHL, ktorému bol pripísaný gól. Nastúpil na 680 zápasov, z ktorých vyhral 305. Nedraftovaný Martin St. Louis, ktorý pred nedávnom ukončil kariéru, nazbieral v NHL 1033 bodov v 1134 zápasoch. Dvakrát získal Art Ross Trophy, trikrát Lady Byng Memorial Trophy, raz Hart Memorial Trophy a Lester B. Pearson Award. Najväčším úspechom však určite zostáva Stanley Cup z roku 2004, zlato zo Svetového pohára v tom istom roku a Olympijské zlato z roku 2014.

Bobby Smith zaznamenal v 1077 zápasoch 1036 bodov, vyhral Calder Memorial Trophy aj Stanley Cup. Obranca Gary Suter absolvoval v NHL 1145 zápasov, v ktorých získal slušných 845 bodov. Taktiež vyhral Calder Memorial Trophy aj Stanley Cup. Brent Sutter mal najlepšiu kariéru z početnej a veľmi známej hokejovej rodiny Sutterovcov. V 1111 zápasoch nazbieral 829 bodov, dvakrát vyhral Stanley Cup s Islanders. „Captain Canada", Ryan Smyth, odohral v NHL 1270 zápasov so ziskom 842 bodov, no nezískal žiadnu významnú individuálnu alebo tímovú trofej. Zato s Kanadou vyhral Juniorské majstrovstvá sveta, 2-krát seniorské Majstrovstvá sveta, Olympijské hry aj Svetový pohár. A teraz prechádzame k tým najlepším z písmena „S".

Obranca Scott Stevens odohral v NHL neuveriteľných 1635 zápasov počas 22 sezón a získal 908 bodov a 2785 trestných minút. Trikrát doviedol New Jersey k Stanley Cupu, z toho raz aj so ziskom Conn Smythe Trophy. Viac zápasov na pozícii obrancu odohral len Chris Chelios. Je najmladším hráčom v histórii NHL, ktorý prekonal hranicu 1500 odohraných zápasov a v žiadnej sezóne neskončil so záporným hodnotením +/-. Teemu Selänne si pripísal v NHL 1451 zápasov a získal o šesť bodov viac. Vyhral Calder Memorial Trophy, keď nastrieľal 76 gólov a získal 132 bodov. Vyhral Maurice „Rocket" Richard Trophy, Bill Masterton Memorial Trophy, Stanley Cup a drží všetky podstatné rekordy Anaheimu Ducks. V histórii Olympijských hier nazbieral najviac bodov, aj keď nikdy nesiahol na zlato. Má tri bronzové a jednu striebornú medailu.

Nikdy nedraftovaný Peter Stastny (Šťastný) je historicky najlepším slovenským hráčom v NHL (ak nerátame rodáka Stana Mikitu, ktorý má so Slovenskom spoločné len miesto narodenia a rodičov). V len 977 zápasoch NHL nazbieral neuveriteľných 1239 bodov. Získal Calder Memorial Trophy, keď bol vôbec prvým nováčikom v lige, ktorý získal viac ako 100 bodov. (Wayne Gretzky získal v prvej sezóne 137 bodov, no keďže predtým hral vo WHA, nemal štatút „rookie“). Okrem toho drží mnohé nováčikovské rekordy a rýchlosť získavania bodov mali v celej histórii lepšiu len hráči ako Gretzky, Mario Lemieux a Mike Bossy. Napriek tomu hráčovi chýba významný klubový úspech. S tímom Československa vyhral 2-krát Majstrovstvá sveta a ako reprezentant Kanady Svetový pohár.

Brendan Shanahan dokázal v NHL odohrať 1524 zápasov so ziskom 1354 bodov a 2489 trestných minút. Trikrát vyhral Stanley Cup. Má zlato z Olympiády a Majstrovstiev sveta, čo ho robí členom Triple Gold Clubu. K tomu pridal aj zlato zo Svetového pohára. Jeho schopnosť skórovať a tvrdá hra z neho robí jediného hráča NHL, ktorý dokázal nastrieľať viac ako 600 gólov a získať viac ako 2000 trestných minút. Terry Sawchuk je pojmom nielen medzi brankármi, ale aj medzi všetkými hráčmi v NHL. Štyrikrát vyhral Vezina Trophy a štyrikrát siahol aj na Stanley Cup. Vyhral Calder Memorial Trophy, Lester Patrick Trophy. Drží rekord NHL v počte remíz a 39 rokov držal rekord v počte čistých kônt, až do jeho prekonania Martinom Brodeurom.

Joe Sakic s 1641 bodmi v 1378 zápasoch NHL, dvoma Stanley Cupmi, Conn Smythe Trophy, Hart Memorial Trophy, Lady Byng Memorial Trophy, Lester B. Pearson Award, so zlatom a štatútom MVP Olympijských hier v roku 2002, so zlatom z Juniorských majstrovstiev sveta, Majstrovstiev sveta a Svetového pohára bol jedným z najlepších lídrov v histórii, ktorí brázdili ľady NHL a preto je zaradený na prvé miesto v tomto rebríčku.

Joseph Steven Sakic sa narodil v meste Burnaby v provincii Britská Kolumbia rodičom Marijanovi a Slavici, imigrantom z Juhoslávie z časti Chorvátska. V origináli sa jeho priezvisko píše Šakić. Jeho materinským jazykom tak bola chorvátčina až do navštevovania škôlky, kde sa začal učiť aj anglicky. Vo veku štyroch rokov ho rodičia vzali na zápas Vancouveru Canucks proti Atlante Flames a podľa slov rodičov mal odvtedy malý Joe sen stať sa hokejistom. Jeho idolom sa stal Wayne Gretzky. Za školský tím v Burnaby dosiahol v sezóne iba v 80 zápasoch 156 bodov, keď sa presne trafil až 83-krát. Na konci sezóny 1985/1986 už hrával vo WHL za tím Lethbridge Broncos.

V nasledujúcej sezóne sa tím presťahoval do mesta Swift Current a Sakic vo svojej prvej plnej juniorskej sezóne získal ocenenie najlepšieho nováčika sezóny, keď nazbieral 133 bodov len v 72 zápasoch. Hneď na jej začiatku však došlo k veľkej tragédii. 30. decembra 1986 počas jazdy autobusom na zápas proti Regine Pats vodič autobusu stratil na poľadovici nad vozidlom kontrolu a havaroval. Joe neutrpel žiadne vážne zranenia, no štyria mladíci pri nehode zahynuli. O tejto tragédii odmietal Sakic hovoriť počas celej kariéry NHL. „Až“ z 15. miesta si ho v roku 1987 vtedy vybral Quebec Nordiques. V nasledujúcej sezóne uprednostnil Sakic hranie vo WHL pred NHL. V nej získal titul najlepšieho hráča sezóny, dosiahol 160 bodov a bol naplno pripravený preraziť na ľadoch najvyššej hokejovej súťaže.

Začiatky v NHL

Prvý bod v NHL za asistenciu dosiahol hneď vo svojom prvom zápase 6. októbra 1988 a prvý gól dal o dva dni neskôr. Vtedy nosil dres s číslom 88, keďže devätnástka bola obsadená Alainom Côtém. V sezóne nazbieral 62 bodov v 70 zápasoch a práve tých desať vynechaných zápasov pre zranenie členka ho pripravilo o Calder Trophy. Vo svojej druhej sezóne už prešiel Sakic na dres s číslom 19, ktorý nosil počas celej kariéry, keďže Côté ukončil kariéru. Nazbieral 102 bodov a skončil na 9. mieste kanadského bodovania sezóny. V ďalšej sezóne už robil spolukapitána so Stevenom Finnom (Sakic mal „C" na domácich dresoch, Finn na dresoch pre hostí). Skončil šiesty v bodovaní, keď opäť pokoril hranicu 100 bodov, no v nasledujúcej padol na hranicu 94 bodov, keď pre zranenie vynechal 11 zápasov.

Prvýkrát prejavil svoje vlastnosti lídra počas kauzy s Ericom Lindrosom, ktorého v roku 1991 draftoval Quebec. Ten patril v tom čase medzi najhoršie tímy v NHL, trikrát po sebe skončil posledný v lige a Lindros zaň odmietal hrať aj vďaka francúzskemu charakteru a slabému finančnému trhu. „Chceme tu len hráčov, ktorí majú vášeň hrať. Som unavený z neustáleho počúvania jeho mena. Nie je tu a v šatni je plno chlapcov, ktorí sa naozaj o hokej zaujímajú.“ Napokon bol po roku, 30. júna 1992, vymenený ako veľká mladá hviezda do Philadelphie Flyers za balíček hráčov Steve Duchesne, Ron Hextall, Kerry Huffman, Mike Ricci, Chris Simon, vrátane práv na Petra Forsberga, prvej voľby v draftoch 1993 a 1994 a 15 miliónov dolárov v hotovosti. Od sezóny 1992/1993 sa stal Sakic jediným kapitánom tímu a Nordiques sa po piatich rokoch prebojovali do play-off. O dva roky neskôr v skrátenej sezóne získali divízny titul a Sakic v bodovaní NHL skončil len osem bodov za prvým Jaromírom Jágrom.

Sťahovanie do Denveru

Po sezóne bolo oznámené, že tím bol predaný a bude sa sťahovať. Svoje nové miesto našiel v americkom štáte Colorado a nazval sa Avalanche. Hneď v prvej sezóne v novom pôsobisku Sakic doviedol 120 bodmi v 82 zápasoch základnej časti a 34 bodmi v 22 zápasoch play-off k Stanley Cupu, čo bol vôbec prvý pohár v celej histórii klubu, vrátane jeho pôsobenia v Kanade od roku 1979. Za svoje výkony bol ocenený aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play-off a od tohto roku bol jedným z najrešpektovanejších kapitánov v NHL.

V Ďalšej sezóne odohral pre roztrhané lýtko síce len 65 zápasov, no stihol nazbierať 74 bodov a Colorado získalo svoju prvú Prezidentskú trofej. Colorado sa dostalo až do konferenčného finále, kde podľahlo Detroitu, ktorý mu oplatil prehru z minuloročného konferenčného finále. Po sezóne 1997 sa nedokázal dohodnúť na nove zmluve, a tak sa na tri roky za 21 miliónov dolárov upísal New Yorku Rangers. Podľa vtedajšej dohody mal však klub tri dni na to, aby vyrovnal ponuku pre obmedzeného voľného hráča. To aj spravil, a tak sa Sakic nesťahoval. Tento podpis predznamenal obrovské zmluvy pre najlepších hráčov. Ďalšia jeho sezóna bola poznačená zraneniami a dostal sa z nich až v tej ďalšej.

V play-off vtedy v ďalšom konferenčnom finále prehralo Colorado sériu s Dallasom, ktorý sa neskôr stal šampiónom. 27. decembra 1999 sa Sakic stal len 56. hráčom, ktorý prekonal hranicu 1000 bodov, 23. marca 2000 dal hetrik, aby dosiahol hranicu 400 gólov a so ziskom 1049 bodov prekonal Petra Šťastného v historických tabuľkách tímovej produktivity . V sezóne 2000/2001 dosiahol svoje gólové maximum s 54 presnými zásahmi, pozbieral Hart Memorial Trophy, Lady Byng Memorial Trophy, Lester B. Pearson Award a na konci sezóny sa tešil aj zo Stanley Cupu. Práve vtedy porušil tradíciu a nedvihol pohár nad hlavu prvý ako kapitán, ale prenechal túto česť Rayovi Bourqueovi.

V ďalšej sezóne, 9. marca 2002, odohral Sakic svoj 1000. zápas v NHL a tím sa dostal až do konferenčného finále, kde však opäť padol na Detroite. V sezóne 2003/2004 prvýkrát od sťahovania tímu do Denveru nevyhralo Colorado divízny titul. Po výluke a novej dohode NHL s NHLPA prišlo Colorado pre problémy s platovým stropom o kľúčových hráčov Petra Forsberga a Adama Foota. Aj keď sa mu v tom roku podarilo dostať sa do play-off, v nasledujúcej sezóne sa Sakic po podpise novej jednoročnej zmluvy na 5,75 milióna dolárov s Coloradom prvýkrát nepozrel do vyraďovacích bojov. 15. februára 2007 však dosiahol Sakic významný míľnik, keď vsietil svoj 600. gól ako len 17. hráč v histórii NHL. Vo veku 37 rokov dosiahol 100-bodovú hranicu ako druhý najstarší hráč v celej histórii NHL. Starší bol už len Gordie Howe.

Pred sezónou 2007/2008 hráč podpísal novú ročnú zmluvu, ktorú generálny manažér tímu, François Giguère, komentoval slovami: „Joe je srdcom tejto organizácie, jeho líderské schopnosti a hodnota pre tento tím, špeciálne pre mladých hráčov, sú nespochybniteľné.“ 26. októbra dosiahol Sakic hranicu 1600 bodov. Pre operáciu však musel vynechať 38 zápasov po odohraní 232 zápasoch v rade. Po zranení sa vrátil ziskom jednej asistencie a pred koncom sezóny, 22. marca, dosiahol ako 11. hráč v histórii tisícu asistenciu v NHL.

Aj napriek zvažovaniu o ukončení kariéry podpísal Sakic pred sezónou 2008/2009 novú jednoročnú zmluvu. Pre vyskočený stavec v chrbtici však odohral len 15 zápasov a keď sa už blížil jeho návrat, nešťastne si zlomil tri prsty na snehovej fréze, čo ho vyradilo z akcie na celý zvyšok sezóny. 9. júla 2009 Sakic definitívne ukončil kariéru. Pred ďalšou sezónou Avalanche vyradili jeho dres s číslom 19 a „C“ na drese, keďže Sakic bol do tohto času jediným kapitánom Colorada Avalanche v histórii.

Po ukončení kariéry si dal Sakic na dva roky úplnú prestávku od hokeja a venoval sa rodine. S manželkou Debbie má tri deti, vrátane dvojičiek. Až v roku 2011 sa vrátil do Colorada ako člen organizácie. Bol zvolený za výkonného poradcu a tímového viceguvernéra. 26. júna 2012 bol uvedený do Hokejovej siene slávy. V roku 2013 bol povýšený na výkonného viceprezidenta pre hokej, čo znamenalo jeho hlavné slovo v prijímaní všetkých členov hokejového tímu. Aj napriek tomu, že generálnym manažérom tímu je Greg Sherman, spolu s trénerom Patrickom Royom má na starosti fungovanie takmer celého tímu.

Okrem povolania hokejistu je Sakic zanieteným golfistom. Každoročne usporadúva charitatívny golfový turnaj na jedlo pre chudobné rodiny. Za svoju nezištnú aktivitu si v roku 2007 vyslúžil Foundation Player Award. V rodnom meste Burnaby je po ňom pomenovaná ulica Joe Sakic Way a jeho meno je populárne po celej Britskej Kolumbii, kde je prezývaný „Burnaby Joe", zatiaľ čo v Colorade mu prischla prezývka „Super Joe". Jeho brat Brian taktiež hral hokej, a hoci bol draftovaný v roku 1990 Washingtonom Capitals, na zápas NHL nikdy nenastúpil a celú kariéru strávil v nižších súťažiach.

Okrem toho, že je Joe Sakic členom Triple Gold Clubu, je jedným len zo štyroch hokejistov spolu s Bobbym Clarkom, Waynom Gretzkym a Markom Messierom, ktorý dokázal získať v jednej sezóne Hart Trophy a zároveň ako kapitán doviesť svoj tím k Stanley Cupu. Jeho charakter a príkladné vystupovanie charakterizovala okrem iného aj udalosť zo Svetového pohára 2004, keď Stave Yzerman nemohol hrať pre zranenie a aj napriek tomu Sakic neprijal jeho dres s číslom 19, ktorý nosil v NHL. V šatni bol Sakic tichým, no rešpektovaným človekom. Po ukončení kariéry nebolo Colorado schopné dosiahnuť výrazný úspech a len dvakrát postúpilo do play-off, vrátane sezóny hneď po ukončení Sakicovej kariéry. Novú nádej vidí Colorado v podobe Gabriela Landeskoga.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Komentáre (53)