Najlepší hokejisti od A po Z – Lorne John Worsley

Vrátane dnešného písmena nás čakajú už len tri. Dnes sa zastavíme pri hokejistoch s priezviskom začínajúcim na W. Aj keď je víťaz tentokrát viac-menej jednoznačný, pár ďalších mien určite stojí za zmienku.

W - Lorne John Worsley

Obranca Doug Wilson a súčasný generálny manažér San Jose nazbieral v NHL 827 bodov v 1024 zápasoch a vyhral James Norris Memorial Trophy. Do dnešného dňa drží všetky klubové kariérne a sezónne rekordy produktivity medzi obrancami Chicaga Blackhawks. Jeho brat Murray odohral síce v NHL len 386 zápasov so ziskom len 198 bodov, no Stanley Cup vyhral štyrikrát a zaujímavosťou je, že až trikrát je jeho meno na trofeji vyryté nesprávne, ako Murry, s vynechaním písmena A. Tiger Williams určite nemôže byť považovaný za najlepšieho hráča v nejakej racionálnej kategórii, no drží rekord NHL v počte trestných minút. V 962 zápasoch ich dokázal nazbierať neuveriteľných 3966. Aj napriek tomu dokázal ale nazbierať 513 bodov a v jeho najlepšej sezóne dokázal v 77 zápasoch nastrieľať 35 gólov pri zisku 62 bodov a 343 trestných minút. Vtedy si dokonca zahral aj v All-Star Game v útoku s Wayneom Gretzkym a Mikeom Bossym.

Obranca Glen Wesley odohral v NHL 1457 zápasov so ziskom 537 bodov. V roku 2006 sa tešil zo Stanley Cupu v drese Caroliny. Ray Whitney bol v tom čase taktiež hráčom Caroliny, taktiež prispel k víťazstvu pohára a okrem toho si počas kariéry pripísal 1064 bodov v 1330 zápasoch. Ďalším slávnym hráčom s triumfom v Stanley Cupe z roku 2006 je nepochybne Doug Weight. V 1238 zápasoch nazbieral 1033 bodov, získal King Clancy Memorial Trophy a s USA striebro na Olympijských hrách a zlato na Svetovom pohári. K tomu si zahral v štyroch zápasoch All-Star.

Lorne John Worsley, známejší pod menom Gump, podľa podobnosti s komixovou postavou Andym Gumpom, mal spomedzi všetkých týchto hokejistov určite najúspešnejšiu kariéru a môžem prezradiť, že je posledným brankárom s prvenstvom v tomto letnom seriáli. V NHL odchytal počas 21 sezón 861 zápasov, získal Calder Trophy, dve Vezina Trophy, štyrikrát Stanley Cup a 4-krát si zahral v zápase All-Star. Spolu s Andym Brownom bol posledným brankárom v NHL, ktorý hral bez masky (do roku 1974). Je členom Hokejovej siene slávy, ktorá v roku 2004 na svojich stránkach napísala, že je jedným z najlepších brankárov v celej histórii a jedným z najcharakternejších ľudí, ktorý si kedy obliekli na seba hokejový dres.

Narodil sa 14. mája 1929 v Montreale, no svoju kariéru nezačínal tam. Ako tínedžer bol talentovaným hráčom futbalu, keď hral za Westmount. K tomuto športu ho priviedol otec, ktorý ako futbalista vyhral aj Kanadské majstrovstvá .V roku 1948 bol Gump členom All-Star tímu dorastu. Jeho talent bol zjavný a všimli si ho aj za hranicami. V roku 1951 dostal ponuku hrať za Fulham, rok na to si s ligovým výberom zahral proti Tottenhamu Hotspur. Medzitým sa venoval aj hokeju, ktorému napokon ostal verný a uprednostnil ho pred futbalom. Jeho prvou profesionálnou sezónou bola sezóna 1949/1950, keď obliekal dres New Yorku Rovers v už neexistujúcej EHL a hneď doviedol tvoj tím k prvému miestu. Hráč, už pod krídlami New Yorku Rangers, sa po sezóne presunul na farmu do tímu St. Paul Saints pôsobiaceho v USHL. Tu sa mu poradilo získať ocenenia Najlepší nováčik, Najlepší brankár a taktiež bol zvolený do prvého All-Star tímu sezóny. Ani to mu však miesto v prvom tíme neprinieslo a tak chytal v ďalšej sezóne za Saskatoon Quakers v PCHL. V ďalšej sezóne patril New York Rangers k najhorším tímom NHL a tak s hráčom konečne podpísali zmluvu. Aj napriek tomu, že Rangers skončili beznádejne posledný, Gum v bráne exceloval a vyslúžil si trofej pre najlepšieho nováčika sezóny. No Rangers nepochopiteľne poslali Gumpa do tímu Vancouver Canucks, predtým pôsobiaceho vo WHL. Gump si tam sezónu užíval, bol zvolený za brankára roka a tím priviedol k prvému miestu v základnej časti. V následnom play-off doviedol Vancouver až k triumfu ako najužitočnejší hráč turnaja.

Jednotka do NHL

To už očividne vedeniu Rangers stačilo a od sezóny 1954/1955 už Gump pravidelne hral v NHL ako brankárska jednotka tímu, keď z pozície vytlačil Johnnyho Bowera a obliekol si dres s tradičnou jednotkou pre prvého brankára. Počas deviatich rokov jeho pozíciu nikto neohrozil, no potom sa vedenie rozhodlo vymeniť ho do Montrealu, aj kvôli jeho vstúpeniu do vznikajúcej hráčskej únie.

Po príchode do rodného Montrealu ale väčšinu času svojich prvých dvoch sezón strávil na farme v tíme Quebec Aces pôsobiaceho v AHL. Tam si vyslúžil aj členstvo v All-Star tíme, v tej druhej sezóne odohral 19 zápasov aj za prvý tím a v play-off vychytal svoj prvý Stanley Cup. Od ďalšej sezóny 1965/1966 tak bol jednou z vedúcich osobností tímu a postupne pomohol Canadiens k ďalším trom Stanley Cupom. Hneď vyhral Vezina Trophy a Montrealu pomohol k druhému triumfu v rade. O dva roky neskôr zažil svoju najlepšiu sezónu, keď siahol na svoju druhú Vezina Trophy, pripísal si kariérne minimum 1,98 inkasovaných gólov na zápas, bol členom prvého All-Star tímu a v play-off jedenástimi výhrami v rade doviedol Montreal k ďalšiemu triumfu, ku ktorému pridal o rok ďalší. Aj napriek jeho skvelým výkonom, vedenie dávalo prednosť Rogatienovi Vachonovi. Do prvého tímu bol povolaný Phil Myre, ale Worsley odmietol nastúpiť na farmu a zvažoval koniec kariéry. Od tohto rozhodnutia vzišlo, keď ho Canadiens vymenili do Minnesory North Stars. Tam odohral ešte päť rokov, keď napokon vo veku 44 rokov zavesil korčule definitívne na klinec. Bol prvým brankárom v NHL, ktorý vyhral 300 zápasov a prehral 300 zápasov.

Počas svojej kariéry bol Gump známy svojim humorom a hlavne iróniou. V časoch hrania za Rangers, keď naňho bežne cez zápas smerovalo aj 50 striel, sa ho novinár spýtal, ktorý tím mu v bráne spôsobuje najväčšie problémy. Jeho odpoveďou bol New York Rangers. Keď ho tréner Rangers, Phil Watson, obvinil z pivného brucha do médií povedal: „To len ukazuje, ako má pozná. Ja pijem iba Johnnieho Walkera.“ Gump bol taktiež predposledným brankárom, ktorý nenosil masku. Podľa jeho vlastných slov, jeho maskou bola jeho tvár, no nebolo to veľmi rozumné. Celú kariéru ho zmietali zranenia. Aj keď zranenia chrbta, kolena, zlomené prsty alebo potrhané šľachy neboli spôsobené nenosením masky, strela od Bobbyho Hulla do čela mu spôsobila otras mozgu a z bezvedomia sa prebudil až v nemocnici. Jeho najväčšou fóbiou tak neboli puky, ale lietanie. 25. novembra 1953 sa po komplikovanom lete psychicky zrútil a bol nútený navštíviť psychiatra. Kvôli tomu dokonca vynechal istú porciu zápasov. Pred príchodom do Minnesoty sa uistil, že bude kvôli jej polohe lietať len veľmi málo.

V roku 1980 bol uvedený do Hokejovej siene slávy. „Mal som v Toronte v Hokejovej sieni slávy stretnutie a sedel som na večeri s Louom Nannem, Johnom Mariuccim a skupinou ďalších ľudí. Potom oznámili mená a ja som bol medzi nimi. Všetci sme boli prekvapení. Sieň slávy je čerešničkou na torte. Je to pocit ako žiaden iný.“

V roku 2007 ale Gump zomrel po infarkte doma v meste Beloeil v provincii Quebec. Dve kanadské rockové skupiny, Huevos Rancheros a The Weakerthans, nahrali piesne Gump Worsley's Lament, resp. Elegy for Gump Worsley na jeho počesť a kapela Sons of Freedom nazvala svoj druhý štúdiový album Gump.