Skvelé sezóny Slovákov II. – Veľká sezóna Mariána Hossu po dvoch sklamaniach

V tejto časti nášho seriálu o skvelých sezónach slovenských hokejistov v NHL sa zameriame na ročník 2009/10, ktorý ukončil príbeh cesty Mariána Hossu za Stanleyho pohárom. Nebolo by však správne, ak by sme na jeho začiatku odignorovali dve sezóny, ktoré mu predchádzali.

Hossa dosiahol v sezóne 2006/07 na stobodovú métu v drese Atlanty. Za Thrashers hrával aj v nasledujúcom ročníku, ale končila mu zmluva, na novej sa s tímom nevedel dohodnúť a jeho ambíciou bolo hrať za silnejšie mužstvo. Pittsburgh vtedy hľadal posilu pre play-off, a tak sa krátko pred uzavretím prestupového obdobia stal hráčom Penguins.

V prvom zápase v novom drese si pri kolízii poranil koleno a vynechal šesť zápasov. V zvyšku sezóny sa usadil v útoku s Pascalom Dupuisom a Sidneym Crosbym. V 12 zápasoch si pripísal tri góly a sedem asistencií. Potom prišiel čas na play-off, v ktorom sa mu darilo vynikajúco – strelil 12 gólov a skončil ako tretí najproduktívnejší hráč ligy s 26 bodmi. Darilo sa aj Pittsburghu, ktorý sa dostal do finále Stanleyho pohára. To však Hossa končil sediac na ľade so sklamaním.

Z titulu sa tešil Detroit, s ktorým následne podpísal jednoročnú zmluvu s jasným cieľom – pomôcť tímu k úspešnej obhajobe. V 74 zápasoch základnej časti strelil 40 gólov, s ktorými viedol tím. Nazbieral dokopy 71 bodov a produktívnejší boli len Pavel Daciuk a Henrik Zetterberg.

V play-off Hossa strelil ďalších šesť gólov a pridal deväť asistencií. Opäť sa dostal do finále a súperom Red Wings boli Penguins, ktorí sa chceli za predošlý rok revanšovať. Séria to bola vyrovnaná a rozhodoval ju siedmy zápas. Po ňom skončil slovenský útočník opäť na strane porazených.

V ďalšom lete už Hossa chcel podpísať dlhodobý kontrakt, ale tiež s tímom, ktorý by mohol bojovať o Stanleyho pohár. Voľba padla na Chicago, s ktorým podpísal 12-ročnú zmluvu za 62,8 milióna amerických dolárov, ktorá bola v tom čase najlukratívnejšie v klubovej histórii.

Sezóna 2009/10

Trenčiansky odchovanec zmeškal úvod svojej prvej sezóny vo „veternom meste“, pretože sa ešte plne nezotavil z operácie ramena, ktoré si zranil počas predošlého play-off. Vynechal preto až osem týždňov z úvodu sezóny a objavovali sa obavy, ako sa to prejaví na jeho výkonnosti.

Hossa však koncom novembra zažil skvelý debut, keď proti Sharks strelil dva góly, vrátane jedného v oslabení. V ďalších dvoch zápasoch nebodoval a v štyroch neskóroval. Každým zápasom sa však zlepšoval, čo bolo podstatnejšie. Navyše, odborníci začali poukazovať na to, že aj keď neboduje, na ľade robí veľa dobrých vecí aj pri hre bez puku.

„Osemdesiatjednotku“ bolo možné v štatistikách vídať čoraz častejšie. Na prelome rokov mal na konte 14 bodov po 18 zápasoch a v novom kalendárnom roku produktivitu ešte zvýšil. Hoci v sezóne nezažil lepší, ako dvojbodový duel, nakoniec základnú časti ukončil so ziskom 51 bodov (24+27) v 57 dueloch.

V mužstve Blackhawks mal lepší bodový priemer len Patrick Kane. Hossa ho viedol s 5 gólmi a 6 bodmi v oslabení. Nazbieral aj najviac plusových bodov – 24. Viac pukov pre svoj tím v priemere získaval len kapitán Jonathan Toews.

Chicago skončilo ako druhý tím tabuľky Západnej konferencie.

V play-off bol Hossa opäť kľúčovou postavou Blackhawks, hoci nezopakoval svoje skvelé čísla, ktoré zažil pred dvoma rokmi v drese Penguins a strelil len tri góly. V 22 zápasoch nazbieral 15 bodov. Najdôležitejšie však bolo, že sa s tímom dostal až do finále.

Po sériách proti Nashvillu (4:2), Vancouveru (4:2) a San Jose (4:0) prišlo meranie síl s prekvapením z východu, Philadelphiou. Pre rodáka zo Starej Ľubovne išlo o tretie finále po sebe – ako prvý hráč histórie to dokázal v troch rôznych tímoch. Bolo zrejmé, že nechce dopadnúť tak, ako v tých predošlých dvoch.

Prvý zápas série (6:5) rozhodol Tomáš Kopecký a jeho hviezdnejší krajan si z duelu odniesol dve asistencie. O dva dni neskôr išlo tiež o tesný zápas, ale na góly bol chudobnejší. Chicago vyhralo 2:1 a Hossa dostal tím na koňa otváracím gólom v 38. minúte.

V prvom zápase vo Philadelphii zaznamenal Hossa svoj posledný bod v sérii – asistenciu. Blackhawks však prehrali 3:4 po predĺžení. Flyers následne dokázali aj vyrovnať stav série víťazstvom 5:3.

Chicago sa po návrate domov zmobilizovalo, strelilo tri góly v prvej tretine a nakoniec získalo postupový mečbal po víťazstve 7:4. Deviaty júnový deň sa stal tým dňom, kedy Hossovi padol veľký kameň zo srdca. Jeho tím síce prišiel v závere tretej tretiny o jednogólové vedenie, ale Patrick Kane už v piatej minúte predĺženia rozhodol o zisku prvého titulu Blackhawks od roku 1961 a prvého v Hossovej kariére.

„Som nesmierne šťastný, že som to konečne dokázal. Nemohli sme jednoducho len zložiť naše hlavy. Museli sme pokračovať v práci. Vedeli sme, že to môžeme dokázať,“ povedal Hossa krátko po rozhodujúcom zápase.

Televízne kamery sa pri oslavách na ľade často venovali slovenskému útočníkovi. Jeho príbeh si to zaslúžil. Napokon sa dočkal rýchlo aj Stanleyho pohára – prevzal si ho hneď po kapitánovi Toewsovi. Držal ho nad hlavou ako šiesty Slovák.

Hossa napokon spojil svoje pôsobenie s tímom „Čiernych jastrabov“ ešte s dvoma majstrovskými sezónami. Zo Stanleyho pohára sa tešil aj v rokoch 2013 a 2015. S jeho koncom kariéry prišli Blackhawks o sériu účasti v play-off. Mnohí sa zhodujú doteraz v tom, že práve slovenská legenda bola rozdielovým kúskom skladačky v ceste za troma titulmi Chicaga.