Keď v NHL chytáte sedemnásť rokov, skôr či neskôr vás porazí každý. Teda, ak sa nevoláte Chris Osgood. Práve tento brankár dal totiž dohromady bilanciu, akou sa v takom dlhom časovom úseku nemôže pochváliť žiadny iný gólman v dejinách NHL.
Chris Osgood nikdy nebol zaraďovaný medzi najlepších brankárov svojej generácie. Po celú kariéru stál v tieni Patricka Roya,Dominika Hašeka či Martina Brodeura. Jeho kritici ho označovali za priemerného gólmana. Často mal výhodu v tom, že mal pred sebou silnú obranu, no častejšie ako mnohí iní inkasoval lacné góly, hlavne spočiatku robieval hrubé chyby a ani raz si neodniesol Vezinovu trofej pre najlepšieho brankára NHL.
„Ozzie“, ako sa mu hovorievalo, napriek tomu napísal množstvo jedinečných príbehov a prežil výnimočnú kariéru, ktorá z neho urobila legendu.
Jeden z najúžasnejších (a zároveň málo známych) príbehov svojej kariéry dopísal Osgood vo štvrtok 13. novembra 2008, v tento deň pred 14 rokmi, kedy odchytal svoj posledný zápas proti tímu Tampa Bay Lightning. Proti tomuto celku vtedy nastúpil po sedemnásty raz od začiatku zápasu, a hoci to znie nemysliteľne, aj po sedemnásty raz zvíťazil, keď po 15 úspešných zákrokoch doviedol svoj Detroit k triumfu 4:3.
Osgood nastúpil proti Tampe celkovo devätnásťkrát, ale v dvoch prípadoch len vystriedal svojho kolegu za rozhodnutého stavu v závere zápasu a výsledok mu teda nebol pripísaný. Od začiatku chytal proti Lightning sedemnásťkrát a ani jeden jediný z týchto zápasov neprehral. V dvanástich prípadoch zdolal Tampu v drese Detroitu, štyrikrát sa mu to podarilo v drese N. Y. Islanders a jedenkrát v drese St. Louis. V priemere inkasoval od hráčov Lightning 1,87 gólu na zápas, pochytal 93,22 % striel, dvakrát udržal čisté konto a jedenkrát, vo farbách Islanders, proti Tampe takmer skóroval strelou do opustenej bránky.
Tampa bola jediným ligovým klubom, ktorý Osgooda nezdolal. Problémy proti nemu mali aj Atlanta a Florida, ale Tampa ako jediná nad ním nevyhrala nikdy. Dokonca ani vtedy, keď hájil bránku newyorských Islanders a Tampa ako ďalší klub z Východnej konferencie proti nemu hrávala častejšie.
Niečo podobné dokázali už len dvaja brankári. Antero Niittymäki neprehral ani jeden zo svojich 17 zápasov proti Atlante, legendárny Ken Dryden zasa neprehral ani v jednom z 21 zápasov proti Washingtonu. Jeden ani druhý si však neodkrútil v NHL ani len deväť rokov. Osgood je teda jediným gólmanom, ktorý pri takom vysokom počte zápasov neprehral proti jednému klubu za veľmi dlhú dobu (17 rokov), a to ani v období, kedy Tampa patrila medzi najlepšie mužstvá NHL a v roku 2004 vybojovala svoj prvý Stanleyho pohár.
Osgood okrem toho dokázal trikrát vyhrať Stanleyho pohár (jedenkrát ako náhradník, dvakrát ako štartujúci brankár) a bol veľmi blízko i k štvrtému triumfu, tretiemu v pozícii štartujúceho brankára. Dvakrát si odniesol trofej Williama M. Jenningsa pre gólmana mužstva s najnižším počtom inkasovaných gólov v základnej časti, dvakrát si zahral v Zápase hviezd, ako druhý brankár v histórii NHL dokázal skórovať po priamej strele na bránu súpera, uspel v epickom pästnom súboji s Patrickom Royom a zaradil sa medzi úzku skupinu gólmanov s minimálne 400 víťazstvami v základnej časti a 70 víťazstvami v play-off.
Jeho neporaziteľnosť proti Tampe je ďalším zo vzácnych príbehov, ktoré napísal, a tiež ďalším z mnohých dôvodov, prečo je považovaný za legendu aj napriek tomu, že nikdy nepatril medzi absolútne najlepších brankárov svojej generácie.
Prečítajte si na SlovakFitness.sk: