SlovakFitnessChudnutie, budovanie svalov
Slováci v CHL, USHLSlováci v CHL, USHL, NCAA
Menu
InstagramFacebookTwitter
SlovakNHL.sk
Účet používateľa Vyhľadávanie
Zavrieť SlovakNHL.sk

Komunita: Diskusia > Slovenský hokej

Tému založil: Jakub Stefkovic
27.02.2014 - 20:33:12
Túto tému som založil aby trošku rozobrali problematiku od výchovy mládeže až po štruktúru seniórských hokejových líg.

Tak teda začnem.

Dnes som rozmýšlal nad klubovým hokejom a jeho smerovaným na Slovensku a dostal som nápad s ktorým sa chcem
s vami podeliť. Príjjmam objektívnu kritiku bez vulgarizmov alebo ďalšie nápady v tejto problematike.


-na začiatok vytvoriť 12 hokejových organizácií ,ktoré by mali dva tímy.Jeden by hral extraligu a druhý prvú ligu ako farmársky tím (väčšia konkurencia ktorá by vplývala na dôležitosť zápasov pre každého hráča )

príklad:

Východ

Košice - Trebišov

Prešov - Michalovce

Spiš.N.Ves - Bardejov

Poprad - Lipt.Mikuláš

Stred

Ban.Bystrica - Brezno

Zvolen - Detva

Žilina - Pov.Bystrica

Martin - Prievidza

Západ

Trenčín - Dubnica nad Váhom

Nitra - Topoľčany

Skalica - Senica (ak by bola Skalica naďalej farmou Slovana v KHL = vytvorenie iného systému ako u ostatných organizácií)

Piešťany - Trnava

-ohľad som bral na geografické rozpoloženie, popularitu hokeja,na zázemie a infraštruktúru + históriu hokeja v danom meste

-základná časť by v OBYDVOCH ligách mala povedzme 44 zápasov pre každý jeden tím

- postupovalo by 8 tímov klasickým spôsobom


Základné finačné záležitosti

-hráč by mal 1-cestnú alebo 2-cestnú zmluvu (princíp NHL)
-fungovanie waiver listiny na rovnakom systéme ako v NHL
-v tíme by mohlo byť max. 5 legionárov + ASPOŇ 6 odchovancov z daného tímu (napríklad vo Zvolene aspoň 6 hráčov pôsobiacích v štruktúrach Zvolena alebo Detvy od žiackych kategórií)

-tiež som pozeral rozpočty extraligových tímov pre sezónu 2012/2013 (najviac Košice - 2,7 mil.€ , najmenej Skalica - 0,525 mil €.) a z určitím uvážením som prišiel k týmto bodom:

- min.rozpočet pre jednu organizáciu: 0,6 mil.€ (max. by zatiaľ nebol určený)

- po čase zvýšenie minimálneho rozpočtu

- priame prenosy ligy na RTVS (prilákanie sponzorov kedže RTVS sleduje väčšina Sloven.populácie než Sport 1,2


- vytvorenie hráčskej asociácií (ako vedľajší bod)



-po zavedení systému by sme sa mohli pokúsiť prilákať do ligy zahraničné kluby napríklad z Užhorodu ( z Košíc je Užhorod asi tak ďaleko ako BB)
či klub z Osvienčimu ( kapacita mestkého štadióna je 5000 ľudí).

Určite som nevymenoval všetky body no pokúsil som sa vám priblížiť môj nápad a navrhnúť spôsob fungovania klubov.Je to beh na dlhú trať no je to jedna z možností ako zatraktívniť a skvalitniť klubový hokej.

Každý opodstatnený názor príjjmam.

18.08.2014 - 15:46:51
avatar
20.11.2016 - 11:38:00
avatar
https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfuBVUVPkJeKfaq3Oq8Rdn0NjMjx0tNWJyX5DRK4yaCQ9dZdw/viewform?c=0&w=1

http://www.hockeyslovakia.sk/userfiles/file/Rozvojove_projekty_SZLH.pdf

Ozaj, vsimli ste si niekto vobec toto?
Normalne nad tym uvazujem, ze co by sa s tym dalo . Vyzera to velmi zaujimavo a vierihodne. Takisto samotne projekty.
20.11.2016 - 11:49:14
avatar
Vyzerá to zaujímavo. Od nástupu Kohúta je okolo zväzu ticho a tak som zvedavý či reálne pracujú na zlepšení situácie na Slovensku. Zatiaľ čo som si všimol tak pozitívny krok je, že Kadeti hrajú celoslovenskú sútaž čo je vrámci konkurencie len plus. Avšak som tento rok očakával, že návštevnosť Tipsportligy pôjde hore viac pretože si to zaslúži. Našu ligu sledujem dlhšie a úroveň začína podľa mňa stúpať ( aj to, že v CHL sme mali v 32ke 2 tímy je plus) no ešte stále marketingovo zaostávame. Imidž ligy utrpel a teraz sa veľmi ťažko získava znova priazeň ľudí no chce to ešte čas. Finančná stabilizácia už snáď nastala. Taktiež by som chcel počuť nejaké vyjadrenie o dlhodobých cieľoch a o smerovaní ligy do budúcna.
hodnost
20.11.2016 - 12:35:12
avatar
Je mnoho ciest ako sa dostat na nejaku uroven ale osobne si myslim, ze sport ako taky na Slovensku je obrazom doby aku si tu zijeme.

Korupcia a nemoralnost ci neodbornost je vysoka v systeme. Moralny, nekorupcny a odborny clovek vie riesit akykolvek problem v danej oblasti. Mame takych ludi ? Mame och tam kde ich treba ? Vyzdvyhuju sa tieto hodnoty ?

Az potom mozeme financovat, planovat. budovat a VYCHOVAVAT.

Financie na dobru vec sa najdu vzdy.
20.11.2016 - 22:40:17
avatar
Reakcia na: , 20.11.2016 - 12:35:12
Je mnoho ciest ako sa dostat na nejaku uroven ale osobne si myslim, ze sport ako taky na Slovensku je obrazom doby aku si tu zijeme. Korupcia a nemoralnost ci neodbornost je vysoka v systeme. Moralny, nekorupcny a odborny clovek vie riesit akykolvek problem v danej oblasti. Mame takych ludi ? Mame och tam kde ich treba ? Vyzdvyhuju sa tieto hodnoty ? Az potom mozeme financovat, planovat. budovat a VYCHOVAVAT. Financie na dobru vec sa najdu vzdy.
∧ skryť ∧
"Financie na dobru vec sa najdu vzdy."
maš normalne až detsky pohľad na život. Užívaj si ho, pokiaľ sa dá a neskočiš do ozajstného života.
25.12.2016 - 22:07:26
avatar
https://presilovka.sk/igor-toth-dobri-hraci-na-slovensku-su-nie-je-ich-malo-3-cast

Precitajte si, vyborne konverzacie s Tothom.
29.12.2016 - 17:55:40
avatar
http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-50/ako-odrazit-slovensky-hokej-od-dna.html

Máte niekto predplatený Trend? A môžete mi prosím vás skopírovať obsah článku? Kľudne aj do správy. Budem veľmi vďačný

29.12.2016 - 19:07:21
avatar
Nikdy nehral v NHL, ale pre viaceré kluby tejto súťaže vyhľadáva v Európe už trinásť rokov mladé talenty. V posledných rokoch aj hotových profesionálnych hráčov. Skautovať začal pre Boston Bruins, neskôr pre Los Angeles Kings a najnovšie pre najsledovanejší a najbohatší New York Rangers. Oto Haščák.

Mohlo by sa zdať, že je za vodou a turbulencie v slovenskom hokeji ho nemusia trápiť, on však otvorene pomenúva aj neduhy a ich možné riešenia. Navyše má v Trenčíne vlastnú akadémiu pre mladých hokejistov. Svoje skúsenosti z najúspešnejších hokejových systémov zo Severnej Ameriky i Švédska bude možno vkladať aj do nového projektu obrody tunajšieho hokeja, ktorý pod hlavičkou nového zväzového vedenia spúšťa Ján Filc.

V roku 1989 vás síce zo 143. miesta draftoval Boston Bruins, v NHL ste však nikdy nehrali. Ako sa vám po konci hráčskej kariéry podarilo získať prácu skauta v kluboch severoamerickej ligy?

Na prelome milénia som bol pár rokov vo vedení materskej Dukly Trenčín. To sa však skončilo a hľadal som si inú práci. Trénovanie ma príliš nelákalo. Skauting mi pripadal dobrodružnejší, a preto som požiadal bývalého trenčianskeho brankára Jána Gajdošíka, ktorý už vtedy robil skauta pre New York Rangers, či by ma vedel niekam odporučiť. Kolegami v tíme Jazdcov sme sa síce stali až neskôr, ale na jeho odporúčanie som sa dostal do Boston Bruins. Možno si povedali, že keď ma už draftovali, ale nevyšlo, aby som u nich hral, aspoň im budem hľadať hráčov. Do Bostonu som nešiel hrať preto, lebo začiatkom deväťdesiatych rokov mali veľmi silný káder, a tak som po páde komunizmu išiel radšej do Švédska. Tam som mal väčšiu istotu, že budem hrať viac. Navyče som už vtedy mal aj rodinu. Do skautingu Bruins si ma zobral jeho vtedajší šéf Nick Bobrov, s ktorým som neskôr prešiel do skautingu Los Angeles Kings a neskôr do Rangers. Sme takí stáli kolegovia. To, že môžem byť vo vnútri klubov NHL, si veľmi vážim. Slovákov je tam veľmi málo.

Koľko je v severoamerickej lige skautov zo Slovenska?

Iba štyria. Okrem mňa a Janka [Gajdošíka] je ešte Michal Krúpa v skautingu Montreal Canadiens a najnovšie začal pre Colorado Avalanche robiť Miro Zálešák. Pre NHL robí skauting približne 25 Čechov. Švédov je ešte viac. Zrejme sa my Slováci do NHL menej tlačíme. Určite veľa zohráva aj to, že slovenský hokej vo svete už nikto neberie. Padli sme dole. Medzi európskymi tímami sme skoro na dne. Síce si to nechceme pripustiť, ale dnes nás hokejové veľmoci berú rovnako ako Dánov či Nórov. Zopár hviezd v NHL síce ešte máme, ale ako krajina už dávno nevychovávame top hráčov, tak ako predtým. Posledných dvadsať rokov sme nič veľké pre hokej nespravili. Tomášovia Tatár a Jurčo či Marko Daňo, alebo mladí obrancovia Erik Černák a Christián Jaroš sú len také perličky, ktoré sa nejako ukázali. Nie je to však výsledok koncepčnej práce. Keby sme pracovali naozaj dobre, tak máme každý rok do NHL draftovaných šesť až desať hráčov, tak ako Fíni či Švédi.

Kde sú najväčšie slabiny slovenského hokeja a ako ich eliminovať?

Je zlé, že do nášho mládežníckeho hokeja príliš zasahujú rodičia. Aj v Kanade či Švédsku platia synom hokejky a iné veci. Ale u nás sa to zvrtlo až k tomu, že rodičia si hovoria: keď financujem synov hokej, budem rozhodovať aj o jeho talente, kde bude a ako bude. To, že tu rodičia od trénerov čakajú zaradenie ich chlapca do prvého útoku za to, že zasponzorovali tím, je veľký problém. Samozrejme, že nehovorím o všetkých rodičoch, ale aj toto sa v našom hokeji často stáva. Vo Švédsku na také niečo žiaden rodič ani len nepomyslí, a niežeby si to ešte vyžadoval. Tam sa žiadny tréner nepozerá, či otec priviezol chlapca na mercedese alebo passate. My hokejisti vieme, že týmto neduhom máme pokazený náš hokej už od malých detí. Ale nikto do toho nechce vŕtať, lebo veď rodičov potrebujeme. Myslím si, že tento istý problém má aj Česko. Limitujúce je aj to, že dnešné deti väčšinou nechcú robiť veci, ktoré bolia, a práve hokej bolí. Aj na „zimák“ treba skoro ráno vstavať. Na Západe deti vychovávajú tvrdšie. Sú viac vedené k samostatnému životu.

Dnešné deti väčšinou nechcú robiť veci, ktoré bolia, a práve hokej bolí
A čo chyby ľudí v slovenskom hokeji?

