Chára mal v Toronte svoju rodinu vďaka dávnej rebélii kanadskej legendy

Zažili to Stan Mikita, Peter Šťastný i Marián Hossa, a v uplynulých dňoch to zažil aj Zdeno Chára: pri slávnostnom uvedení do Hokejovej siene slávy v Toronte mu robili spoločnosť nielen ostatní noví členovia a ďalšie hokejové legendy, ale aj jeho rodina. Táto tradícia nebola vždy samozrejmosťou – bola zavedená až v roku 1967, teda 24 rokov po vzniku inštitúcie. Zaslúžil sa o ňu legendárny Ted Lindsay.

V lete roku 1966 dostala pozvánku do Hokejovej siene slávy desiatka hokejových osobností. V kategórii budovateľov sa tejto pocty dočkal Clarence S. Campbell, v kategórii hráčov boli ocenení Max Bentley, Toe Blake, Émile Bouchard, Frank Brimsek, Teeder Kennedy, Elmer Lach, Babe Pratt, Kenny Reardon a Ted Lindsay. Slávnosť pre nových členov sa uskutočnila v sobotu 27. augusta 1966. Prišli všetci okrem Lindsayho, ktorý predtým v médiách vyhlásil, že slávnosti sa nezúčastní, pretože si na ňu nemohol vziať svoju rodinu.

„Verte mi, uvedenie do Hokejovej siene slávy bola pre mňa veľká česť,” spomínal Lindsay po rokoch, „ale slávnosť bola výhradne mužská záležitosť a ja som chcel, aby tam so mnou bola aj moja manželka Joanne. Moja žena a moje deti toho počas mojej kariéry veľmi veľa obetovali. Cítil som, že je dôležité, aby túto poctu so mnou zdieľala moja rodina. Keď teda nemohli ísť oni, nešiel som ani ja.”

V historickom kontexte nebolo prekvapením, že tento svojský postoj zvolil práve Lindsay. Ešte ako hráč bol významným priekopníkom a iniciátorom rôznych zmien, ktoré výrazne zmenili NHL, a popri tom urobil mnohé činy ako prvý alebo jediný hokejista v dejinách. Svojho času bol prvým synom bývalého stáleho hráča v NHL, spolu s Gordiem Howeom vymyslel a vycibril úmyselnú prihrávku o zadný mantinel, svojou mimoriadne tvrdou hrou donútil ligu zaviesť tresty za faul lakťom a faul kolenom, ako prvý korčuľoval so Stanleyho pohárom popred obecenstvo, a ako prvý šokoval imitáciou streľby do obecenstva po tom, ako sa mu v Toronte vyhrážali zastrelením. Ako jediný kapitán v histórii NHL viedol svoj tím v zápase pod holým nebom vo väznici, prvý zakladal hráčske odbory, odmietol sa stať prvým hráčom s tisícimi ligovými zápasmi a ako jediný minimálne jedenkrát kraľoval lige v počte gólov, asistencií, bodov, alebo trestných minút za sezónu. Jeho rezolútny postoj k vtedajším stanovám Hokejovej siene slávy bol len ďalší z množstva dôkazov o jeho inovatívnosti.

Lindsayho odmietavé stanovisko k zastaraným poriadkom sa stretlo s odozvou. Sieň slávy v nasledujúcom roku 1967 pôvodný nezmyselný zákaz zrušila a dovolila novým členom, aby si na slávnosť mohli vziať aj svojich blízkych.

Lindsay si odvtedy dal záležať na tom, aby do konca svojho života nevynechal už ani jednu slávnosť pre ďalších nových členov tejto vybranej spoločnosti.

No a legendy, ktoré prišli po ňom, od Mikitu cez Šťastného a Hossu až po Cháru a mnohých ďalších, si mohli užiť tieto výnimočné chvíle o to viac po boku svojich najbližších.

Zdieľať na FB  |  Nahlásiť chybu 1

Vytvorte si so zvykmi autopilota a dosiahnite úspech

Ako dôležité sú sacharidy pre našu výkonnosť?