V Chicagu sa pri pohľade na Richarda Pánika stále viac a viac čudujú. Prečo sa ho tak rýchlo vzdala Tampa Bay? Prečo mu v Toronte neveril Mike Babcock? Nedáva im to zmysel.
Ako sa stal z hráča, ktorý nedokázal preraziť do základnej zostavy najhoršieho tímu NHL, hráč, ktorý je pravým krídlom Jonathana Toewsa v prvom útoku najlepšieho tímu ostatných rokov?
„Vyrovnanosť výkonov,“ poznamenal Pánik pre Chicago Sun Times. „Pre mňa to bol problém v podstate v každej sezóne, v ktorej som hral v NHL.“
Presne tak. Vyrovnanosť výkonov bolo niečo, na čo sa neustále odvolávali tréneri Syracuse, Tampy Bay a niečo, čo ho vlani stalo miesto v zostave Maple Leafs. Napriek svojmu talentu si v NHL vydobyl reputáciu nevyrovnaného hráča.
Pánikovi výmena do Chicaga pomohla a Quennevilleov systém hry mu sadol. Prelom prišiel v play-off, kde sa zaradil medzi najdôležitejších hráčov tímu. A za tým všetkým sa skrývala dôvera. Dôvera v jeho potenciál.
„Dali mi okamžite šancu. Keď som bol vymenený, bol som v AHL a oni ma hneď povolali do prvého tímu. To mi pomohlo so sebadôverou a prejavilo sa to aj na ľade. Cítite, keď organizácii na vás záleží. Vedia, ako dokážem hrať a skúsili mi pomôcť. Vy sa im potom chcete za tú dôveru odvďačiť výkonmi,“ priznal Pánik.
Martinský rodák sa nechce len odvďačiť za dôveru, ale vo veku 25 rokov sa chce zbaviť aj svojej reputácie a dokázať, že je hráčom, na ktorého sa možno spoľahnúť. Ukázať napríklad aj Torontu, že sa mýlilo.
„V Toronte som odohral celú sezónu a na ľade som sa cítil dosť dobre. Potom začali s prestavbou. Ja som chcel byť jej súčasťou, ale asi som nebol v ich plánoch. Nevyšlo to tam,“ povedal Pánik.
„Keď máte pocit, že vám tréner dôveruje, vašu hru to pozdvihne o úroveň vyššie. Na ľade cítite sebadôveru, nepozeráte sa už viac cez rameno a nerozmýšľate o chybách. Iba hráte hokej a to je tá najlepšia vec.“