Slováci v NHL
Budaj dokázal, že je brankárom NHL, tvrdí Gáborík
Slovenský brankár Peter Budaj poskytol Los Angeles Kings potrebnú istotu pri absencii brankárskej hviezdy Jonathana Quicka a udržuje tím na pozíciách, ktoré by zaručovali postup do play-off.
Budaj má zatiaľ bilanciu 13-7-2 s 91% úspešnosťou zákrokov. V kalifornskom tíme sa stretol s krajanom Mariánom Gáboríkom, ktorý sa pre ligovú stránku na adresu niekdajšieho reprezentačného spoluhráča vyjadril pozitívne.
„Vkročil sem a zaplátal tú dieru. Ukázal, že je to brankár NHL,“ poznamenal Gáborík.
Skúseného brankára podobné slová musia hriať pri srdci po tom, čo si prežil ťažké obdobie v sezóne 2014/15. Znenazdajky prišiel o svoje miesto v NHL a na „farme“ sa mu vôbec nedarilo. Dokonca sa zranil a aby toho nebolo málo, komplikácie prežívaj aj v súkromí.
Jeho manželka Taylor čakala druhé dieťa a vrátila sa domov do Colorada, ktoré bolo od neho veľmi ďaleko. V St. John’s býval v najvýchodnejšom meste Severnej Ameriky a často sa ráno zobúdzal s tým, že musel odhrnúť návaly snehu, aby sa mohol vôbec dostať z domu.
„Nič mi nevychádzalo. Bolo to pre mňa veľmi zložité. Všetko bolo skutočne ťažké. Počas určitého obdobia sa dopúšťate chýb. Potom sa to nabaľuje ako snehová guľa. Tak to bolo v mojom osobnom živote i v hokeji. Prial by som si, aby som mohol to obdobie vymazať,“ priznal Budaj.
Po náročnej sezóne mu však prialo šťastie a ocitol sa v Ontariu. V záložnom tíme Kings sa mu darilo a dokonca sa stal najlepším brankárom sezóny v AHL. Okolnosti mu priali aj na začiatku tohto ročníka, keď dostal opäť šancu chytať v NHL pravidelne. Tímu vychytal 13 zo 14 víťazstiev a patrí medzi najúspešnejších brankárov ligy.
Do sezóny pritom s takýmito vyhliadkami nevstupoval. V organizácii bol totiž až brankárom číslo tri za Quickom a Jeffom Zatkoffom. Keď ho začiatkom októbra Kings umiestnili na waiver listinu, nikto si ho z nej nestiahol. Mnoho ľudí v jeho koži by zvažovalo Európu, no on nad tým ani len neuvažoval.
„Ak by ste mi to povedali pred rokom a pol, povedal by som vám, že ste šialení,“ povedal Budaj. „Od malička som chcel chytať v NHL a vždy som veril, že je to tá najlepšia liga. Nikdy som sa toho nechcel vzdať až do momentu, keď by som si úprimne povedal, že už na to nemám. Nevzdával som sa, pretože som stále vedel, že to v sebe ešte mám.“
Budaj sa snažil zabudnúť na to, ako chytával za Colorado a Montreal. V organizácii L.A. chcel začať odznova a pomohol mu k tomu aj tréner brankárov Bill Ranford, s ktorým pracoval na vylepšení niekoľkých prvkov v jeho štýle chytania. Najviac mu pomohlo, že sa stal aktívnejším brankárom a viac korčuľoval ako by len stál v bráne a čakal.
„Ľudia sú ako autá. Vždy ich môžete vylepšiť, aby boli rýchlejšie a lepšie ovládateľné. Môžete upravovať detaily. Každý hráč je unikátny balík. Billy to chápe. Nechcel, aby som chytal ako Quick. Jonathan Quick je len jeden,“ skonštatoval Budaj.
Zranenie Quicka dalo Budajovi unikátnu šancu ukázať sa. Vďaka svojej viere a podpore zo strany manželky prežil ťažké časy a teraz sa snaží vychutnávať si prítomnosť. Snaží sa nemyslieť na to, čo by sa mohlo stať, hoci to pre neho nie je ľahké.
„Ľahšie sa to povie ako urobí, pretože tieto myšlienky vás strašia, keď sa vám darí aj keď nie. Myslíte na to, čo si o vás ostatní myslia. Strašia vás štatistiky. Čo sa stane o rok? Čo sa stane po tomto roku? Je ťažké také myšlienky zablokovať. Je to ľudská povaha – radi veci plánujeme. Radi sa pozeráme dopredu. Keď máte všetko a darí sa vám, nechcete o to prísť,“ dodal Budaj.