Teemu Selänne – Ferrari na korčuliach

Ak by sme urobili prieskum medzi hokejovými fanúšikmi, čo sa im na hokeji najviac páči, trúfame si povedať, že najčastejšou odpoveďou by boli krásne akcie a predovšetkým góly. Preto veríme, že ďalší diel magazínu o legendách poteší nejedného fanúšika. Pozrieme sa totižto bližšie na kariéru čistokrvného strelca, ktorý bol rýchly ako blesk, a pochádzal z krajiny tisícich jazier. Áno, je to Teemu Ilmari Selänne, ktorý vstrelil v NHL 684 gólov, a odohral v nej dlhých 21 sezón, počas ktorých si získal srdcia mnohých fanúšikov, a právom si vyslúžil prezývku “The Finnish Flash” (Fínsky blesk).

Teemu Selänne sa narodil 3.júla 1970 v hlavnom meste Fínska - Helsinki. Vyrastal spolu s dvoma bratmi. Paavo, ktorý bol jeho dvojičkou a druhý brat Panu. Spolu s rodinou žili istý čas v meste Rauma, než sa usadili v Espoo, v čase keď mal Teemu 10 rokov. Ako malý sa Teemu venoval trom športom, a to hokeju, futbalu a bandy. Športom sa venoval aj jeho brat Paavo, ktorý sa nakoniec presadil v pozemnom hokeji, v ktorom reprezentoval Fínsko na viacerých šampionátoch. Teemuovi sa najviac zapáčil ľadový hokej, a tak sa pridal k tímu Jokerit Helsinki, sídliacemu neďaleko od Espoo. Po dvoch juniorských sezónach za Jokerit si ho všimli aj v zámorí, a na drafte 1988 si ho z desiateho miesta vybral tím Winnipeg Jets. Selänne sa zúčastnil tréningového kempu, avšak do NHL sa nehrnul. Vrátil sa naspäť do Fínska, kde si splnil vojenskú povinnosť, a naďalej hrával za Jokerit, ktorému dopomohol s postupom do najvyššej fínskej ligy. Prvú sezónu v SM-Liige mu však prekazilo zranenie nohy, a stihol tak odohrať len 11 zápasov, počas ktorých si pripísal 12 bodov. Následne odohral za Jokerit ešte dve sezóny, ktoré boli úspešnejšie. V tej prvej získal trofej Raima Kilpiöa, pre najväčšieho gentlemana, a v tej druhej, získal s 39 gólmi trofej Aarneho Honkavaaru pre najlepšieho strelca. Navyše vstrelil víťazný gól vo finále play-off, takže sa stal aj domácim šampiónom.

Po sezóne 1991-92 sa ako 22-ročný presunul za veľkú mláku. Vzhľadom k tomu, že s Winnipegom nemal podpísaný kontrakt, stal sa z neho obmedzený voľný hráč. To chcelo využiť Calgary, ktoré podpísalo so Selännem prostredníctvom offersheetu kontrakt na tri roky, ktorý mal hodnotu 2.7 milióna dolárov. To bolo o 1.5 milióna dolárov viac, ako mu ponúkali Jets. Winnipeg sa však rozhodol ponuku dorovnať a Selänneho si udržal. S istotou môžeme tvrdiť, že toto rozhodnutie neoľutovali. Svoju premiéru v NHL zažil Teemu 6. októbra 1992 proti Detroitu, a pri výhre 4:1 si pripísal dve asistencie. Gólovú mašinu rozbehol o dva dni neskôr proti San Jose. Svoj prvý hattrick vstrelil vo svojom piatom zápase NHL, a po 12 zápasoch v NHL mal na svojom konte 11 gólov. Všetkých naokolo šokoval svojou rýchlosťou. Keith Tkachuk rozlišoval rýchlosť, a rýchlosť Teemu Selänneho, ku ktorej nikto nemohol stačiť. Ikonickým predstavením bolo, keď 2. marca 1993 prekonal rekord Mikea Bossyho v počte gólov nováčika. V ten večer vstrelil 54. gól v sezóne, a pri oslave vyhodil pravú rukavicu do vzduchu, na ktorú potom mieril hokejkou a napodobňoval výstrely. O pár dní neskôr si pripísal 110. bod v sezóne, čím prekonal nováčikovský rekord Petra Šťastného v počte bodov. To ale neboli konečné čísla, zastavil sa až na neuveriteľných 76 góloch a 132 bodoch. Zaznamenal 16 viacgólových zápasov, 4 hattricky, a jeden štvorgólový večer. Niet pochýb, že sa stal najlepším strelcom (spolu s Alexom Mogilnym), získal Calder Trophy pre najlepšieho nováčika, a dostal sa do prvého tímu All-Star. V prvom kole play-off ale Winnipeg nestačil na Vancouver.

Hneď vo svojej prvej sezóne si vytvoril osobné maximá v počte gólov aj bodov. Niet sa čomu čudovať, že v nastolenom tempe nedokázal pokračovať, napriek tomu však patril medzi najnebezpečnejších útočníkov. Gól s poradovým číslom 100 vstrelil vo svojom 130. zápase. Rýchlejšie to dokázal len Mike Bossy, ktorý na to potreboval o jeden zápas menej. V druhej sezóne sa však nedostal do play-off a nepodarilo sa mu to ani o rok neskôr, počas výlukou skrátenej sezóny. V sezóne 1995-96 mal na konte 72 bodov počas 51 zápasov, keď bol 6. februára 1996 znenazdajky vymenený do tímu Mighty Ducks of Anaheim. Táto správa ho sklamala, a z tréningu Winnipegu, na ktorom sa to dozvedel, odišiel bez slov.

Neskôr však priznal, že daná výmena bola najlepšia vec, aká sa mu stala. Spolu s Paulom Kariyom vytvorili jednu z najdynamickejších dvojičiek v celej NHL. Počas jeho prvej celej sezóny za Káčerov (1996-97) doviedli s Kariyom tento tím po prvýkrát v histórii do play-off. Teemu zaznamenal 51 gólov a 109 kanadských bodov, a napriek tomu, že sa o Anaheime povrávalo ako o mužstve jedného útoku, porazili Mighty Ducks v prvom kole Phoenix Coyotes, a padli až na Detroite. Sezónu 1997-98 zakončil s 52 presnými zásahmi, čo bolo najviac v celej lige spolu s Petrom Bondrom. Maurice Richard Trophy pre najlepšieho kanoniera sa začala udeľovať až od tej nasledujúcej sezóny, ale Selänne pokračoval vo svojom gólostroji, a 47 gólov v sezóne 1998-99 mu vyniesla vôbec prvú trofej Mauricea Richarda v histórii NHL. Výraznejší tímový úspech v drese Anaheimu však neprišiel, dokonca počas sezóny 2000-01 sa tento tím nachádzal na chvoste tabuľky západnej konferencie, a tak sa Selänne 5. marca 2001 počas rozohranej sezóny sťahoval opäť. Tentokrát to však bolo neďaleko do susedného San Jose. Po príchode do tímu podstúpil menšiu operáciu, a stihol tak odohrať už len 12 zápasov so ziskom 13 bodov. Počas nasledujúcich dvoch sezónach v drese Žralokov viedol tento tím v góloch, ale ani tu nedosiahol na tímový úspech. Počas sezóny 2002-03, kedy bolo už jasné že San Jose nepostúpi do play-off, a s vedomím, že Selännemu končí zmluva, sa ho generálny manažér snažil vymeniť. Záujem prejavilo New Jersey, avšak Teemu využil no-trade klauzulu a výmene zabránil.

Po skončení sezóny mal dve možnosti. Ostať v San Jose a podpísať kontrakt v hodnote 6.5 milióna dolárov, alebo vyskúšať trh s voľnými hráčmi. Vybral si druhú možnosť, a spolu so starým známym Paulom Kariyom sa dohodli, že to spolu skúsia v Colorade Avalanche. Verili, že práve tam sa im podarí pozdvihnúť Stanleyho pohár. Tento plán ale stroskotal, a Selänne zažil jednu z najslabších sezón. Nazbieral len 32 bodov, bol presunutý do štvrtého útoku, a počas play-off plnil úlohu aj zdravého náhradníka. Problémy mu robilo koleno, čo si neskôr vyžiadalo aj operáciu, a tak mu výluka počas rokoch 2004-05 padla vhod.

Po obnovení ligy v sezóne 2005-06 sa Teemu ako voľný hráč dohodol s Anaheimom, kde už predtým pôsobil. Podpísal jednoročný kontrakt v hodnote jedného milióna dolárov, a pre neho aj pre Anaheim to bol výborný podpis. Selänne znova hokejovo pookrial, a góly strieľal ako na začiatku kariéry. 30. januára 2006 vstrelil gól do siete Los Angeles a pripísal si tisíci bod v NHL. Celkovo sa trafil do čierneho 40-krát, zaznamenal 90 bodov, a získal Bill Masterton Trophy. Anaheim vypadol v play-off 2006 až vo finále konferencie, a tak mali od nasledujúcej sezóny veľké očakávania. Klub sa premenoval na Anaheim Ducks, Selänne opäť podpísal ročný kontrakt, tentokrát v hodnote 3,75 milióna dolárov, a spanilá jazda sa mohla začať. 22. novembra vstrelil 500. gól v NHL, ako druhý Fín po Kurrim. 31. decembra nastúpil na tisíci zápas v NHL, a zahral si vo svojom desiatom zápase All-Star Game, no a 18. Februára skóroval 301. gól v drese Anaheimu, čím prekonal klubový rekord Kariyu. V play-off si následne Anaheim postupne poradil s Minnesotou, Vancouverom, a Detroitom, aby vo finále narazil na Ottawu Senators. Jean-Sebastien Giguere popisoval Selänneho ako najlepšieho spoluhráča v tíme, a chcel vyhrať pohár spolu so Selännem, pretože mu to veľmi prial, a veľmi rád by videl ako Teemu vyhrá Stanley Cup. Finálová séria sa vyvíjala jasne v prospech Ducks, a len päť zápasov stačilo na to, aby bolo o novom šampióne jasno. 36-ročný Teemu Selänne sa konečne dočkal, a mohol sa tešiť zo zisku najslávnejšej trofeje. K zisku trofeje prispel 15 kanadskými bodmi, ale bola to hlavne jeho prítomnosť v tíme, ktorá pomáhala jeho spoluhráčom.

Po zisku pohára zvažoval Selänne, že ukončí svoju kariéru. Dlho premýšľal a nakoniec podpísal opäť jednoročný kontrakt s Anaheimom až na konci januára 2008. Po jeho príchode vyhrali Ducks 20 zápasov zo zvyšných 26. Obhajoba titulu sa však nekonala. Následne podpísal ďalší, tentokrát dvojročný kontrakt, a pokračoval v prekonávaní historických míľnikov. Stal sa len šiestym Európanom, ktorý prekonal hranicu 1 200 bodov, a len osemnástym hráčom celej histórie, ktorý nastrieľal 600 gólov. 2. apríla 2010 vstrelil gól s poradovým číslom 602, čím prekonal svoj detský vzor – Jariho Kurriho. V sezóne 2010-11 nazbieral 80 bodov, čo bolo tretie najvyššie číslo, ktoré dosiahol hráč vo veku 40 rokov a viac. Napriek tomu, že častokrát laboroval s nejakým zranením, odohral pravidelne väčšiu porciu zápasov sezóny, až napokon v sezóne 2011-12 ako 41-ročný odohral všetkých 82 zápasov a nazbieral úctyhodných 66 bodov. Žiadnemu staršiemu hráčovi sa nepodarilo odohrať kompletnú sezónu. Veľmi pekný moment sa odohral vo Winnipegu, kde sa NHL po 15 rokoch vrátila, a Selänne si tak opäť mohol zahrať v meste, kde začínal svoju kariéru. Tamojší diváci ho privítali veľmi vrúcne. Po tejto sezóne pokračovala kariéra Selänneho ďalej v skrátenej sezóne, po ktorej sa nechal počuť, že tá ďalšia bude jeho poslednou. Sezóna sa však začala nešťastným zranením, pri ktorom prišiel o pár zubov, stihol však naskočiť do 64 zápasov, a nazbierať 27 bodov. Posledný zápas základnej časti odohral proti Coloradu. V tomto zápase dostal na dres kapitánske céčko, bol vyhlásený za prvú, druhú aj tretiu hviezdu zápasu, a spolu s brankárom Colorada, Giguerom, ktorý takisto zvažoval koniec kariéry, sa spoločne rozlúčili s fanúšikmi. V play-off si Anaheim poradil ešte s Dallasom, ale v druhom kole nestačil v siedmom zápase série na neskoršieho víťaza z Los Angeles. Hold Selännemu vzdali všetci spoluhráči, protihráči a diváci, a Selänne po tomto zápase definitívne zavesil korčule na klinec.

Teemu Selänne patril medzi najväčších gentlemanov v NHL, ochotne rozdával autogramy, fotil sa s fanúšikmi, a podľa bývalého spoluhráča Marty McInnisa, mal priateľov v každom meste. Rešpekt a uznanie si vybudoval u všetkých spoluhráčov, protihráčov, manažérov, ale aj súperových fanúšikov. Selänne bol elitným zakončovateľom, a je najlepším strelcom z krajiny tisícich jazier. So 684 gólmi mu patrí 12. priečka v historických tabuľkách NHL, a s počtom 1 457 kanadských bodov 16. miesto medzi všetkými hráčmi NHL. V NHL odohral celkom 1 451 zápasov, a v play-off pridal ďalších 130, s bilanciou 44 gólov a 44 asistencií. Rok po tom, čo ukončil aktívnu kariéru vyvesili Ducks jeho dres s číslom 8 pod strop svojej arény, a v roku 2017 bol uvedený do Hokejovej Siene Slávy.

Na otázku, či považuje zisk Stanley Cupu za svoju najlepšiu vec v kariére odpovedal: „Áno, ale najlepšie na tom bolo to, že sme to vyhrali pred vlastnými fanúšikmi, ďakujem Vám. Je to pre mňa veľmi špeciálne a nikdy na to nezabudnem.” Teemu, myslím že budeme vravieť za viacerých z nás, ale to my ďakujeme tebe...

Zaujímavosti

Teemu má za sebou aj bohatú medzinárodnú kariéru. Nastúpil na šiestich olympijských hrách, získal jedno striebro, a trikrát sa tešil z bronzu. Okrem toho nastupoval na viacerých majstrovstvách sveta, či Svetových pohároch. Dohromady obliekol dres „Suomi“ 96-krát, a pripísal si 102 bodov. Na olympiáde v Soči získal bronzovú medailu (ku ktorej prispel v poslednom zápase dvoma gólmi) ako 43-ročný, čím sa stal najstarším hokejistom, ktorý získal olympijskú medailu. So 43 bodmi (24+19) je najproduktívnejším hráčom olympijských turnajov.

V rodnom Fínsku sa v rokoch 1997 a 1998 zúčastnil pretekov rally pod pseudonymom Teukka Salama, čo v preklade do angličtiny znamená “Teddy Flash”.

Bol posledným hráčom v NHL, ktorý nosieval prilbu značky Jofa.

Vydal aj autobiografiu s názvom "Teemu Selänne: My Life."

Spolu s manželkou Sirpa majú štyri deti a žijú v Kalifornii, kde sa Teemu stará o steakovú reštauráciu.