Naše potulky svetom jedných z najlepších útokov, ktoré Národná hokejová liga vo svojej histórii zažila, budú pokračovať v kanadskom Toronte, kde v 30. rokoch minulého storočia vznikla známa formácia „The Kid Line“.
Názov tejto formácie sa v neskoršej existencii ligy používal pomerne frekventovane, ešte aj my si pamätáme napríklad tria Taylor Hall-Ryan Nugent Hopkins-Jordan Eberle (Edmonton), Alex Galchenyuk-Lars Ellers-Brendan Gallagher (Montreal) či Brock Nelson-Ryan Strome-Andre Lee (Islanders).
Rozšírenie tohto pomenovania je zrejmé, keďže v preklade ide o „detskú formáciu“ a mladých hráčov pokope hrávalo neúrekom. K pôvodnej „The Kid Line“ sa však priblížil len málokto, ak vôbec niekto.
Útok zahŕňal Charlieho Conachera, Harveyho Jacksona a Joea Primeaua, ktorí sa neskôr dostali do Hokejovej siene slávy. Spolu začali hrať po prvýkrát na konci roku 1929, keď mal Primeau 23 rokov a jeho dvaja spoluhráči po 18. Spoločné mali aj to, že všetci traja vyrástli v Toronte, kde aj zomreli.
Útok dal dokopy vtedajší tréner Maple Leafs Conn Smythe a bol jedným z dôvodov, prečo klub získal v roku 1932 Stanleyho pohár. „The Kid Line“ ho doviedla do finále aj v ďalších troch sezónach, ale strieborný pohár Lorda Stanleyho už kanadský tím nezískal.
Primeau dostával šance v tíme už v ročníkoch 1927/28 a 1928/29, ale trvalé miesto si vyslúžil až v ročníku 1929/30, v ktorom v tíme prerazili aj nováčikovia Conacher a Jackson. Útok fungoval práve do konca jeho kariéry, ktorý prišiel v roku 1936, keď mal len 30 rokov. V 310 zápasoch zaznamenal 66 gólov a 177 asistencií, aby bol v roku 1963 uvedený do Siene slávy. Magazín The Hockey News ho v roku 1998 označil za 92. najlepšieho hráča histórie. Z trojice bol najnenápadnejší a bol známy ako veľký džentlmen. Hokej opustil aj ako držiteľ Trofeje Lady Byng.
Conacher opustil tím dva roky po konci kariéry Primeaua. V NHL bol známy ako ostrostrelec, ktorý v jednom zápase dokázal streliť aj päť gólov. V piatich zo šiestich sezón bol najlepším ligovým strelcom – výpadok mu spôsobili zranenia. Bodovanie ligy vyhral v rokoch 1934 a 1935, ale potom sa pod jeho slabšiu výkonnosť podpísali zdravotné problémy. Posledné roky v kariére strávil v tímoch Detroit Red Wings a New York Americans. Do Siene slávy bol uvedený v roku 1961 a o 14 rokov neskôr ho uviedli aj do Siene slávy kanadského športu. Podľa The Hockey News bol 36. najlepším hráčom histórie. Ligu opustil so ziskom 225 gólov a 173 asistencií v 459 dueloch.
Tvorcom hry v slávnom útoku bol Jackson, ktorý do tímu prišiel ako veľký talent – dokonca bol v tom čase najmladším hráčom, ktorý si v lige zahral a tiež sa v ročníku 1931/32 stal najmladším víťazom bodovania súťaže. Vedel aj strieľať góly. Do roku 2012 dokonca držal rekord so štyrmi gólmi v jednej tretine.
Bol hnacou silou jedného z najdominantnejších útokov svojej doby, ale aj hviezdou, ktorú bolo občas ťažké ukočírovať. Práve preto bol uvedený do Siene slávy až posmrtne v roku 1971. Dovtedy ho Conn Smythe do nej odmietal uviesť pre jeho problémové správanie mimo ľadu – fakt, že je hviezda, a vyššie zárobky si užíval. Bol však aj alkoholikom. V NHL napokon odohral 636 zápasov so ziskom 241 gólov a 234 asistencií. Za Maple Leafs hrával do konca sezóny 1938/39, potom si zahral ešte za Americans a Boston Bruins. Magazín The Hockey News ho označili za 55. najlepšieho hráča dovtedajšej histórie.
Individuálne najvydarenejšie sezóny zažil útok v ročníkoch 1931/32, 1933/34 a 1934/35, v ktorých trio patrilo medzi ofenzívnych lídrov NHL. V sezóne 1931/32 vyhral bodovanie ligy Jackson, pričom Primeau bol druhý a Conacher štvrtý. V sezóne 1933/34 vyhral ligové bodovania Conacher, Primeau bol opäť druhý, Jackson siedmy. O rok neskôr Conacher prvenstvo obhájil, Jackson skončil piaty a Primeau obsadil 29. miesto.