Vo Švédsku je kľúčové, že keď má chlapec talent a maká, dostane sa do prvého mužstva už v pomerne mladom veku. Rodičia potom vidia, že hokejom sa môže naozaj aj uživiť, a preto chlapca podporujú ešte viac. Vo Švédsku je aj v najkvalitnejších prvoligových kluboch päť až šesť 17- či 18-ročných juniorov. Aj preto, že o ich starších hráčov je veľký záujem a 150 najlepších Švédov hrá v NHL, KHL či vo Švajčiarsku. Je to uzavretý kolobeh – neboja sa dávať šancu mladíkom, ktorí potom idú rýchlo do cudziny. U nás mladíkov v lige až tak nevidíme. Naši rodičia nevidia v hokeji pre synov až takú perspektívu. Kluby ešte často idú aj proti zväzu namiesto toho, aby sme ťahali za jeden povraz. Každý jeden majiteľ klubu sa nemôže biť do hrude, že keď to nie je presne podľa neho, tak je to o ničom a on to robiť nebude. Netreba vymýšľať nič nové. Stačí sa pozrieť do Švédska či Fínska, kde to funguje, a prispôsobiť ich systém výchovy nášmu naturelu a aplikovať to k nám.

Ako sa dajú riešiť tieto problémy? Dá sa prikázať majiteľom klubov, aby viac financovali mládež a dali v mužstvách mladým hráčom viac priestoru?

To sa nedá prikázať. Zmeniť sa musí celá spoločnosť. Už len to, koľko tu dáva, respektíve nedáva štát i mestá na nové štadióny. Ľadové plochy nám veľmi chýbajú. To, čo tu je, sa v lepších časoch prenajíma partiám, čo si chcú zahrať hokej. A na tréningy detí zostane priestor len občas a ešte aj v nevýhodných časoch. Ak chceme ísť hore, musíme investovať hlavne do štadiónov a mládeže. To musia prijať aj majitelia klubov. Jeden či dvaja cudzinci v klube navyše v našom hokeji nič neriešia. Aj politici musia chcieť pre športovanie mládeže urobiť viac. Chápem, že peniaze treba aj na školstvo a zdravotníctvo, ale aj športovanie mladých je súčasť zdravého života. Zmeniť sa musia aj tí rodičia, ktorí nevhodne zasahujú do športovej výchovy detí. Vo Švédsku trebárs vidno aj rodičov, ktorí dokonca priamo pracujú v kluboch úplne zadarmo. Ale to je už o sile tamojšej ekonomiky. Keď zarobia Švédi viac vo svojej práci, prečo by niečo pre hokej neurobili len tak.

Ako pôsobia na mladých hokejistov a ich rodičov časté správy, že ten-ktorý klub svojich hráčov neplatí?

To sú pre hokej tie najhoršie správy. V Škandinávii som ako hráč niečo také nikdy nezažil. V nemeckej lige sa párkrát stalo, že mzda meškala týždeň. Ale to nikto nerieši. Ani v Česku nie je meškanie platov niečo bežné. Pokiaľ viem, raz tam neplatil iba druholigový Havířov a hneď prišiel o licenciu. Lebo jedine takto sa dajú neplatiace kluby usmerniť. Je len dobre, že aj u nás po finančných problémoch skončila v minulej sezóne Skalica a súťaž sa dohrala bez nej. Radšej treba takýto rez, a nie niečo skrývať, ako sa to tu pridlho dialo. Kluby tlačili na hráčov, nech na ruku zoberú menej, ako majú v zmluve, a nech sú ticho. Kluby dokonca menili názvy a tak topili dlhy voči hráčom. Rišovi Lintnerovi sa treba ako novému šéfovi slovenskej ligy za prísne riešenie problémov v Skalici iba poďakovať.

Zmenili sa kluby?

Dnes sú už opatrnejšie. Nenapíšu do zmluvy akúkoľvek sumu, len nech hráča získajú a až potom uvidia, či na to budú mať. Kluby platy znížili na reálne hodnoty. Aj hráči to prijali, lebo vedia, že primeranejšie platy aj naozaj chodia, a nieže majú len imaginárne sumy na papieri. Čo viem z Dukly Trenčín, tak nováčikovia majú nejakých päťsto eur mesačne a aj tí najlepšie platení hráči nejdú cez zhruba tri a pol tisíca eur.

Neustále a už dlho mešká s výplatami najsledovanejší slovenský klub Slovan Bratislava, ktorý hrá ruskú KHL.

Práve preto, že je najsledovanejší, je to o to horšie. Stačí sa pozrieť na mnohé ich zápasy. Darmo idú hráči na maximum a nič neodflákajú, no v hlavách si stále nosia, že už tri-štyri mesiace sa ich manželky pýtajú, kedy budú konečne výplaty. To sú pre každého veľmi nepríjemné veci. Nie je to však len problém Slovana. V KHL je to celé nastavené od začiatku zle. Jej financovanie je prestrelené.

V KHL nemešká so mzdami len nejakých päť-šesť najbohatších klubov. Ostatní meškajú a okolo toho je viac-menej ticho.
Prečo?

V KHL nemešká so mzdami len nejakých päť-šesť najbohatších klubov. Ostatní meškajú a okolo toho je viac-menej ticho. Kluby nestíhajú platiť hráčov, lebo podľa pravidiel KHL musí každý hráč mesačne brať aspoň sedemtisíc eur. Čo je to za logiku, že mladý chalan, ktorý hrá v našej extralige za tisícku, ide odrazu do Slovana a skočí na sedem tisíc, hoci ešte nedal gól. Na takýto systém nielen naša krajina finančne nemá. Záver z toho je, že Slovan jeho majitelia stiahli z našej ligy aj s množstvom sponzorských peňazí, ktoré teraz doma chýbajú. Slovan však hráčov neplatí. A ani tie prvotné sľuby vedenia Slovana, že budú pôsobiť ako základňa pre našu reprezentáciu, mi s toľkými ich českými a kanadskými legionármi príliš nesedia. V ruských tímoch KHL síce dominujú Rusi, Slováci v Slovane však rozhodne nie.

Mal by sa Slovan vrátiť do slovenskej extraligy?

Mnohé zápasy na Slovane sú hráčsky i diváckou kulisou úplne inde ako naša liga. Pre náš hokej ako celok však nebolo dobré, že Slovan odišiel. Fíni si tiež pokazili financovanie svojej ligy potom, čo pustili do KHL Jokerit Helsinki. Švédi expanziu KHL na svoje územie zastavili. To tiež o niečom svedčí.

Letné voľby nového vedenia SZĽH po zimnom štrajku hráčov posunuli na jeho čelo manažéra Martina Kohúta, ktorého podporovali mnohí hokejisti aj vy. Ale do výkonného výboru zväzu sa už nikto iný z novej reformnej vlny okolo Richarda Lintnera nedostal. Ako zatiaľ vnímate prínosy nového vedenia?

Určite sa v našej extralige dejú pozitívne veci. Okrem prípadu Skalice posunul Richard výrazne dopredu aj marketing ligy, lebo to je tiež naša slabina. A na prácu pána Kohúta si asi treba počkať. Vo funkcii je stále len pár mesiacov.

Má M. Kohút naďalej vašu dôveru? Hokejisti mu totiž pomerne veria ako človeku s manažérskymi skúsenosťami, ale do hokeja prešiel z dosť kontroverzného IT-biznisu s veľkým objemom štátnych zákaziek.

Až tak podrobne do vnútra zväzu nevidím. Asi by som iba strieľal do vetra, keď teraz niekoho pochválim či skritizujem. Každopádne v konkurencii s Tiborom Turanom, ktorý kandidoval na šéfa zväzu po odchode zo zadlženého Popradu, bol pre mňa pán Kohút jedinou alternatívou. I keď tiež nechcem, aby toto znelo ako voľba menšieho zla. Bol som pred voľbami na jednej prezentácii pána Kohúta a zaujalo ma, čo chce pre náš hokej urobiť. Potešilo ma aj to, že po sto dňoch vo funkcii nám e-mailom poslal, čo sa medzitým udialo. Keď vám šéf zväzu pošle odpočet svojej práce, aj to je už istý posun vpred.

8 krokov na oživenie slovenského hokeja

rodičia, ktorí sponzorujú mládežnícke kluby, prestanú zasahovať do práce trénerov
rodičia budú deti viesť k väčšej pracovitosti a odolnosti
kluby budú do prvých mužstiev nasadzovať viac juniorov
hokejové súťaže budú ostro postihovať kluby, ktoré neplatia mzdy
kluby namiesto nákupu drahých posíl z cudziny vynaložia viac peňazí na výchovu mládeže
kluby musia byť ústretovejšie k zväzovým programom na výchovu mládeže
štát i mestá by mali viac pomáhať s výstavbou nových štadiónov
tréneri mládeže sa viac zamerajú na rýchlosť a hernú kreativitu
Nechcete sa aj vy niekedy zapojiť priamo do organizácie domáceho hokeja? Napríklad, že by ste viedli nejaký klub, alebo by ste kandidovali do vedenia SZĽH. Veď po konci hráčskej kariéry ste boli pár rokov aj generálnym manažérom Dukly Trenčín.

