V hitoch kraľovali Chára, Švehla i Majeský, NHL však ich prvenstvo zrušila

NHL začala s počítaním hitov na konci 90. rokov minulého storočia. Nebola však na to dostatočne pripravená, dáta z prvých sezón počítania preto spätne zrušila a neuznala za oficiálne. Tento zásah sa dotkol aj troch Slovákov, ktorí v tejto štatistike v lige kraľovali. Hity sa tak stali jednou z najnepresnejších a najskreslenejších štatistík, čo platí dodnes.

Rok čo rok so Slovákom v popredí

NHL začala zverejňovať počty hitov hráčov v zápasoch základnej časti od ročníka 1999/2000. Od začiatku ich počítania sa na čele ligového poradia vystriedali viacerí slovenskí obrancovia.

V sezóne 1999/2000 kraľoval lige kanadský zadák Brendan Witt z Washingtonu s 322 hitmi. Hneď za ním, na druhom mieste, skončil Zdeno Chára z N. Y. Islanders s 309 hitmi.

To, čo sa Chárovi nepodarilo v sezóne 1999/2000, dokázal v nasledujúcej sezóne 2000/2001, kedy ovládol NHL s 373 hitmi. Na druhom mieste bol ďalší slovenský bek, Róbert Švehla z Floridy, s 354 hitmi.

V sezóne 2001/2002 už ligovému poradiu v počte hitov kraľoval Švehla s 386 hitmi. Chára, ktorý v tom čase už hrával za Ottawu, skončil na štvrtom mieste s 299 hitmi.

Slovenský zadák kraľoval súťaži aj v ďalšej sezóne 2002/2003 – na čelo sa prepracoval Ivan Majeský z Floridy so 147 hitmi. Mal obrovský náskok pred svojím klubovým spoluhráčom, kanadským útočníkom Petrom Worrellom, ktorý skončil druhý so 110 hitmi. Švehla, hrajúc už za Toronto, bol ôsmy s 88 hitmi.

Ako ste si pravdepodobne všimli, počty hitov zo sezóny 2002/2003 boli výrazne skromnejšie než v predchádzajúcich troch sezónach. Neboli totiž konečné, ale len priebežné – prislúchali zhruba prvým trom mesiacom ročníka. NHL sa následne rozhodla zverejňovanie počtov hitov zastaviť, čo bola bezprecedentná blamáž.

Nejednotnosť v chápaní a počítaní

Prvou príčinou náhleho ukončenia zverejňovania hitov počas prebiehajúcej sezóny 2002/03 bola rozdielnosť v ich chápaní. NHL na ne spočiatku nazerala ako na defenzívne zákroky, pri ktorých brániaci hráč svojím telom atakoval hráča s pukom a po hite ho pripravil o puk. Preto hity spočiatku zbierali najmä obrancovia a brániaci útočníci. Podobne sa však nazeralo aj na ďalšiu vtedy novú štatistiku – na odoberanie pukov. Chápanie toho, čo je a čo nie je hit, sa tak postupne menilo. V súčasnosti je hit chápaný ako úmyselne iniciovaný kontakt s protihráčom s pukom, v dôsledku ktorého napadnutý hráč príde o puk, pričom nezáleží na tom, či sa puku okamžite zmocní, alebo nezmocní mužstvo hráča, ktorý inicioval kontakt. Vďaka tomu začali byť hity častejšie pripisované aj fyzicky hrajúcim útočníkom.

Osobitnou príčinou bol ľudský faktor. NHL prakticky nemala šancu dosiahnuť to, aby každá jedna kompetentná osoba v každej aréne vnímala a vyhodnocovala hity úplne presne a úplne rovnako. Plynulo to zo samotnej podstaty tejto štatistiky, ktorá bola vždy veľmi subjektívna. Postačovalo napríklad, ak niekto neodlíšil hity od bodyčekov a niekto naopak áno, a všetky zaznamenané dáta boli tým pádom skreslené a nepresné.

Ďalšou príčinou boli lokálne rozdiely. Keď NHL začala so sledovaním a zaznamenávaním hitov, najala si nezávislé štatistické tímy, ktoré chodili do arén a počítali tieto i ďalšie typy nových štatistík. Tieto štatistické tímy však boli nezávislé iba na papieri. Nebolo možné, aby sa v arénach klubov pravidelne striedali a v priebehu niekoľkých dní zdolávali rôzne časové pásma a navštevovali rôzne destinácie, ako to pri cestovaní naprieč Severnou Amerikou robili samotné tímy NHL. V dôsledku týchto obmedzení pracovali tieto štatistické tímy skôr lokálne a často dookola navštevovali tie isté arény, kde často hodnotili rovnakých hráčov a na ich hru nazerali dlhodobo rovnakým štýlom.

Všetky tieto príčiny nakoniec spôsobili, že hity sa v NHL počítali nejednotne. Inak sa počítali v Kanade, inak v Kalifornii, inak na stredozápade alebo severovýchode USA. A ako sa v onej problematickej sezóne 2002/2003 ukázalo, úplne inak sa počítali na Floride.

Pochybnosti nad číslami z Floridy

Panthers si v sezóne 2002/2003 získali neželanú pozornosť ligy po tom, ako po mnohých ich zápasoch v domovskom Office Depot Center vykazovali viacerí domáci hokejisti abnormálne vysoký počet hitov. Najviac sa to týkalo práve Majeského a Worrella, ktorí spolu okupovali prvé dve priečky v počte hitov v celej lige.

Majeský bol v tej dobe v NHL nováčikom. Miesto v tíme Panthers si prekvapujúco vybojoval v tréningovom kempe a nakoniec za nich odohral celú sezónu. Priemerne hrával cez 20 minút na zápas, mal najmä defenzívne úlohy, bol odvážny a nebojácny. Pri bránení umne využíval svoju takmer dvojmetrovú a stokilovú postavu. Tréner Mike Keenan ho ešte v kempe chválil za to, ako je ochotný blokovať strely a zrážať súperov pri mantineli. Napriek tomu nehitoval tak často a tak úspešne, aby mal na čele ligy taký priepastný náskok pred zvyškom ligy.

Worrell bol jeden z najobávanejších bitkárov a jeden z najvylučovanejších hráčov v NHL. Bol podobne dobre stavaný ako Majeský, hrával však len niečo cez deväť minút na zápas, neraz si v zápase odkrútil iba niekoľko desiatok sekúnd. Napriek tomu aj jemu na konte pribúdal hit za hitom, hoci ich v mnohých stretnutiach reálne nerozdal.

Majeský aj Worrell končili mnohé domáce zápasy Panthers s dvojciferným počtom hitov, čo bolo v tej dobe neobvyklé. Ich skreslené zisky však bili do očí najmä vtedy, keď sa Panthers ukázali na klziskách súperov, kde hity sledoval iný štatistický tím, pričom ani Majeský a ani Worrell v hitoch zrazu nijak zvlášť nevynikali.

V súťaži sa vtedy dokonca začalo špekulovať o tom, či do nadnesených štatistík hitov oboch týchto hráčov počas domácich zápasov Panthers neprehováral kouč Keenan, ktorý bol známy manipulátor v šatni i mimo nej, a akurát títo dvaja hráči mali to šťastie, že si ich obľúbil. To, či Keenan štatistikov na zápasoch Panthers ovplyvňoval, alebo nie, nebolo nikdy dokázané, a ani to nebolo dôležité. Liga však zareagovala a prekrúcaniu čísel urobila dočasný koniec tým, že štatistiky hitov do konca sezóny prestala zverejňovať.

Zrušenie dát z prvých piatich sezón

Po blamáži zo sezóny 2002/2003 sa liga vrátila k počítaniu a zverejňovaniu štatistiky hitov v ročníku 2003/2004. Ligovým lídrom bol opäť ottawský Zdeno Chára, ktorý mal na konte 239 hitov. Liga v tomto ročníku prestala zaraďovať medzi hity niektoré druhy kolízií, ale hlavný problém nevyriešila: opäť nebola spokojná s ich chápaním a nejednotnosťou ich počítania v jednotlivých arénach. Preto ani toto Chárove prvenstvo neuznala ako oficiálne.

NHL tieto problémy napokon vyriešila tak, že napočítané hity z prvých piatich sezón celkom zrušila a za prvé oficiálne dáta začala považovať až tie, ktoré napočítala v ročníku 2005/2006, teda v prvom ročníku po celosezónnej výluke 2004/2005. Žiadny slovenský hokejista sa odvtedy už na čelo ligového poradia nepredral. Najbližšie mal k nemu Chára, ktorý sa v sezóne 2005/2006 umiestnil na treťom mieste s 224 hitmi.

Samozrejme, príčinou týchto dodatočných zmien nebolo to, že na čele súťaže sa umiestňovali práve slovenskí hokejisti (hoci vždy sa nájdu fanúšikovia, ktorí si to takto môžu vysvetľovať). Liga tieto dodatočné zmeny nekomentovala a urobila ich potichu, aby tak zakryla skutočnosť, že s počítaním hitov začala príliš skoro a v dobe, kedy na to ešte nebola pripravená. Kanaďan Witt a spomínaní traja slovenskí beci boli akurát tí, ktorí na túto jej nepripravenosť doplatili. A keďže dáta zo sezóny 2002/2003, kedy bol na čele Majeský, boli neúplné a neprislúchali celej sezóne, pravdepodobne nikdy sa nedočkáme ani toho, že by súťaž všetky tieto prvotné dáta raz uznala za oficiálne, pretože nemôže porovnávať dáta zo sezón, kedy hity počítala po celý rok, so sezónou, kedy ich počítanie náhle zastavila.

Počítanie hitov je sporné dodnes

Záverom je nutné pripomenúť, že počítanie hitov bolo problematické nielen v prvých piatich sezónach pred celosezónnou výlukou 2004/2005, ale problematické zostalo aj neskôr a zostáva také prakticky dodnes.

Domáca aréna Panthers nebola jedinou destináciou, kde sa prideľovanie hitov hráčom (najmä tým domácim) výrazne vymykalo dátam z ďalších ligových arén, hoci tento prípad z ročníka 2002/2003 bol aj v porovnaní s neskoršími praktikami anomáliou. Každopádne, v posledných rokoch boli hity štatistikmi štedro (až zaujato) pripisované aj v domácich arénach Minnesoty, Nashvillu, Los Angeles, N. Y. Islanders či Pittsburghu.

Pochybnosti existujú aj v prípade, ak sa pozrieme na sumárne hodnoty u niektorých hráčov, ktorí v počte získaných hitov vynikajú alebo vynikali dlhodobo, a štatistici im pre ich povesť pridávali viac, ako skutočne ukázali. Azda najlepším príkladom je Dustin Brown, niekdajší dlhoročný útočník L. A. Kings – štatistici mu počas jeho kariéry pripočítali až o takmer 650 viac hitov v domácej aréne Kings v porovnaní s arénami súperov. Pochybnosti neraz smerujú aj k iným často hitujúcim hráčom, ako sú napr. Matt Martin či Cal Clutterbuck, najmä keď z niektorých domácich zápasov vyšli s dvojciferným počtom hitov, no pritom boli neviditeľní, hrali menej a sotva rozdali len niekoľko hitov.

NHL si tieto pokračujúce ťažkosti uvedomuje, preto podniká konkrétne zásahy, hoci už nie také drastické ako v sezóne 2002/2003. Do štatistík hitov naposledy zasiahla vo februári tohto roka, kedy po spolupráci s nezávislou analytickou spoločnosťou dokončila audit, ktorý odhalil tisíce hitov, ktoré štatistici v dovtedajších zápasoch sezóny 2023/2024 prehliadli alebo udelili nesprávne. To zákonite vyvolalo ďalšie a ďalšie pochybnosti o korektnosti týchto štatistík a vôbec zmysluplnosti v ich sledovaní na každodennej báze.

Či už teda berieme v úvahu dáta z prvých piatich sezón, ktoré liga v tichosti zrušila, alebo iba tie dáta, ktoré od sezóny 2005/2006 vydáva za oficiálne, hity vždy boli a zrejme aj vždy budú jednou z najnepresnejších a najskreslenejších štatistík, aké NHL zaznamenáva.

Prečítajte si na SlovakFitness.sk: