Narodený: 7. februára 1991 v Martine
Post: pravé krídlo
Držanie hokejky: naľavo
Klub: HC Oceláři Třinec (Česká rep.)
Hokejový vzor: Pavel Bure
Najpamätnejší gól kariéry: zatiaľ ešte nemám nejaký pamätný a dôležitý gól
Najobľúbenejší relax: spánok
Najobľúbenejšia činnosť: šport
Najobľúbenejší interpret/skupina: Rise Against
Najobľúbenejšie jedlo: bryndzové halušky
Najobľúbenejší nápoj: Sprite
Najkrajší zážitok: MS "20" 2009 v Ottawe
Najväčší strach: zranenia
Richard Pánik sa narodil v Martine, kde aj začínal svoju hokejovú kariéru. Zaujímavosťou je, že s hokejom začínal dosť neskoro, keď mal 9 rokov. Napriek tomu sa z neho vykľul veľký talent. Už ako 14-ročný debutoval v slovenskej dorasteneckej lige za Martin. Všimli si ho skauti a mal blízko prestupu do Trenčína. Nakoniec však na radu svojho agenta prestúpil do Třinca, kde hrával už pravidelne i v juniorskej lige hráčov do 20 rokov, pričom sám mal len pätnásť. Navyše na konci sezóny cestoval na majstrovstvá sveta osemnásťročných. Vo výbere Tibora Daniša odohral všetkých šesť stretnutí, počas ktorých si zapísal na konto dve asistencie a rovnaký počet trestných minút.
V nasledujúcej sezóne sa Richard dočkal ako 16-ročný už aj premiéry v seniorskej českej O2 extralige v drese Třinca. Podstatnú časť sezóny však odohral v juniorskej lige, kde priam exceloval v 39 zápasoch získal 62 bodov (35+27). Po sezóne bol opäť nominovaný Jozefom Čepanom na MS "18". Teraz už hral v tíme prvé husle a získal v šiestich zápasoch 10 bodov. Ale ani to nepomohlo slovenskému dorasteneckému tímu, aby sa vyhol bojom o záchranu. Pánik bol na turnaji vyhlásený koučom slovenskej reprezentácie medzi trojicu najlepších hráčov nášho výberu.
Práve vydarená sezóna 2007/2008 katapultovala Pánika na popredné miesta v draftových rebríčkoch. Dlho sa dokonca držal v Top 10 pre draft. Lenže potom prišla nevydarená sezóna zapričínená množstvom zranení. Práve kvôli zraneniu vynechal začiatok sezóny a nastúpil do hokeja až v strede novembra. Napriek tomu už hral pravidelnejšie v prvom tíme v Třinci a pripísal si aj prvý gól. Neskôr bol presunutý i na farmu v Havířove, kde však odohral len tri stretnutia s tromi bodmi. Na prelome rokov cestoval i na majstrovstvá sveta. Tréner Štefan Mikeš ho zaradil do tretieho útoku s Tatarom a Viedenským. Práve táto formácia patrila medzi najúdernejšie, no napriek tomu zostal Richard v tieni Tomáša Tatara. Nič to však nemení na tom, že Richard odohral veľmi dobrý šampionát s dvoma gólmi, ktoré boli nesmierne dôležité. Ten prvý strelil fínskemu brankárovi Juhovi Metsolovi v presilovke rozhodujúceho zápasu o postup zo skupiny. Vyrovnaval ním na 1:1 a zápas neskôr vyhrali Slováci po nájazdoch. Ten druhý strelil Američanovi Thomasovi McCollumovi a zvyšoval ním na 4:2, čím upokojil Slovákov, ktorí boli v tom čase pod paľbou a drvivým tlakom zo strany hráčov USA. I keď treba poznamenať, že puk si po jeho strele vrazili do siete sami Američania.
Richard sa už pomaly rozbiehal a pripravoval sa na jeho vrchol sezóny, tretie MS "18", ktoré boli pre neho poslednou šancou ukázať sa skautom. Navyše sa spolu so svojím tímom dostal do finále českej juniorky. Titul nakoniec Třinec nezískal, keď prehral v rozhodujúcom zápase. Horšie však bolo, že Richard si v tom poslednom zápase zlomil kľúčnu kosť a majstrovstvá boli v pasé. Navyše zranenie neprospelo ani jeho pozícii v draftových rebríčkoch, kde klesol až do druhého kola. Škoda, nebyť zranení, tak by sme s veľkou pravdepodobnosťou videli Richarda niekde inde.
Ako povedal v rozhovore pre SlovakNHL.sk, v budúcej sezóne sa chystá opustiť Třinec a zamieriť do kanadskej juniorky OHL, do tímu Windsor Spitfires, ktorý ho aj draftoval z 10. pozície CHL Import draftu 2008.
Rozhovor s Richardom Pánikom:
Na akej, resp. okolo ktorej pozície sa vidíš na drafte v Montreale?
O mojej pozícii je ešte predčasné hovoriť, lebo sa rozhodne až v deň draftu. Každopádne by som bol rád ak by som sa umiestnil do tretieho kola.
Do ktorého tímu by si chcel ísť najradšej?
Najradšej by som chcel ísť do San José, keďže je to môj najobľúbenejší klub. V zásade si však myslím, že je úplne jedno, ktorý klub ma draftuje. Potom je to už iba na mne či sa presadím alebo nie.
Myslíš si, že môže zohrať negatívnu úlohu pri drafte i to, že si Európan?
Určite nie. Veľa Európanov bolo, a aj bude draftovaných vysoko, takže si nemyslím, že keď je niekto Európan tak je pri drafte znevýhodnený. Samozrejme, musí mať svoje kvality.
Koho tipuješ na celkovú jednotku v drafte?
Podľa všetkého by to mal byť John Tavares.
Draft je prvým krokom na ceste do NHL. Ako si na tom s angličtinou, keďže tá je prakticky nevyhnutná v NHL?
Dá sa povedať, že moja angličtina je priemerná. Dúfam, že sa budúci rok niečo trochu naučím.
V roku 2007 si debutoval ako 16-ročný v zápase seniorskej O2 Extraligy. To sa nepodarí len tak niekomu. Ako si spomínaš na ten svoj prvý zápas?
Môj prvý zápas bol proti Kladnu a spomínam si, že som bol veľmi nervózy, ale chalani z mužstva ma podržali. Neodohral som veľa striedaní, ale skúsenosť pre mňa to bola veľká. Som rád, že už taký mladý som mal možnosť hrať v seniorskej českej extralige.
V poslednom zápase play-off juniorskej ligy si si zlomil kľúčnu kosť. Už si v poriadku? Ako sa cítiš?
Áno, už som v poriadku. Podľa slov fyzioterapeutky, ktorá sa o mňa veľmi dobre stará, to vyzerá, že by nemali byť vážnejšie problémy. Ruku ešte nemôžem veľmi zaťažovať, takže teraz ešte iba rehabilitujem. Do plnej záťaže by mala ísť v polovici júna.
V poslednom čase sa špekuluje o tvojom odchode v budúcej sezóne do tímu OHL Windsoru Spitfires, ktorý ťa aj v CHL Import Drafte draftoval. Uprednostíš v budúcej sezóne OHL pred Třincom?
Už som definitívne rozhodnutý a predsvedčený, že tam chcem ísť. Takže v budúcej sezóne budem pôsobiť vo Windsore.
Čo rozhodlo, že sa chystáš do OHL?
Už vlani prišiel za mnou v Martine generálny manažér Windsoru a prehováral ma, aby som už vtedy šiel do OHL. Dohodli sme sa však, že ešte rok ostanem v Třinci a potom tam pôjdem. A čo rozhodlo? Asi to, že sa chcem presadiť v Kanade a chcem hrať v NHL.
OHL sa považuje za najtvrdšiu ligu v organizácii CHL. Myslíš si, že si pripravený na tvrdý zámorský štýl hokeja?
Tvrdú hru mám rád a nebojím sa jej, takže to ani veľmi nevnímam. A to, že by som mal strach, tak to už vôbec nie.