Desiata časť seriálu Zabudnuté tímy NHL bude posledná. Pozrieme sa v nej na jeden tím, ktorý v kanadskom Montreale časom úplne zatienili Canadiens. A to aj napriek tomu, že o tíme Montreal Maroons môžeme hovoriť ako o šampiónovi.
Na drese Maroons sa vynímalo veľké „M“. Klubovými farbami bola biela a gaštanovo hnedá, podľa ktorej sa tím aj pomenoval. Kým Canadiens reprezentovali frankofónnu časť Montrealu, tento tím vznikol preto, aby svoj tím mali aj anglicky hovoriaci ľudia. A bol to úspešný, hoci už zabudnutý tím.
NHL vznikla v roku 1917 a medzi zakladajúcimi členmi boli aj dva tímy z Montrealu – Canadiens a Wanderers. Oba tímy hrali v hale Montreal Arena, ktorá 2. januára 1918 vyhorela. Kým Canadiens si nový domov našli, Wanderers zanikli.
„Habs“ boli tímom, ktorý inklinoval k frankofónnej časti Montrealu a keďže chcela NHL osloviť aj anglofónnu časť, do roku 1922 vrcholil tlak na vznik nového klubu. V roku 1924 začala výstavba novej haly – Montreal Forum – a po dokončení sa stala prvou veľkou arénou v lige. Stala sa domovom nového tímu.
Canadiens mali proti druhému tímu v meste námietky, ale nakoniec sa zmierili s podielom na expanznom poplatku, ktorý v tých časom predstavoval 15 000 dolárov. Nakoniec boli majitelia tímu aj radi, keď im vznikol mestský rival.
Prezident nového montrealského tímu James Strachan sa snažil pomenovať tím ako Wanderers, no jeho snaha vyšla na zmar. Tím dlho nemal meno, no nakoniec sa médiám páčil názov Maroons, ktorý odzrkadľoval farbu dresov. Hoci tím si meno nikdy oficiálne neosvojil, bol ním známy počas svojej histórie.
Tá nebola dlhá, no o športových neúspechoch sa hovoriť nedalo. Možno tak v prvej sezóne, v ktorej neskúsený tím obsadil v konkurencii šiestich tímov predposledné miesto. V hale však nikdy nebola núdza o fanúšikov. Po posilnení tímu o hviezdnych hráčov ako Stewart, Siebert či Phillips, začali prichádzať aj úspechy na ľade.
Už v druhej sezóne v NHL sa tím zaradil medzi elitu. Kým Canadiens sa trápili a získali v 36 dueloch len 23 bodov, Maroons ich nazbierali 45 a po základnej časti skončili druhí za Ottawou. V play-off porazili v dvojzápasových sériách Pittsburgh Pirates i Senators. Ako ligový šampión postúpili do bojov o Stanleyho pohár.
Súperom montrealského klubu bol tím Victoria Cougars z WHL. V sérii na tri víťazné zápasy uspeli Maroons 3:1 na zápasy a tešili sa zo Stanleyho pohára ešte len v druhom roku svojej existencie. Hartovu trofej v tom roku získal Nels Stewart, ktorý vyhral kanadské bodovanie so 42 bodmi. Strelil aj najviac gólov – 34.
25 août 1938 Les Maroons de #Montréal cessent leurs activités #sport http://t.co/KMFGPZAotN pic.twitter.com/AMrR7ak3xm
— Philippe Paradis (@Philippe2307) 25. augusta 2015
Leto po sezóne bolo pre Maroons veľké. Tím sa tešil z úspechov v návštevnosti i na ľade. Budúcnosť vyzerala sľubne. Od novej sezóny, v ktorej získaval Stanleyho pohár aicky víťaz NHL, hralo v lige desať tímov v dvoch divíziách. Oba tímy z Montrealu pritom začali zdieľať Montreal Forum.
V ročníku 1926/27 sa Canadiens zlepšili, a tak Montreal žil súbojom medzi svojimi dvoma klubmi. Maroons skončili v základnej časti tretí v Kanadskej divízii za mestským rivalom. Dva tímy sa stretli v dvojzápasovej sérii play-off, v ktorej uspeli „Habs“. Každý zápas sledovalo zhruba 11 000 fanúšikov v hale s kapacitou o tisíc divákov menšou.
V ďalšej sezóne oba kluby skončili na čele svojej divízie, pričom Canadiens skončili prví. V play-off na seba narazili v semifinále a Maroons sa tešili z úspešného revanšu. Vo finále však narazili na New York Rangers, ktorí uspeli v napínavej sérii 3:2 na zápasy.
Po finálovej účasti prišiel zlý ročník 1928/29, v ktorom Maroons nepostúpili do play-off a obsadili posledné miesto v Kanadskej divízii. O rok neskôr sa však spamätali a skončili vo svojej divízii prví. V play-off ich však už v prvom kole vyradil Boston.
Prvé kolo bolo konečnou aj o rok neskôr, keď ich vyradili Rangers. Maroons sa o čosi lepšie darilo v sezóne 1931/32, keď v prvom kole vyradili Detroit. V semifinále však podľahli Torontu. Omnoho lepšie nedopadli ani ďalšie dva ročníky. Najskôr tím skončil v prvom kole po prehre s Detroitom a následne v druhom po prehre s Chicagom, ktoré predtým vyradilo aj Canadiens.
Ročník 1934/35 bol posledný veselý. V základnej časti vyhrali Maroons polovicu zo 48 zápasov a v Kanadskej divízii skončili druhí. V play-off vyradili Chicago, Rangers a napokon vo finále poľahky porazili aj Maple Leafs 3:0 na zápasy. Druhý Stanleyho pohár bol na svete.
2016 Molson Export NHL Stanley Cup Ring 1935 Montreal Maroons -A2340 https://t.co/gqYsDkBm8E pic.twitter.com/aW7TUSPNeZ
— Belinda Scud (@BelindaScud) 11. apríla 2016
Koniec tímu sa napriek tomu nezadržateľne blížil. Počas Veľkej hospodárskej krízy čísla návštevnosti dramaticky poklesli a Maroons ich mali tri sezóny po sebe najnižšie v lige. Klub bol predaný spoločnosti Canadian Arena, ktorá vlastnila aj Canadiens.
Mali sme tu teda dva kluby pod jednou strechou, ktoré v čase ekonomickej depresie bojovali o pozornosť fanúšikov v jednom meste. Začalo byť zrejmé, že oba sa neuživia.
Finančne na tom boli tom lepšie Canadiens, no Maroons ešte na mape NHL tri roky vydržali. V sezóne 1935/36 skončili prví vo svojej divízii, no v semifinále play-off podľahli Detroitu. O rok neskôr skončili v divízii druhí a vo štvrťfinále ich vyradil Boston. V ročníku 1937/38, po tom, čo klub opustilo veľa významných hráčov, skončil tím posledný v Kanadskej divízii, keď zo 48 duelov vyhral len 12.
Majitelia sa tím najskôr snažili presťahovať do St. Louis, no keď s touto snahou neuspeli, snažili sa ho predať skupine investorov z Philadelphie. Ani s tým neuspeli, pretože v americkom meste nemohli nájsť vhodnú arénu. Napokon tím nadobro zrušili. Maroons sa tak stali posledným víťazom Stanleyho pohára, ktorý vypadol z mapy NHL.