Nesmrteľní XXVI. – Šesť nezabudnuteľných mien Canucks

Vancouver Canucks nikdy nepatrili medzi tradičné dynastie NHL, no klub z Britskej Kolumbie vychoval množstvo ikonických osobností.

Pod stropom Rogers Areny dnes visí šesť vyradených čísiel, ktoré pripomínajú hráčov formujúcich identitu organizácie od 80. rokov až po modernú éru bratov Sedinovcov:

#12 Stan Smyl

„Steamer“ bol prvou skutočnou ikonou tímu Vancouver Canucks a hráčom, ktorý definoval identitu organizácie v jej raných rokoch. Celú svoju 13-ročnú kariéru odohral výhradne vo Vancouveri a v rokoch 1982 až 1990 pôsobil ako kapitán mužstva. Canucks doviedol až do finále Stanleyho pohára v roku 1982 proti dynastii tímu New York Islanders. Jeho číslo vyradili 3. novembra 1991 ako vôbec prvé v histórii klubu. V 896 zápasoch nazbieral 673 bodov a 1556 trestných minút. V čase ukončenia kariéry držal prakticky všetky hlavné klubové rekordy.

#16 Trevor Linden

„Captain Canuck“ sa stal symbolom lojality, vodcovstva a obetavosti. Vancouver ho draftoval v roku 1988 z druhého miesta a už ako 21-ročný dostal kapitánske „C“. Navždy sa zapísal do histórie finále Stanleyho pohára 1994, keď v siedmom zápase proti Rangers odohral heroický výkon so zlomeným rebrom a strelil oba góly Canucks. Po výmene v roku 1998 sa v roku 2001 vrátil späť do Vancouveru, kde v roku 2008 ukončil kariéru. Dres s číslom 16 vystúpil pod strop haly 17. decembra 2008. Linden odohral za Canucks 1140 zápasov a získal 733 bodov.

#19 Markus Naslund

Elegantný švédsky kanonier sa stal tvárou ofenzívnej éry Vancouveru na prelome tisícročí. Do Canucks prišiel v roku 1996 z Pittsburghu v rámci výmeny za Aleka Stojanova, ktorá sa neskôr zaradila medzi najvýhodnejšie trejdy v histórii klubu. Ako kapitán viedol slávny útok „West Coast Express“ s Toddom Bertuzzim a Brendanom Morrisonom. V troch sezónach po sebe nastrieľal viac ako 40 gólov a v roku 2003 získal Ted Lindsay Award. Jeho číslo 19 vyradili 11. decembra 2010. V drese Vancouveru odohral 884 zápasov a nazbieral 756 bodov.

#10 Pavel Bure

„The Russian Rocket“ priniesol do Vancouveru rýchlosť a ofenzívnu explóziu, akú dovtedy NHL prakticky nepoznala. Už vo svojej nováčikovskej sezóne získal Calder Trophy a následne dvakrát po sebe nastrieľal 60 gólov. V play-off 1994 bol motorom senzačnej jazdy Canucks až do finále Stanleyho pohára, pričom v 24 dueloch strelil 16 gólov vrátane legendárneho víťazného trestného strieľania proti Calgary. Jeho číslo 10 vyradili 2. novembra 2013. Bure odohral za Vancouver len 428 zápasov, no aj tak strelil 254 gólov a stal sa jednou z najväčších ikon klubu.

#22 Daniel Sedin

Daniel Sedin bol elitný zakončovateľ a neoddeliteľná polovica najikonickejšieho dua v dejinách Vancouveru. Spolu s bratom Henrikom prišiel do klubu po slávnom drafte 1999 a celých 17 sezón odohrali bok po boku. Daniel získal v roku 2011 Art Ross Trophy za 104 bodov a Ted Lindsay Award pre najlepšieho hráča podľa samotných hokejistov. V tom istom roku doviedli Canucks do siedmeho zápasu finále Stanleyho pohára proti Bostonu. Dres s číslom 22 vyradili spoločne s Henrikovým číslom 33 dňa 12. februára 2020. Daniel zaznamenal 1041 bodov v 1306 zápasoch a dodnes je najlepším strelcom histórie klubu.

#33 Henrik Sedin

Henrik Sedin získal v roku 2010 Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča NHL aj Art Ross Trophy za 112 bodov. Ako kapitán doviedol Canucks na vrchol Západnej konferencie a do finále Stanleyho pohára 2011. Spolu s Danielom vytvorili unikátne dvojičky s takmer telepatickou chémiou na ľade. Henrik odohral za Vancouver rekordných 1330 zápasov a s 1070 bodmi je historicky najproduktívnejším hráčom organizácie. Dvakrát získal aj Trofej Kinga Clancyho. Raz aj spoločne s bratom.

---

Prečítajte si na SlovakFitness.sk: