Legendy NHL: Svojrázny Eddie Shore

Len Wayne Gretzky a Gordie Howe získal viackrát Hartovu trofej určenú pre najužitočnejšieho hráča sezóny. Hráč, ktorému budeme venovať priestor, ju získal štyrikrát. Ide o legendárneho kanadského obrancu Eddieho Shorea.

Edward William Shore sa narodil 25. novembra 1902 v kanadskom Saskatchewane. Vyrastal na farme kúsok od maličkého mestečka menom Cupar, ktoré je dnes známe ako domov tejto legendy. S hokejom sa zoznámil práve tam a svoju kariéru začal v tíme Cupar Canucks. Ako útočník a dosť neskoro – ako osemnásťročný.

Cez tím Melville Millionaires sa potom dostal do WCHL, kde si zahral za tím Regina Capitals. V 24 zápasoch strelil šesť gólov. Tím zanikol a jeho kroky viedli do tímu Edmonton Eskimos z WHL. V sezóne 1925/26 odohral 30 zápasov, v ktorých zaznamenal 12 gólov a dve asistencie. To už hrával ako obranca.

Keď po tej sezóne liga ukončila svoju existenciu, Shore bol predaný tímu Boston Bruins z NHL. Tiež hrával ako obranca, ktorý však vypomáhal svojimi výpadmi aj útoku. Ako nováčik strelil 12 gólov a pridal šesť asistencií v 40 dueloch. Zaujal však aj 130 trestnými minútami a svojou tvrdosťou, za ktorú vďačil výchove jeho prísneho otca.

Boston si rýchlo obľúbil a Bostončania si pre jeho rýchlosť, talent a temperament obľúbili jeho. Strávil v ňom väčšinu svojej kariéry a v rámci NHL hral len za jeden iný tím na sklonku svojej kariéry. Nepredbiehajme však.

Jeho prvý úspech v bostonskom drese prišiel v roku 1929, keď pomohol „medveďom“ získať ich vôbec prvý Stanleyho pohár. Ten získal s tímom ešte raz, presne o desať rokov neskôr. V tom čase už bol držiteľom štyroch Hartovych trofejí, ktoré získal v rokoch 1933, 1935, 1936 a 1938. Doteraz tento zápis neprekonal žiaden obranca.

Po zisku druhého Pohára sa rozhodol ukončiť kariéru. Následne si kúpil tím Springfield Indians z nižšej AHL, ktorému sa napokon rozhodol pomáhať aj ako hráč na ľade. Keď mali Bruins problémy so zraneniami v defenzíve, požiadali ho o návrat.

Shore napokon súhlasil po tom, čo mu Bruins sľúbili 200 amerických dolárov na zápas. Odohral za nich štyri zápasy, ale príliš tým nadšený nebol, pretože chcel pomáhať k úspechom najmä Indians. Nakoniec dostal povolanie hrať za svoj tím domáce zápasy. Keďže potom chcel hrať aj vonku, nastali medzi ním a vedením Bruins roztržky, ktoré vyústili do jeho výmeny.

A tak sa jeho posledným tímom v NHL nakoniec stal klub New York Americans. Boston za neho získal Eddieho Wisemana a 5 000 amerických dolárov. Shore hrával simultánne za Springfield i New York až do momentu, keď Americans vypadli z play-off. Dovtedy hrával aj päť zápasov týždenne a cestoval hore-dole. A to už sa blížil ku štyridsiatke. Jeho posledným zápasom v lige sa stal duel proti Detroitu z 24. marca 1940.

V hokeji pokračoval ešte v drese svojho Springfieldu, za ktorý odohral dve sezóny predtým, ako pre 2. svetovú vojnu musel tím rozložiť a presunúť niektorých hráčov do Buffala. On ako tréner doviedol Bisons k dvom titulom v AHL v rokoch 1943 a 1944. Po vojne obnovil tím Springfield Indians.

Tak ako bol nekompromisný na ľade, tak bol nekompromisný aj ako majiteľ a tréner. Od svojich hráčov chcel veľa a netoleroval žiadne drobné zranenia. Dokonca niektorých nútil k tomu, aby sa starali o miestnu halu. Hráči sa dokonca báli pod jeho dohľadom trénovať, pretože ich pri najmenších nedostatkoch vedel poriadne skritizovať.

Napriek tomu však Indians ako organizácia prosperovali a hráči podávali výborné výkony. Éra majiteľa Shorea priniesla do Springfieldu až 12 Calderovych trofejí. V roku 1967 celé mužstvo odmietlo pod ním hrať a to viedlo k tomu, že až do roku 1974 stratil kontrolu nad dennodenným chodom tímu. Potom ju nadobudol na ďalšie dva roky predtým, ako ho predal.

Shore zostal žiť v Springfielde, kde zomrel 16. marca 1985. Vo 82 rokov ho skolila rakovina pečene. O trinásť rokov neskôr ho renomovaný magazín The Hockey News označil za 10. najlepšieho hráča všetkých čias.

Nebolo to jediné ocenenie, ktoré za svoju kariéru získal. V roku 1947 bol uvedený do Hokejovej siene slávy a Bruins mu v rovnakom roku vyradili jeho číslo 2. V roku 1970 získal Cenu Lestera B. Patricka za prínos hokeju a o päť neskôr sa dostal do Siene slávy kanadského športu.

S Eddiem Shoreom sa čoskoro stretneme znova...

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár