Výnimočné individuálne sezóny Slovákov, ktoré stoja za pripomenutie

V trojdielnej sérii sme si pripomenuli niekoľko výnimočných výkonov skvelých hokejistov minulosti. Skvelí hráči sa zrodili aj pod Tatrami a ani ich výkony nevynecháme. Pripomenieme si jedni z najlepších sezón, ktoré v NHL zažili slovenskí hokejisti.

V krátkej sérii sme prezentovali po štyri výnimočné sezóny, u Slovákov sme vybrali päť. Vyberali sme pritom len z hráčov, ktorí boli odchovaní na Slovensku. Za zmienku, samozrejme, stoja aj sezóny iných hráčov, vrátane Žigmunda Pálffyho, Mariána Gáboríka či Pavla Demitru, ktorým sa možno budeme venovať v budúcnosti.

Peter Šťastný – 1980/81

Akoby mohol v tomto prehľade chýbať legendárny Peter Šťastný, prvý slovenský reprezentant v Sieni slávy. Vo svojej kariére bolo jeho maximom 139 bodov, no za pozornosť stojí najmä jeho nováčikovský ročník 1980/81. Hoci zažil aj produktívnejšie sezóny, s 39 gólmi a 109 bodmi sa raketovo zaradil medzi hviezdy ligy. Keď do NHL prichádzal, mnohí pochybovali, či sa presadí vo fyzickejšej lige. Šťastný sa výzvy zmocnil bravúrne a veľmi rýchlo sa z neho stal rešpektovaný a obávaný hráč. Po prvej sezóne si vyslúžil Calderovu trofej. Stal sa totiž prvým hráčom, ktorý v nováčikovskom ročníku pokoril stobodovú hranicu. Doteraz je spoludržiteľom rekordu nováčika v počte asistencií (70) a postaral sa aj o výnimočný historický výkon, keď v jednom zápase nazbieral osem bodov (4+4). Žiaden iný hráč okrem neho a brata Antona pritom v dvoch zápasoch po sebe nenazbieral 14 bodov.

Peter Bondra – 1997/98

Peter Bondra bol obávaným kanonierom a štyrikrát vo svojej kariére pokoril štyridsaťgólovú hranicu. Dvakrát sa mu dokonca podarilo v jednej sezóne streliť 52 gólov a zakaždým bol najlepším strelcom ligy. Prvýkrát, v sezóne 1995/96, na to potreboval o deväť zápasov menej, no druhá sezóna bola pre neho o to výnimočnejšia, že sa darilo aj jeho Washingtonu. Ten ako gólový i bodový líder doviedol po ročnej odmlke do play-off, kde sa Capitals podaril úspech, ktorý tím doteraz nezopakoval – získali konferenčný titul a prebojovali sa až do finále Stanleyho pohára. Vo vyraďovacích bojoch pridal dôrazne bránený Bondra 12 bodov v 17 dueloch. Skóroval sedemkrát. Aby sme však nekrivdili skrátenej sezóne, tak tu môžeme z individuálneho hľadiska považovať za ešte lepšiu. V ročníku 1994/95 viedol excelentný Bondra ligu s 34 gólmi, ktoré vsietil v 47 dueloch! Zaznamenal 43 bodov. V siedmich dueloch play-off pridal päť gólov a tri asistencie.

Marán Hossa – 2006/07

Marián Hossa získal trikrát Stanleyho pohár a vo všetkých troch prípadoch bol kľúčovým hráčom Chicaga. Zažil viacero skvelých sezón, no jeho výnimočný ročník prišiel v tíme, ktorý sa väčšinu svojej existencie pohyboval v nižších pozíciách tabuľky. V drese Atlanty sa mu darilo po výluke, keď si vytvoril osobné maximum s 92 bodmi. V ročníku 2006/07 sa mu však podarilo ako prvému Slovákovi od Petra Šťastného pokoriť hranicu 100 bodov. To nedokázal už žiaden iný hráč v histórii tímu. V 82 dueloch vsietil 43 gólov, pridal 57 asistencií a často dvíhal fanúšikov zo sedadiel. Zahral si v zápase hviezd a Atlante pomohol k najväčšiemu úspechu v jej krátkej histórii – divíznemu titulu. Dostal sa aj do pozornosti novinárov hlasujúcich o víťaza Hartovej trofeje. V hlasovaní skončil desiaty. Najvyššie v kariére.

Zdeno Chára – 2008/09

Zdeno Chára doviedol v roku 2011 ako prvý slovenský kapitán svoj tím k Stanleyho poháru. Za svoje vodcovské schopnosti v drese Bostonu získal cenu Marka Messiera. Podstatne významnejšiu trofej však získal o dva roky skôr. Tešil sa z jednej z najcennejších individuálnych trofejí, Norrisovej. V sezóne 2008/09 si vytvoril osobné maximum s 19 gólmi a nazbieral rovných 50 bodov, o jeden menej ako v sezóne predtým a o dva menej ako v ročníku 2011/12, keď si vytvoril osobný rekord. Zahral si v zápase hviezd, na ktorom prelomil rekord v tvrdosti strely, dostal sa do All Star tímu sezóny a umlčal ľudí, ktorí kritizovali Bruins za zmluvu a dôveru, ktorú mu dali. Tím obsadil prvé miesto vo Východnej konferencii a on bol v konkurencii Mikea Greena či Nicklasa Lidströma zvolený za najlepšieho obrancu súťaže. To sa predtým z Európanov podarilo len ikonickému Lidströmovi.

Ľubomír Višňovský – 2010/11

Nakoniec sezóna, ktorá patrí k tým, u ktorých niektorí slovenskí fanúšikovia pociťujú pocit krivdy. V ročníku 2010/11 si Ľubomír Višňovský vylepšil bodové maximum o jeden bod a so 68 bodmi vytvoril rekord slovenských obrancov v NHL. V drese Anaheimu odohral 81 zápasov, pričom v priemere absolvoval 24 a štvrť minúty na zápas proti top hráčom súperov. Nazbieral 18 plusových bodov. Okrem toho, že ovládol slovenské bodovanie, bol aj najproduktívnejším obrancom súťaže, čo sa predtým Slovákovi ešte nestalo. O šesť bodov za sebou zanechal Nicklasa Lidströma, ktorý mal zápas k dobru. Napriek tomu si ho príliš médiá nevšímali, čomu sa čudoval jeho tréner Randy Carlyle i spoluhráči. Čudoval sa tomu aj renomovaný expert Pierre LeBrun, ktorý poukázal na mimoriadny ročník topoľčianskeho rodáka a na záver skonštatoval: „Či si to všimnú aj hlasujúci o Norrisovu trofej, je iná otázka.“ Nakoniec si to nevšimli a medzi finalistov sa nedostal. V histórii Slovenska to však bude na dlhšie obdobie najproduktívnejšia sezóna obrancu. Z iných bekov získal najviac bodov Róbert Švehla – 57.