Legendy NHL: „Medvedí“ šampión Johnny Bucyk

Sú legendy, ktoré pozná každý. Sú legendy, ktoré nie sú až tak docenené. A práve k tej druhej skupine sa radí Johnny Bucyk, ktorého odkaz zatienili žiarivejšie legendy Bruins, ako Bobby Orr, Phil Esposito či Ray Bourque.

John Paul Bucyk sa narodil 12. mája 1935 v chladnom Edmontone. Jeho rodičia boli imigrantmi z Ukrajiny, a tak neprekvapí, že vyrastal v chudobných pomeroch. Navyše, jeho otec zomrel, keď mal 11 rokov, a tak musela matka vychovávať svoje deti a pracovať často až v dvoch zamestnaniach.

Aj preto sa malý Johnny učil hrať hokej so starými metlami a nemohol si dovoliť vlastné korčule skôr ako vo veku 13 rokov. To je hlavným vysvetlením toho, prečo u neho korčuľovanie nepatrilo k silným stránkam. Jeho odhodlanie, pracovitosť a myslenie to však vykompenzovali a urobili z neho jedného z najväčších hráčov svojej doby.

Mládežníckemu i juniorskému hokeju sa venoval v rodnom meste. Napokon v drese tímu Edmonton Flyers zažil aj profesionálny debut a vo WHL vytvoril pár rekordov. Jeho nadanie bolo zreteľné a všimol si toho aj tím Detroit Red Wings, s ktorým podpísal v roku 1955 prvú zmluvu v rámci NHL.

V prvých dvoch sezónach v drese „Červených krídel“ to nebolo nič výnimočné, ale mohlo za to aj nabité mužstvo vtedajšieho dominantného tímu plného hviezd, ako Gordie Howe, Red Kelly či Ted Lindsay. Nakoniec ho Detroit vymenil za brankára Terryho Sawchuka do Bostonu. A ten sa mu stal osudným.

Bucykovu akvizíciu za hviezdneho Sawchuka nikdy v Bostone neoľutovali. Hviezdil v ich drese 21 rokov a prepísal aj niekoľko rekordov. Okamžite sa stal ľavým krídlom prvého útoku známeho ako „Uke Line“, v ktorom ho doplnili ďalší hráči „ukrajinského“ pôvodu, Vic Stasiuk a Bronco Horvath (v skutočnosti mal maďarský pôvod, čo však v zámorí príliš neriešili). Boli to zároveň jeho spoluhráči z Edmontonu.

Útok vydržal pokope skoro šesť rokov a patril k najlepším v lige. V 60. rokoch sa však Bostonu príliš nedarilo a skončil posledný v piatich sezónach po sebe. Bucyk bol vtedy najväčšou a v podstate aj jedinou hviezdou tímu. V roku 1966 sa stal jeho kapitánom. Tímu sa znovu začalo dariť a v úvode 70. rokov vyhral dva Stanleyho poháre.

K nim významnou mierou pomohol aj Bucyk, ktorý v play-off 1970 strelil 11 gólov a pridal osem asistencií v 14 zápasoch. O dva roky neskôr zase v majstrovskej ceste nazbieral 20 bodov (9+11) v 15 stretnutiach. V tom čase už za Bruins hrávali aj spomínaní Orr a Esposito.

Mladé hviezdy žiarili tak, ako sa od nich očakávalo, no i veterán Bucyk s nimi dokázal držať krok. Možno až prekvapujúco ľahko. Vtedy už hrával prevažne v druhom útoku a ako 35-ročný dokázal v sezóne 1970/71 nastrieľať 51 gólov. Päťdesiatgólovú métu prekonal ako piaty hráč histórie.

Bucyk bol platným hráčom „Medveďov“ až do konca kariéry v roku 1978. Korčule zavesil na klinec vo veku 42 rokov ako vtedy štvrtý najproduktívnejší hráč histórie NHL. V 1540 zápasoch nazbieral 1369 bodov, pričom 556 z nich tvorili góly.

Charakteristická pre neho pritom nebola len produktivita – bol tvrdým a odolným hráčom, ktorý neodmietol príležitosť niekoho naraziť na mantinel. Vždy však hral v rámci pravidiel a nedopúšťal sa žiadnych špinavostí. V rokoch 1971 a 1974 dokonca získal Trofej Lady Byngovej.

Boston okamžite po konci jeho kariéry vyradil z používania číslo 9. Do Siene slávy ho potom uviedli hneď ako mohli – v roku 1981. Do dnešného dňa je rekordérom Bruins v počte strelených gólov (545). Jeho rekordy v počte zápasov, bodov a asistencií prekonal iba Ray Bourque.

Bucyk aj po konci hráčskej kariéry zostal verný Bostonu. Pre miestne média robil komentátora a v organizácii pracoval na rôznych pozíciách. Momentálne je jeho ambasádorom. V roku 2017 pochopiteľne nechýbal v zozname 100 najlepších hráčov histórie NHL.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár