Legendy NHL: Charlie Gardiner, ktorý vychytal Chicagu prvý titul a potom zomrel

V tejto časti nášho seriálu o najväčších hokejistoch NHL všetkých čias sa zameriame na brankára, ktorého život netrval dlho. Na brankára, ktorý sa však nezmazateľne zapísal do dejín, hoci jeho meno nepatrí v súčasnosti medzi tie najznámejšie. Reč bude o Charliem Gardinerovi.

Zo Škótska do Kanady a k hokeju

Gardiner pochádzal zo Škótska. Narodil sa v Edinburghu ako štvrté z piatich detí Johna a Janet Gardinerových. Rodina emigrovala do kanadského Winnipegu v roku 1911, keď mal malý „Chuck“ sedem rokov.

Keďže hokej bol v meste veľmi populárny aj medzi deťmi, tak sa k nemu dostal aj on. Veľmi rýchlo ho chytil a svojou vášňou k nemu sa vyrovnal aj rodeným Kanaďanom. Korčuľovať sa učil až ako osemročný, a keďže v tomto smere za všetkými zaostával, musel sa zmieriť s pozíciou brankára, hoci s tým spočiatku nebol veľmi zmierený.

Na jazerách v Manitobe sa Gardiner poriadne vyjašil a tým si aj rozvinul svoj akrobatický štýl chytania, ktorý bol v tej ére veľmi netypický. Ako trinásťročný sa prvýkrát pripojil k organizovanému tímu vo Winnipegskej mestskej lige. V prvom zápase vychytal nulu, v ďalšom prehral a z tímu ho vyradili. Následne jeho kroky viedli k juniorskému tímu neďalekého Selkirku.

Medzi rokmi 1921 a 1924 už hrával juniorský hokej za Winnipeg Tigers v MJHL. Potom dostal šancu opäť v Selkirku, ale tentokrát za mužský tím Fishermen. V 18 zápasoch inkasoval v priemere len 1,83 gólu na zápas a dvakrát zatiahol roletu úplne. S tímom sa dostal až do finále, v ktorom neuspel, čo niesol veľmi ťažko.

Svojimi výkonmi však Gardiner zaujal skautov profesionálneho tímu Winnipeg Maroons z CHL, ktorý mu ponúkol profesionálnu zmluvu. Keďže mal rád aj baseball a musel by sa ho vzdať, rozhodnutie nerobil ľahko. Nakoniec však predsa len uprednostnil hokej.

Netrvalo dlho a v profesionálnom hokeji zažil veľký skok. Za Winnipeg odohral dve sezóny, v ktorých mal priemery 2,14 a 2,16 inkasovaného gólu na zápas. V 12 zo 74 dueloch vychytal nulu. Zaujal tým aj tím Chicago Black Hawks z NHL.

Čierny jastrab, ktorý sa zapísal do dejín

Gardiner sa k Chicagu pripojil v sezóne 1927/28 a odchytal 40 zo 44 zápasov tímu. Mal priemer 2,83 inkasovaného gólu na zápas a hoci vyhral alebo remizoval len v ôsmich dueloch, v ďalšom ročníku absolvoval všetkých 44 stretnutí. Chicagu sa nedarilo ofenzívne a napokon skončilo s bilanciou 7-29-8. Jeho brankár však inkasoval len 1,85 gólu na zápas.

Gardiner ťažko znášal, keď ho vybučali vlastní fanúšikovia a rozmýšľal, že kariéru ukončí. Duke Keats ho však prehovoril a on odchytal za Black Hawks ďalších päť sezón ako brankárska jednotka.

Po povolení prihrávok v útočnom pásme sa zvýšil počet gólov v NHL, ale Gardiner sa zaradil medzi brankárov, ktorých štatistiky sa zhoršili relatívne málo. Chicago sa v sezóne 1929/30 zlepšilo a skončilo druhé v Americkej divízii. V play-off v dvojzápasovej sérii nestačilo na Montreal Canadiens.

O rok neskôr si tím opäť vybojoval druhé miesto vo svojej divízii, pričom Gardiner mal na tom veľkú zásluhu – v priemere inkasoval len 1,73 gólu na zápas a vychytal až 12 čistých kont. Bohatí Americans z New Yorku ponúkli Chicagu dokonca dvojnásobok jeho platu, aby ho získali. Majiteľ Chicaga Frederic McLeughlin však ponuku odmietol. Jeho tím sa aj vďaka tomuto rozhodnutiu prepracoval až do finále Stanleyho pohára, v ktorom ho však opäť zdolali Canadiens

Gardiner, ktorý mal vo vyraďovacích bojoch bilanciu 5-3-2 s priemerom 1,32 inkasovaného gólu na zápas, sa po tejto sezóne dostal do prvého all-star tímu celej NHL. Opätovne sa do neho dostal aj o rok neskôr, pričom ako prvý brankár s lapačkou v pravej ruke vyhral aj Vezinovu trofej. V play-off sa však úspech nedostavil.

V sezóne 1932/33 sa Black Hawks do play-off ani nedostali. Gardiner však nechytal zle a dostal sa do druhého all-star tímu sezóny. Po nej si ho spoluhráči zvolili za kapitána.

V ďalšej sezóne pomohol tímu k lepšej bilancii, vyhral 20 zápasov, vychytal 10 čistých kont a v priemere inkasoval 1,63 gólu na zápas. Po tretíkrát sa dostal do prvého all-star tímu sezóny a po druhýkrát získal Vezinovu trofej.

V play-off dokázalo Chicago niečo, čo sa mu v histórii ešte nepodarilo – získalo Stanleyho pohár. Gardiner sa tak stal prvým a posledným brankárom kapitánom, ktorý doviedol svoj tím k titulu v NHL.

Skorá smrť

Bol to vrchol i bodka jeho kariéry. Žiaľ, jeho kariéru neukončil športový dôchodok, ale smrť. Už počas sezóny 1932/33 mal infekciu mandlí, ktorú spočiatku tajil. V decembri 1932 sa však prvýkrát o nej dozvedela aj verejnosť, keď počas zápasu proti Torontu skolaboval a musel byť prevezený do nemocnice.

V januári 1934 cítil veľkú bolesť v hrdle, keď spolu s tímom cestovali vlakom naspäť do Chicaga. Na druhý deň ráno mal problémy so zrakom. Zdravotné problémy ho sužovali aj počas play-off, v ktorom nastupoval aj napriek bolesti, horúčke a vyčerpaniu.

Po sezóne potom jedného dňa išiel na lekciu spevu a v tom skolaboval. Upadol do kómy, z ktorej sa už nikdy neprebral. Zomrel 13. júna 1934 vo veku 29 rokov. Infekcia mu napokon spôsobila až krvácanie do mozgu.

Keď v roku 1945 otvorila svoje brány Hokejová sieň slávy, Gardiner patril medzi prvých deväť osobností, ktoré boli do nej uvedené. V roku 1998 bol označený magazínom The Hockey News za 76. najlepšieho hráča histórie.

Gardiner odchytal v NHL dokopy 316 zápasov, z ktorých vyhral 122. V priemere inkasoval 2,02 gólu na zápas a vychytal až 42 čistých kont. V play-off odchytal ďalších 21 duelov s priemerom 1,43 inkasovaného gólu na zápas a piatimi vychytanými nulami.