Skvelé slovenské sezóny V. – Zdeno Chára a jeho cesta na vrchol

Zdeno Chára mal v roku 2019 šancu dvíhať nad hlavu Stanleyho pohár. Jeho Boston však v siedmom zápase finálovej série proti St. Louis neuspel. Iná sedemzápasovú séria však rozhodla o tom, že sa slovenský velikán po druhýkrát nezmazateľne zapísal do dejín NHL.

Robustný obranca z Trenčína sa v roku 2011 stal prvým slovenským a len druhým európskym kapitánom, ktorý doviedol svoj tím v Národnej hokejovej lige na samotný vrchol. A práve na osudný ročník 2010/11 si teraz zaspomíname.

Chára prišiel do Bostonu v roku 2006, keď s tímom ako voľný hráč podpísal päťročnú zmluvu za 37,5 milióna amerických dolárov. Okamžite bol menovaný za kapitána a jeho misiou bolo prinavrátiť tímu zašlú slávu.

V prvých štyroch sezónach sa mu to nepodarilo, ale tím robil zreteľné pokroky. Kým v prvej sezóne do play-off nepostúpil, v druhej áno. V tretej a štvrtej sa dokázal dostať aj do druhého kola, pričom potenciál bol aj väčší. V poslednom roku Chárovej zmluvy sa všetko zišlo dokopy a bol z toho prvý Stanleyho pohár v Bostone od roku 1972.

Základná časť: Zmluva, hetrik, rekord i policajné vyšetrovanie

Základnú časť „Medvede“ otvorili v Prahe, kde sa v dvoch zápasoch stretli s Phoenixom. Chára si pred zrakmi rodiny a priateľov pripísal jednu asistenciu. Potešil sa s nimi aj z podpisu novej zmluvy – sedemročnej v hodnote 45,5 milióna amerických dolárov.

Po návrate domov sa Bruins darilo a október ukončili so šiestimi výhrami z ôsmich duelov. Chára si pripísal dva góly a dve asistencie. V novembri a decembri pridal ďalšie dva góly a osem asistencií, pričom jeho mužstvo pokračovalo v dobrých výkonoch a na prelome rokov viedlo svoju divíziu napriek menšiemu počtu odohraných zápasov.

Január bol pre Chára veľmi plodný. V 14 zápasoch nazbieral 12 bodov, pričom strelil šesť gólov a 17. januára sa tešil z prvého hetriku v kariére. Pomohol ním k výhre 7:0 nad Carolinou pred zrakmi fanúšikov Bruins.

„Bolo to pekné. Špeciálny pocit. Bol to skvelý večer a som zaň vďačný. Fanúšikovia boli skvelí,“ povedal Chára. „Mojou prioritou je vyhrávať zápasy, brániť top hráčov súpera a hrať dobre defenzívne. Ak môžem prispieť ofenzívne, beriem to, ale nikdy som neočakával, že strelím tri góly. Dnes sa to stalo a som veľmi šťastný.“

Na domácom ľade Hurricanes si koncom mesiaca zahral vo svojom predposlednom zápase hviezd. Pripísal si v ňom dve asistencie a opäť ovládol súťaž o najtvrdšiu strelu, pričom ešte o niečo vylepšil svoj predošlý rekord.

Vo februári si „Big Z“ rozšíril bodové konto o päť asistencií a Boston na prelome mesiacov potiahol sedemzápasovú víťaznú sériu, vďaka ktorej sa posunul v poradí Východnej konferencie už na štvrté miesto.

V marci, v ktorom trenčiansky rodák oslávil svoje 34. narodeniny, a v apríli si bostonský klub vylepšoval svoju bilanciu, aby napokon uzavrel základnú časť ako šampión Severovýchodnej divízie a tretí tím konferencie s bilanciou 46-25-11. Chára zaznamenal v marci štyri góly a osem asistencií, v štvorici aprílových dueloch jednu asistenciu.

Tretí mesiac v roku mu však poznačil aj zákrok na Maxa Paciorettyho z Montrealu, ktorého narazil na stĺpik pri striedačke a spôsobil mu vážny otras mozgu, ako aj zlomeninu stavcov v krku. Napriek veľkej kritike ho liga nepotrestala. Chára sa však stál terčom nevraživých slovných útokov od fanúšikov Canadiens, ktorí dokonca dali podnet na políciu, ktorá musela incident vyšetrovať.

Kapitánovi Bostonu v ročníku slúžilo zdravie a odohral 81 z 82 zápasoch. Pripísal si v nich 14 gólov a 30 asistencií. V priemere hrával 25 a pol minúty na zápas, prezentoval sa 111 blokmi, 153 bodyčekmi a ligu viedol s 33 plusovými bodmi. Za svoje výkony sa dostal medzi finalistov na Norrisovu trofej a v hlasovaní o Hartovu obsadil slušné 13. miesto.

Cesta za životným triumfom začala fyzicky i emocionálne ťažkou sériou

Bruins postúpili do play-off z tretieho miesta v konferencii a hneď na úvod narazili na svojho odvekého rivala, u ktorého fanúšikov sa nenávisť k Chárovi ešte viac stupňovala. Nebola to ľahká séria pre neho, a napokon ani pre tím. Montreal sa ujal vedenia 2:0 na zápasy, ale Boston zareagoval trojzápasovou víťaznou šnúrou. Potom prehral šiesty zápas a v siedmom došlo k dráme. Tú ukončil v nadstavenom čase Nathan Horton, ktorý do tímu prišiel v lete z Floridy ako najväčšia posila.

Chára si v prvom kole pripísal asistenciu, v druhom dva góly a asistenciu – všetky v treťom zápase zo štvorzápasovej série proti Philadelphii, ktorej „Medvede“ oplatili vyradenie spred roka, kedy premárnili vedenie 3:0 na zápasy.

Bostonská organizácia sa tešila z prvej účasti v konferenčnom finále od roku 1992, ale súper bol nepríjemný. Séria proti Tampe trvala sedem zápasov a ten rozhodujúci skončil futbalovým pomerom 1:0. Hrdinom sa stal opäť Horton, Chára si zo série odniesol asistenciu.

Vo finále si slovenský bek vylepšil bilanciu o štyri asistencie, ale podstatnejšie bolo, že jeho tím dokázal svoju prvú finálovú účasť za ostatných 21 rokov pretaviť na úspech. Nezastavil ho pritom ani držiteľ Prezidentovej trofeje, Vancouver, so Sedinovcami na čele.

„Vedeli sme, že Vancouver hrá neuveriteľne, že má veľa zručností a rýchlosti, ktoré sme potrebovali obmedziť. Bolo treba hrať skutočne fyzicky. Hrať tvrdo, fyzicky a na hrane,“ skonštatoval Chára.

Recept bol jasný, ale séria proti tímu hnanému vpred väčšinou Kanady nezačala ideálne – Bruins prehrali prvé dva, veľmi vyrovnané zápasy. V domácom prostredí sa im však podarilo stav série vyrovnať dvoma výhrami s celkovým skóre 12:1!

Canucks doma nesklamali a hoci prekonať Tima Thomasa nebolo opäť ľahké a dokázal to len Maxim Lapierre, Roberto Luongo predviedol bezchybný výkon a majstrovský mečbal bol v rukách kanadského tímu.

Boston však vyhral aj posledný domáci zápas, a tak sa 15. júna o všetkom rozhodovalo v zápase číslo sedem. Skvelý výkon podal opäť Thomas. Patrice Bergeron otvoril v prvej tretine skóre a pri výkone amerického brankára by stačilo už len to. V druhej tretine však vedenie zvýšil Brad Marchand. Obaja dovtedajší strelci pridali ešte po góle a Boston oslavoval po výhre 4:0.

Po tom, čo si Thomas prezval Conn Smythe Trophy, prišiel rad na Cháru. Slovenský velikán, ktorý je najvyšším hráčom histórie NHL, zdvihol Stanleyho pohár tak vysoko, ako nikdy predtým nebol. Tešil sa pritom z neho ako siedmy Slovák.

„Je to obrovská pocta a privilégium. Pravdepodobne si budem tento pocit a tento moment pamätať do konca môjho života,“ povedal po zápase.

Chára ukončil play-off so ziskom dvoch gólov a siedmich asistencií. V 24 zápasoch si pripísal aj 29 blokov a 55 bodyčekov. V priemere hrával viac ako 27 a pol minúty na zápas, pričom opäť viedol ligu s plusovými bodmi – nazbieral ich 16. Podstatné však bolo, že po Norrisovej trofeji pridal ďalšiu významnú trofej do svojej zbierky. A to rovno tú najvýznamnejšiu, ktorá mu pomohla upevniť jeho miesto v celej histórii kanadsko-americkej NHL.