Ako fanúšikovia Rangers dojali svojho hrdinu v bránke súpera k slzám

Legendárny brankár Ed Giacomin patril medzi najlepších hráčov, akí kedy nosili dres newyorských Rangers. A hoci na to Rangers na istú dobu zabudli, patril aj medzi tých najpopulárnejších a najváženejších. Dokázala to aj jedna emotívna noc, ktorú mu jeho fanúšikovia pripravili v Madison Square Garden pred 50 rokmi.

Náhle hodený vlkom

Ed Giacomin chytal za Rangers od roku 1965 a rýchlo sa stal miláčikom fanúšikov. Deväťkrát v rade doviedol mužstvo do play-off, v sezóne 1970/71 získal Vezinovu trofej pre najlepšieho ligového brankára a o rok neskôr bojoval s Rangers vo finále Stanleyho pohára. Priaznivci si ho obľúbili aj pre netypický štýl chytania, pri ktorom často a dobre rozohrával puk hokejkou, opúšťal bránkovisko a predvádzal akrobatické zákroky, čo v tej dobe ešte nebolo bežné.

Sezóna 1975/76 sa pre Rangers nezačala dobre a rozhodli sa, že začnú s omladzovaním kádra. V bránkovisku chceli dať viac priestoru mladíkovi Johnovi Davidsonovi, Giacomina preto na konci októbra 1975 náhle umiestnili na waiver listinu, odkiaľ si ho stiahol Detroit, dlhodobo jeden z najhorších ligových tímov.

Giacomin bol z tohto kroku šokovaný: „Strávil som tu desať rokov a zachovali sa ku mne ako k odpadu. Hodili ma vlkom. Prečo ma nenechali odísť s gráciou?”

Pochopenie nemali ani fanúšikovia Rangers. Keď sa dozvedeli, ako necitlivo sa generálny manažér Emile Francis zbavil ich veľkého obľúbenca, začali žiadať jeho odchod z funkcie (dočkali sa v januári 1976). Hnevalo ich nielen to, že Giacomin odišiel, ale najmä to, akým spôsobom odišiel.

Rangers nielenže nevymenili svojho rešpektovaného a stále žiadaného brankára aspoň za symbolickú protihodnotu, čo by bolo pre fanúšikov ľahšie prijateľné, ale zároveň sa s ním nijak adekvátne nerozlúčili.

Zhodou okolností, už dva dni po odchode, v nedeľu 2. novembra 1975, sa Giacomin do New Yorku vrátil a na prvý zápas v drese Detroitu nastúpil práve v Madison Square Garden proti svojim bývalým spoluhráčom.

Rangers nasadili celej tejto blamáži korunu, keď mu nepripravili žiadnu slávnosť, ako je to pri prvom návrate bývalých významných dlhoročných hráčov zvykom. Nemali pripravené vôbec nič – žiadny malý ceremoniál, žiadny prejav vďaky za všetky tie roky a odvedené služby.

Tam, kde zlyhalo vedenie Rangers, však vystúpili do popredia fanúšikovia, a pre jedného zo svojich najlepších a najpopulárnejších hokejistov pripravili noc, akú slávna Madison Square Garden a ani samotná NHL nepamätala.

Ovácie v stoji a slzy

MSG sa otriasala v základoch už pri vykorčuľovaní oboch tímov na ľad. Zatiaľ čo domáci Rangers si od svojich viac ako 17 tisíc fanúšikov vypočuli bučanie, Giacomina v novom drese vítalo skandovanie, ktoré v tejto aréne počúval dlhé roky:

Ed-die! Ed-die! Ed-die!

Domáci priaznivci skandovali jeho meno aj pred spievaním hymny. Giacomin len smutno dvihol hlavu a krátko zamával do obecenstva. Keď ovácie v stoji stále neustávali, začal si z tváre utierať slzy. Čím silnejšie boli ovácie, tým viac plakal.

Po odznení americkej hymny, ktorej prvé tóny pri pokračujúcom skandovaní jeho mena v aréne nebolo ani počuť, si opätovne utrel slzy a nasadil svoju provizórnu bielu masku.

Fanúšikovia v Madison Square Garden boli na nohách aj počas samotného zápasu. Oslavovali každý Eddieho úspešný zákrok a naopak bučali na hokejistov Rangers, keď skórovali za jeho chrbát. Hráči Rangers sa mu dokonca chodili ospravedlňovať, keď mu strelili gól.

Po prvej tretine, ktorú Red Wings vyhrali 4:0, ho domáci priaznivci vyprevádzali z ľadu ďalšími ováciami v stoji. Popevok Ed-die! Ed-die! Ed-die! sa v MSG ozýval až do konca zápasu a znova zosilnel v absolútnom závere, kedy už bolo zrejmé, že Giacomin odíde zo scény ako hrdina.

Red Wings zvíťazili 6:4 a Giacomin predviedol 42 úspešných zákrokov. Dodnes zostáva jedným zo šiestich ligových brankárov, ktorí za svoj bývalý klub odchytali viac ako 500 zápasov a v prvom zápase proti nemu ho dokázali poraziť.

Zakorenená spomienka

Giacomin sa po tomto zápase predstavil v Madison Square Garden ešte dvakrát – najskôr o dva týždne, 16. novembra 1975 (prehral 0:3), a potom ešte raz, 31. októbra 1976 (zvíťazil 6:5). Fanúšikovia ho vždy vítali a odprevádzali ováciami.

S aktívnou kariérou sa rozlúčil v roku 1978. V roku 1987 bol uvedený do Hokejovej siene slávy v Toronte. O dva roky neskôr, v marci 1989, si skandovanie svojho mena v Madison Square Garden vypočul znova pri vyvesení svojho čísla 1 pod strop arény. Tejto pocty sa dočkal ako druhý hráč Rangers po Rodovi Gilbertovi.

„Fanúšikovia mi dali spomienku, ktorá je vo mne navždy zakorenená,” povedal raz v Sieni slávy, keď spomínal na emotívny návrat do Madison Square Garden z 2. novembra 1975. „V tú noc som naozaj cítil, ako mi do tela prúdi láska od fanúšikov. Nikdy na to nezabudnem.”

Vzácna noc z 2. novembra 1975 si v New Yorku zachovala významný cveng aj s odstupom času. Napríklad v roku 2006 bola zaradená na 41. miesto rebríčka 50 najvýznamnejších športových, kultúrnych a spoločenských momentov, aké sa odohrali v Madison Square Garden.

Ed Giacomin zomrel 14. septembra tohto roka vo veku 86 rokov. Odišiel pokojne v kruhu svojich blízkych.

Na čo myslel v posledných chvíľach svojho života, to sa už nikdy nedozvieme. Ak však myslel aj na niečo príjemné a významné, čo ho postretlo v jeho hokejovej kariére, zaiste spomínal aj na to, ako krásne sa k nemu fanúšikovia Rangers pred 50 rokmi zachovali.

---

Prečítajte si na SlovakFitness.sk: