Red Kelly bol hviezdny obranca, ktorý pomohol Detroitu Red Wings k zisku štyroch Stanley cupov. Potom bol vymenený do Toronta, kde dokázal opäť štyrikrát vyhrať najprestížnejšiu trofej, no tam už nie na poste obrancu.

V Toronte sa doslova pretransformoval na stredného útočníka. A je veľmi málo hráčov, ktorým by sa takáto výmena postov podarila – no Red (pravým menom Leonard) Kelly patrí medzi tú hŕstku úspešných.

Leonard Patrick "Red" Kelly sa narodil 9. júla 1927 v Port Dover v provincii Ontario. Inšpirovaný bol tvrdým obrancom Redom Kornerom. Počas jeho juniorskej kariéry bol však nútený zmeniť jeho štýl hry.

Red začal svoju profesionálnu dráhu v Detroite v rokoch 1947-48. V naládujúcej sezóne dopomohol Kelly k prvenstvu v regulárnej sezóne a potom si Red Wings toto prvenstvo zopakovali v rekordnom počte - sedem období za sebou.

V druhej z týchto sezón bol Red Kelly vymenovaný do druhého mužstvá All-Stars a potom bol osem rokov za sebou členom tohto výberu. Vedľa nominácie na výber hviezd získal trikrát za sebou Lady Byng Trophy, pre najšportovejšieho hráča. Touto cenou sa mohlo pochváliť skutočne málo obrancov a to sa v predjuniórskom veku rozhodol, že chce byť tvrdým obrancom.

V roku 1954 bola zriadená Norris Trophy pre najlepšieho obrancu a Kelly bol prvým hráčom, ktorý ju dostal. V sezónach 1956 – 57 a 1957 – 58 si Kelly obliekol dres s kapitánskym céčkom. 7. februára 1960 predal Detroit Kellyho do Toronta. V mužstve „červených krídel“ bol vždy vynikajúci v zastavovaní útokov a v držaní puku.

Trénera Maple Leafs Punchle Imlacha po jeho príchode do tímu napadlo, že keď bude Kelly hrávať v strede útoku, môže pomáhať v zastavovaní najlepších hráčov súpera a ešte pridávať silu útočnej rade mužstva. Ukázalo sa, že mal pravdu. Ako stredný útočník v tej istej formácií ako Frank Mahovlich, Red Kelly v sezóne 1960-1961 svojimi asistenciami dopomohol „Veľkému M“ k klubovému rekordu 48 strelených gólov.

Kelly sám bol s 50 nahrávkami druhý a v rebríčku skórovania obsadil šiestu priečku. V tom istom ročníku získal už svoju štvrtú Lady Byng Trophy. Neskôr v rokoch 1962,1963,1964 a 1967 dopomohol Torontu k zisku tej najcennejšej trofeje. Za celú kariéru však získal až osem Stanley Cupov - to je najväčší počet hráča, ktorý neodohral ani jeden zápas za Montreal Canadiens.

V období rokov 1962 až 1965 sa v Ottawe zúčastňoval aj politického života. Hráčska kariéra sa pre neho skončila v roku 1967. Na ligových klziskách strávil celých 20 rokov. V sezóne 1967-1968 pôsobil ako tréner Los Angels Kings a potom prešiel na miesto trénera Pittsburghu. V roku 1973 sa vrátil do Toronta a štyri sezóny trénoval „Javorové listy“. Do hokejovej siene slávy bol uvedený v roku 1969.

V roku 1998 bol vyhlásený za 22. najlepšieho hráča histórie NHL. 4. októbra 2006 bol jeho dres vyvesený v domácej hale Toronta.