Rozhovor so Zdenom Chárom

Ak by Zdeno Chára ako mladý hokejista počúval svojich trénerov, pravdepodobne by teraz hral basketbal, nie hokej. Joshua Robinson s kapitánom Bostonu urobil krátky rozhovor, v ktorom sa rozprávali o Chárovej výške, o možnom konci kariéry a aj o tajomstve tvrdej strely slovenského obrancu.

Ako skončil športovec tvojej veľkosti pri hokeji?
- Keď som začal hrať hokej, nebol som o veľa vyšší ako ostatní. No vo veku štrnástich, pätnástich, šestnástich rokov som začal výrazne rásť, asi tak o 2,5 alebo 5 centimetrov za rok a to trvalo štyri alebo päť rokov. To bolo obdobie, kedy som skutočne vyrástol.

Čo ti vtedy hovorili tréneri?
- Hovorili mi, aby som zmenil šport alebo jednoducho odišiel od hokeja. Ale čo si asi nikdy neuvedomili je, že chlapec, ktorý je stále v raste potrebuje viac času na vývoj a prispôsobenie jeho tela a že musí byť omnoho silnejší. Tréneri doma nemali na to trpezlivosť. V momente, keď prestaneš rásť, vyplníš telo svalstvom a potom zistíš, že môžeš byť tak rýchly ako hocikto iný.

Zvažoval si niekedy koniec s hokejom?
- Čím viac mi hovorili, že som príliš vysoký na hokej, tým viac som im chcel ukázať, že sa mýlia. Tak som s podporou rodiny a všetkých, ktorí mi verili, extrémne tvrdo na sebe pracoval a nikdy som sa nevzdával.

Aké je tajomstvo tak tvrdej strely?
- Vždy som miloval strieľanie pukov. Od kedy som bol mladý, môj otec ma vždy nútil často strieľať, aby som si zlepšil svoje strely, aby boli tvrdšie a presnejšie. Počas sezóny a aj počas leta som strieľaval veľmi často, takže v súťaži o najtvrdšiu strelu len spojíte dohromady tieto všetky elementy: dobrý náprah, umiestnenie puku na čepeli a smer, ktorým puk vypálite. Vždy som chcel mať najtvrdšiu strelu a myslím si, že súťaž o najtvrdšiu strelu je tou najzaujímavejšou počas All-Star víkendu. Je to ako súťaž v smečovaní v basketbale.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 08. 03. 2009 | Rubrika: Rozhovory