Osgood je jedným z populárnych hráčov Detroitu.
Osgood, ktorý sa narodil 26. novembra 1972 v malom kanadskom mestečku Peace River nachádzajúcom sa v provincii Alberta, hrával v juniorskej WHL v troch rôznych tímoch – Medicine Hat, Brandon a Seattle.
V roku 1991 bol draftovaný tímom Detroit Red Wings v treťom kole z celkového 54. miesta. Počas svojej prvej profesionálnej sezóny 1992/93 vyhral talentovaný mladík 19 zápasov za tím AHL Adirondack Red Wings.
Svoj debut v NHL zažil v ročníku 1993/94, kedy ako 21-ročný nastúpil na 41 zápasov Detroitu, v ktorých zaznamenal 23 víťazstiev ako nováčik, ktorý pôsobil v tíme ako náhradník najskôr Tima Cheveldea a neskôr Boba Essensu.
Po sezóne do tímu prišiel Mike Vernon, s ktorým Osgood vytvoril kvalitnú brankársku dvojicu. Red Wings sa po dlhom čase vrátili do finále Stanley Cupu, ale sériu proti Devils nezvládli.
V nasledujúcom ročníku si Osgood zachytal podstatne viac a NHL viedol s 39 víťazstvami a priemerom 2,17 gólu na zápas. Po sezóne bol nominovaný na Vezina Trophy, cenu pre najlepšieho brankára roka, ktorú získal Jim Carey. Spolu s Vernonom sa však dočkal William M. Jennings Trophy, keďže brankári Detroitu inkasovali najmenej gólov.
Významným úspechom pre „Ozzieho“ bol aj moment zo zápasu proti Hartfordu, ktorý sa odohral 6. marca 1996. Osgood v ňom ako druhý brankár v histórii (po Ronovi Hextallovi) strelil gól po tom, čo vyslal priamu strelu smerom k prázdnej bráne Whalers.
V ďalšej sezóne sa obaja brankári pravidelne striedali na pozícii štartujúceho brankára, no v play-off dostal prednosť skúsenejší Vernon, ktorý vychytal Detroitu prvý Stanley Cup za posledných 42 rokov. Vernon sa stal aj najužitočnejším hráčom play-off.
Okrem Detroitu chytal aj za NY Islanders a St. Louis.
V Detroite pôsobil potom až do leta roku 2001, kedy bol umiestnený na waiver listinu, z ktorej si ho stiahol tím New York Islanders. V drese newyorského tímu odohral dve sezóny, pričom počas druhej bol vymenený do St. Louis. Po tom, čo mu vypršal kontrakt, stal sa neobmedzeným voľným hráčom a to znamenalo jeho šancu na návrat do Detroitu.
„Cítil som sa skvele. Keď som si opäť obliekol dres Red Wings, bolo to prvýkrát, čo som si uvedomil, ako veľmi milujem hranie v Detroite,“ priznáva Osgood, ktorý sa radí medzi brankárov s hybridným štýlom chytania.
V auguste 2005 s ním Red Wings podpísali dvojročný kontakt. O post jednotky bojoval s Mannym Legacem. 1. júla 2006 podpísal s tímom nový dvojročný kontrakt a potom zdieľal brankárske povinnosti s Dominikom Hašekom pred tým, než utrpel zlomeninu ruky.
V sezóne 2007/08 inkasoval tandem Hašek-Osgood len 184 gólov. V základnej časti viac príležitosti dostával Hašek, no v play-off to bol práve Osgood, kto doviedol Detroit k finálovému triumfu nad Pittsburghom. Po sezóne získal svoju druhú Jennings Trophy.
V ďalšej sezóne sa Osgood trápil a zaznamenal najhoršie štatistiky v kariére. V play-off však prišiel obrat a opäť podal skvelé výkony, ktoré doviedli tím až do finále Stanley Cup. V ňom však už Detroit druhýkrát v rade Pittsburgh nezdolal.
V aktuálnej sezóne sa „Ozziemu“, jednému z najobľúbenejších hráčov Detroitu, tiež nedarí. V poslednom období vysedáva na lavičke a pozoruje, ako sa z mladého Jimmyho Howarda stáva nová brankárska hviezda Detroitu.
Tridsaťsedemročný brankár, ktorý ako posledný v NHL používa tradičnú prilbu s mriežkou, zaznamenal počas kariéry 396 víťazstiev, s ktorými je 10. najúspešnejším brankárom v histórii. Počas kariéry sa dvakrát zúčastnil zápasu hviezd (1996 a 2008), bol nominovaný do druhého All-Star tímu sezóny (1995/96) a stal sa prvým brankár od Terryho Sawchuka, ktorý získal dva Stanley Cupy ako jednotka v rozmedzí 10 a viac rokov.
Prečítajte si na SlovakFitness.sk: