Najlepší z „najhorších“: Slováci, ktorí v NHL najvýraznejšie oponovali skautom

Nie vždy majú skauti pravdu. Niekedy pasujú do úlohy budúcej hviezdy hráča, ktorý napokon v NHL ani len neprerazí. Mýliť sa však môžu aj u hráčov, ktorým šance nedávajú. A to je prípad aj niektorých slovenských hviezd zo zlatej éry.

Marián Hossa bol hviezda, ale draftovaný bol vysoko. Marián Gáborík bol hviezda, ale draftovaný bol ešte vyššie. Ich nebohý kamarát Pavol Demitra bol taktiež hviezda. V jeho prípade však nemožno hovoriť ani zďaleka o tom, že mu skauti verili.

Demitra je najlepším slovenským hráčom spomedzi tých, ktorí boli na vstupnom drafte vybraní až v tretej stovke. V roku 1993 si ho Ottawa vybrala z celkového 227. miesta. Neskôr sa ho aj vzdala, čo určite oľutovala.

Víťaz Trofeje Lady Byngovej z roku 2000 odohral napriek očakávaniam v NHL až 847 zápasov. A v nich dokázal okúzľovať nielen svojím džentlmenstvom, ale aj talentom. Strelil 304 gólov a nazbieral 768 bodov. Spomedzi všetkých hráčov draftovaných v tretej stovke ich nazbierali viac len dvaja – Henrik Zetterberg a Dave Taylor, ktorí odohrali podstatne viac zápasov. Lepší priemer mal len Taylor – 0,96 bodu na zápas oproti priemeru 0,91.

Ak by sme mali spomedzi Slovákov k Demitrovi hľadať v tomto smere konkurenta, jedného by sme našli v bránkovisku. Jaroslav Halák sa ako prvý slovenský brankár zaradil medzi hviezdy ligy a dokonca aj doslova – zachytal si v zápase hviezd.

Bratislavský rodák bol pritom draftovaný v roku 2003 až z 271. miesta! Pred ním si tímy vybrali deväť Slovákov, ktorí dokopy nakombinovali 56 zápasov NHL – Štefan Ružička odohral 55, Ivan Baranka 1.

Halák medzitým zažiaril v drese Montrealu, zbieral výhru za výhrou v St. Louis, v drese ktorého v roku 2012 získal Trofej Williama M. Jenningsa. Už ako brankár Islanders si v roku 2015 zahral v zápase hviezd a v newyorskom klube vytvoril rekordy v počte výhier po sebe a výhier v jednej sezóne dokopy.

Len jeden brankár histórie bol draftovaný nižšie ako z 250. miesta a získal viac víťazstiev ako Halák – Pekka Rinne, po ktorom siahli Predators z 258. pozície. Odchovanec bratislavského Slovana patrí v histórii medzi najlepších 60 brankárov v počte víťazstiev, s čistými kontami atakuje prvú 30-ku. A stále je aktívny.

Sú tu aj ďalší hráči, ktorí skautov nepresvedčili a napriek nízkemu postaveniu na drafte to dotiahli ďaleko. V 10. kole bol z 249. miesta draftovaný Richard Zedník, ktorý v 745 zápasoch NHL strelil 199 gólov a nazbieral 179 asistencií. Ako prvý hráč skóroval v zápase pod holým nebom Heritage Classic a duel neskôr aj rozhodol.

Keď naše zameranie presunieme do pozícií v rozmedzí 150. až 200. miesta na drafte, potom prichádzajú ďalší dvaja skvelí hráči a jeden z nich bol skutočným velikánom.

Ladislav Nagy v roku 1997 čakal až do 7. kola, kým si ho zo 177. pozície vybralo St. Louis. Vo svojej dobe patril medzi top hráčov ligy a v 435 zápasoch nazbieral 311 bodov. V sezónach pred a po výluke nazbieral 108 bodov v 106 dueloch.

Obrovskou hviezdu bol Peter Bondra, ktorého si Washington vybral v roku 1990 až zo 156. miesta. Jeho nižšiu pozíciu však ovplyvnili aj iné faktory ako podceňovanie jeho talentu. Bondra sa zaradil medzi legendy Capitals a v NHL zaregistroval 503 gólov a 892 bodov v 1 081 zápasoch.

Za zmienku nakoniec stojí aj ďalší nebohý útočník Marek Svatoš. Ten síce v lige napokon dlho nevydržal, ale dokázal sa dostať pod žiaru reflektorov napriek tomu, že ho Colorado draftovalo v roku 2001 až z 227. miesta. V 344 dueloch pokoril métu 100 gólov a v ročníku 2005/06 žiaril ako nováčik s 32 gólmi a 50 bodmi.

Vo viacerých smeroch je tento článok horko-sladký. Pripomína nám skvelé časy slovenského hokeja, ale zároveň aj dva tragické osudy. Fanúšikom zostáva veriť, že hoci v týchto časoch skauti veľmi Slovákom neveria, znova sa nájdu takí, ktorí sa dokážu aj napriek tomu v NHL presadiť a v najlepšom prípade aj zažiariť.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Komentáre (10)