Gretzky ju mal, Suzuki ju má, u Slafkovského akoby často chýbala: Akú úlohu zohráva inteligencia v hokeji?

Tento neuchopiteľný aspekt chýbal u väčšiny hráčov, ktorí boli považovaní za najväčšie sklamania v histórii NHL. A keď sa hovorí o Jurajovi Slafkovskom, často sa zdá, že mu tento neuchopiteľný faktor chýba. Konštatuje Jessica Lapinskiová z Le journal de Montreal.

Wayne Gretzky ho mal. Práve to je dôvod, prečo, aj keď nebol najväčší ani najrýchlejší, Gretzky nastavil vytvoril neprekonateľných rekordov, že sa mu začalo hovoriť „zázrakom“.

Tento neuchopiteľný faktor je tajomný, ale nevyhnutný: inteligencia na ľade, cit pre hru.

Je to atribút, ktorý nie je spojený s intelektuálnym IQ, ale ktorý majú hráči, ktorých sa tímy NHL nechcú vzdať: Pavel Dacjuk, Patrice Bergeron či Nick Suzuki, vymenúva skaut NHL, s ktorým sa rozprával Le Journal.

„Je to jedna zo troch vecí, na ktoré sa najviac zameriavam pri hodnotení hráča. Pretože práve to ti často umožní prispôsobiť sa na ďalšiu úroveň,“ zdôrazňuje ďalší skaut, ktorý o tom hovoril anonymne. Ďalšie aspekty sú: úroveň súťaživosti a surový talent.

Problém, a to je to, čo robí hokejové IQ tak tajomným, je, že nie je hmatateľné.

„Existuje toľko definícií, koľko je hráčov, trénerov, skautov alebo fanúšikov hokeja,“ hovorí skaut, ktorý uznáva, že je to téma, ktorá spôsobuje nezhody medzi jeho kolegami.

Daniel Fortin-Guichard, profesor na McGillovej univerzite, nedávno publikoval v odbornom časopise Journal of Sports Science článok s názvom: „Za okom skúseného: objektívna metóda na predpovedanie herného citu v kolektívnych športoch.“

Bol to výsledok ročného výskumu medzi mladými hokejistami vo veku 15 alebo 16 rokov. Cieľom bolo zistiť, či existuje objektívnejšia metóda ako len ľudský úsudok na určenie hokejovej inteligencie hráčov.

Aj on mal problém presne definovať, čo je to hokejové IQ pre účely svojej štúdie. V skutočnosti to bolo jedným z jeho skrytých cieľov. Spojením viacerých aspektov súvisiacich s herným citom dospel k tejto definícii: „Schopnosť často nájsť vhodné herné možnosti (s a bez držania puku) bez toho, aby sa ohrozilo držanie puku pre seba alebo spoluhráča.“

Jeden skaut to porovnáva s jazdou autom: „Keď zastaneš na stopke, musíš byť schopný predvídať všetky situácie, ktoré môžu nastať.“

Suzuki má napríklad ohromujúce hokejové IQ, spomína tento skaut, ktorý nepracuje pre Canadiens: „Na strede ľadu je jeho hokejový cit na elitnej úrovni. Je nemožné spočítať množstvo informácií, ktoré analyzuje pri každom pohybe.“

Je tento hokejový cit vrodený alebo sa môže rozvinúť praxou? Ani v tomto prípade sa odborníci nezhodujú.

Hráči s prirodzene vysokým hokejovým IQ majú určité základné kognitívne schopnosti, vysvetľujú štúdie. Ako napríklad schopnosť rýchlo spracovávať informácie, dobré priestorové vnímanie a dobrú schopnosť pozornosti.

Jean-François Mouton je presvedčený, že sa to dá zlepšiť. Ako školiteľ pre Hockey Québec a tréner v programe športových štúdií De Mortagne má dlhú kariéru na viacerých úrovniach, vrátane medzinárodnej, a špeciálne sa zaujíma o rozhodovanie na ľade.

„Problém, aký máme v hokeji, ako aj v kolektívnych športoch, je, že rozhodnutia sú náhodné, sú otvorené. Nie je to bowling, situácie sa neustále menia,“ vysvetľuje. „Môj spôsob učenia je, že ich dávam do nepredvídateľných, náhodných situácií. Volá sa to otvorené cvičenie. Je to tréning rozhodovania.“

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Komentáre (5)

7 spôsobov, akými sa vyhnete poškodeniu kĺbov a zraneniam pri behu

Ako a čo jesť, aby ste si vyrysovali brušné svaly?