Nesmrteľní XXII. – V Pittsburghu sú pod stropom spasiteľ, česká legenda a tragický hrdina

Organizácia Pittsburgh Penguins patrí medzi najúspešnejšie kluby modernej éry NHL, no pod stropom jej arény visia iba tri vyradené čísla. Dve patria nesmrteľným legendám svetového hokeja, tretie v sebe ukrýva silný a tragický.

Spoznajte osudy trojice hráčov, ktorí si v meste ocele vybojovali večné miesto v histórii Penguins:

#66 Mario Lemieux

Mario Lemieux nebol iba najväčším hráčom histórie Pittsburghu Penguins. Bol mužom, ktorý klub doslova zachránil — najprv na ľade a neskôr aj ako majiteľ. Keď Penguins v roku 1984 draftovali generačný talent z Quebecu, organizácia patrila medzi najslabšie v NHL. Lemieux ju však premenil na šampióna. Už pri prvom striedaní v lige obral Raya Bourquea o puk a skóroval z prvého výstrelu v kariére. Bol to symbolický začiatok jednej z najväčších kariér histórie hokeja.

„Super Mario“ doviedol Pittsburgh k prvým dvom Stanleyho pohárom v rokoch 1991 a 1992 a napriek chronickým bolestiam chrbta či Hodgkinovmu lymfómu produkoval čísla, ktoré pôsobili nereálne. V sezóne 1992/93 počas liečby rakoviny odletel po ožarovaní na zápas do Philadelphie, strelil gól, pridal asistenciu a napokon získal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča ligy. Je jediným hráčom NHL, ktorý v jednom zápase skóroval všetkými piatimi spôsobmi.

Za Penguins odohral 915 zápasov, zaznamenal 690 gólov a 1723 bodov. Získal 6 Art Ross Trophy, 3 Hart Trophy a 2 Conn Smythe Trophy. Po kariére navyše vytiahol klub z bankrotu a ako majiteľ získal ďalšie tri Stanleyho poháre. Jeho číslo 66 Pittsburgh vyradil 19. novembra 1997.

#21 Michel Briere

Príbeh Michela Brierea patrí medzi najsmutnejšie v celej histórii NHL. Mimoriadne talentovaný center odohral za Pittsburgh Penguins iba jednu sezónu, no aj to stačilo, aby sa navždy zapísal do dejín organizácie. V nováčikovskom ročníku 1969/70 nazbieral 44 bodov v 76 zápasoch a pomohol Penguins prvýkrát postúpiť do play-off. Tam žiaril ešte viac — v šiestich dueloch strelil päť gólov vrátane historicky prvého víťazného gólu Penguins v predĺžení vyraďovacej série.

Krátko po skončení sezóny však prišla tragédia. Dňa 15. mája 1970 utrpel vo svojom rodnom Quebecu vážne zranenia mozgu pri autonehode. Takmer rok bojoval o život, no 13. apríla 1971 zomrel vo veku iba 21 rokov. Penguins okamžite prestali používať jeho číslo a oficiálne ho pod strop arény vyvesili 5. januára 2001. Dodnes zostáva symbolom nenaplneného talentu a veľkej straty. V hlasovaní o Calder Trophy skončil v roku 1970 druhý.

#68 Jaromír Jágr

Jaromír Jágr prišiel do Pittsburghu ako tínedžer s ikonickým „mulletom“ a odišiel ako jedna z najväčších legiend NHL. Penguins si ho vybrali z 5. miesta draftu v roku 1990 po tom, čo si viaceré kluby neboli isté, či príde do Ameriky. Generálnemu manažérovi Craigovi Patrickovi však priznal, že ak ho draftuje Pittsburgh, okamžite príde, pretože si chcel zahrať s Mariom Lemieuxom.

A presne po jeho boku vyrástol v superhviezdu. Už ako veľmi mladý hráč pomohol Penguins získať Stanleyho poháre v rokoch 1991 a 1992. Vo finále proti Chicagu v roku 1992 strelil jeden z najslávnejších gólov klubovej histórie, keď prešiel cez troch obrancov a bekhendom skóroval. Po prvom odchode Lemieuxa prevzal úlohu lídra tímu a stal sa najdominantnejším útočníkom prelomu tisícročí.

Jágr odohral za Penguins 806 zápasov, nazbieral 1079 bodov a získal 5 Art Ross Trophy, z toho štyri po sebe. V roku 1999 vyhral aj Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča NHL. Jeho odchod z Pittsburghu v roku 2001 fanúšikovia dlho niesli ťažko, no ceremónia vo februári 2024 definitívne uzavrela staré rany a vrátila Jágra medzi nesmrteľné legendy Penguins.

---

Prečítajte si na SlovakFitness.sk: