Nebolo to ani tak dávno(sezóna 2005/2006) , keď mužstvo Boston Bruins na ľade vyzeralo ako chaos na korčuliach(a to hlavne vďaka „bystrému“ nápadu vtedajšieho generálneho manažéra Mike O Connella zbaviť sa Joea Thorntona. Tento trejd by sa mohol v kľude označiť ako najhorší v celej histórií Bruins. )
Keď Thornton odišiel, zvyšok sezóny v Bostone bol slušnou blamážou a čo bolo možno ešte horšie, pri pohľade na súpisku nebolo veľa dôvodov k optimizmu do budúcna. V lete, ale nový GM Chiarelli vytiahol z trhu voľných hráčov 2 žolíkov, ktorí dnes tvoria kostru mužstva. Marc Savard bol vtedy trochu neistá investícia na takú tučnú zmluvu, akú mu Chiarelli ponúkol. No vyplatilo sa to.
Druhá ulovená ryba trochu pripomínala vzrastom práve Medveďa v logu Bostonského klubu. Áno určite viete, že to bol Zdeno Chára, ktorý sa nedohodol na zmluve v Ottawe a zamieril práve do Bostonu. A to nie za nejaké drobné. Chára bol odmenený zmluvou na 7,5 milióna ročne, čím sa stal jedným z najlepšie plateným obrancov ligy. Bol zvolený kapitánom mužstva a očakával sa od neho takmer zázrak. Dostať tú nesúrodú partičku hokejistov do play-off.
Bohužiaľ sa ale ukázalo, že ďalšia posila, nový hlavný tréner Dave Lewis nebol až taký dobrý nápad. Nová sezóna nezačala zle, no časom sa ukázali značné slabiny v systéme hry. Tréner Lewis zvyknutý na prepracovanú hru s Detroitu prišiel do tímu, ktorý nebol ani zďaleka tak zohratý a ucelený ako Red Wings. Problémom bola obranná hra mužstva, kde chýbala práve organizácia a dôslednosť. Všetci kľúčový hráči boli po sezóne v tabuľke +/- v hodnotách okolo –15, a len traja z celého kádra ktorí hrali pravidelne, sa dokázali udržať nad nulou.
Klub ukončil sezónu v značnom bodovom odstupe od play-off , s druhým najväčším počtom inkasovaných gólov v lige a veľkým otáznikom do ďalšej sezóny. Čo urobiť aby sa počet inkasovaných gólov, dostal aspoň na prijateľnú úroveň? Ak si porovnáme terajšiu súpisku s tou minuloročnou, zistíme že sa nič moc nezmenilo, ba dokonca sú teraz dlhodobo zranení dvaja dôležití hráči Bergeron a Murray. Napriek tomu, je to úplne iné mužstvo. Počet inkasovaných gólov sa znížil z 3,6 na 2,7 za zápas.
Čomu tento posun môžeme priradiť? 3 aspekty oproti vlaňajšku treba vyzdvihnúť. Nový coach Claude Julien, ktorý nahradil neúspešného Lewisa, zmenil herný prejav tímu s väčším dôrazom na obranu hlavne u útočníkov.
Druhým aspektom bolo dobré narábanie Juliena s Ice-timeom jednotlivých hráčov. Vidieť to hlavne u Cháru, ktorý pod Lewisom bol na ľade takmer neustále. Čím nielenže naberal veľkú únavu spojenú so stratou koncentrácie, ale ostatní beci sa dostávali na ľad málo a tým pádom im chýbala potrebná istota. Julien týmito krokmi docielil, že hra obrancov a útočníkov sa veľmi dobre prekrýva. Útočníci viac bránia a Chára má energiu na útočné výpady. Už teraz po odohraní 49 zápasov má skoro toľko bodov, ako za celú minulú sezónu, pričom v +/- je na 7 kladných bodoch.
Tretí aspekt zmien nie je systémový a dá sa nazvať jednou krátkou vetou: životná sezóna Tima Thomasa, keď nad niektorými jeho zákrokmi zostáva rozum stáť. Keby sme sa pozreli kryštálovou guľou o jednu-dve sezóny dopredu, možno uvidíme Cháru a spol. krúžiť po ľade s Pohárom. Chce to len mierne posilniť káder, byť zdravý a mať trochu šťastia.