Skauting ma baví, ale vždy hovorím, nikdy nehovor nikdy. Chcem však vždy robiť len s ľuďmi, ktorým verím. Práve teraz sa možno taká možnosť črtá. Volal mi Ján Filc, ktorého si veľmi vážim, že z poverenia šéfa zväzu ide robiť nový projekt, ktorý má na Slovensku reštartovať výchovu mladých hokejistov. Ide o precízny projekt na dvadsať rokov dopredu. Podrobnosti sa dozviem až neskôr, ale pán Filc mi už teraz predstavil zostavu ďalších zhruba šiestich-siedmich našich odborníkov, ktorých do toho zapája. Aj tie ostatné mená ma dosť presvedčili. Sú to všetko ľudia, ktorí vždy robili len pre hokej a žiadne iné pohnútky v ňom nemali. Po telefonáte Jána Filca rozhodne uvažujem aj o práci pre náš hokej. Aj keď ten môj manažérsky záver v Dukle mal aj dosť trpkú príchuť a po ňom som veľmi rád odišiel radšej skautovať pre Boston Bruins.

Ako ste vlastne skončili vo vedení Dukly?

V Dukle som skočil do manažérskej práce hneď z korčúľ a určite som spravil aj chyby. Ale v zásade sme tam vymazali vysoké dlhy po predchádzajúcom vedení a ešte aj napriek priškrtenému rozpočtu a rozpredaju skúsenejších hráčov sme hrali celkom slušne. S juniormi nám mnohí predpovedali vypadnutie z ligy, prvý rok sme skončili tretí a ďalší rok sme sa dostali do finále ligy. No po začiatku ďalšej sezóny po pár prehraných zápasoch vyhodili bez vysvetlenia z klubu trénera Júliusa Šuplera a mne povedali, že tam ďalej môžem chodiť do práce, ale viesť si to už budú sami. Samozrejme, odišiel som. V podstate nás vyhodili, lebo sme boli úspešní. Až spätne sme sa s Julom dozvedeli, že tých pár nevydarených zápasov museli hráči prehrať, aby malo vedenie dôvod nás vyšachovať. Aj to je občas náš hokej.

Vyhodiť úspešných ľudí z vlastného klubu. To je tu bežná praktika?

Nielen u nás. Súčasný tréner Slovana Miloš Říha bol z Petrohradu vyhodený, keď bol prvý v tabuľke. Bez ohľadu na to, čo je či nie je v pozadí medzi trénerom a vedením. V Škandinávii či NHL sa niečo takéto nikdy nestane. Lebo je to nečitateľné aj pre celú verejnosť, pre ktorú sa hokej hrá.

Na Slovensku budú majstrovstvá sveta dospelých o dva a pol roka, na jar roku 2019. Kam sa medzitým môže reálne posunúť slovenský hokej? Bude prípadný postup čo i len do štvrťfinále výsledkom veľkej šťasteny, ako to bolo v ostatných rokoch, alebo máme na to posunúť dovtedy náš hokej do pravidelných bojov najlepších?

Hoci aj hneď urobíme čokoľvek dobré, neverím tomu, že na tých majstrovstvách urobíme nejaký lepší výsledok. Keď ste v hokeji dole, a my tam rozhodne sme, obroda trvá minimálne desať rokov. Toľko totiž trvá vychovať z malými osem- až deväťročných chlapcov začínajúcich reprezentantov. Dnes našich naozaj dobrých mladých hráčov spočítam na prstoch jednej ruky. Azda na tie majstrovstvá príde aspoň väčšina z našich posledných skúsenejších hráčov z NHL. Inak neviem, ako to dopadne.

Ako hodnotíte na čele reprezentácie Zdena Cígera? Pred jeho vymenovaním ste totiž za najlepšieho slovenského trénera označili Ernesta Bokroša. Navyše za Cígera sa na poslednom šampionáte objavili medzi hráčmi aj rozpory a nefungovalo to asi najlepšie?

Za Bokrošom si stále stojím, že by to bola a je pre reprezentáciu najlepšia voľba. To, že bývalé vedenie zväzu dalo ponuku Zdenovi, bolo pre mňa ťažko čitateľné. Zdeno určite do reprezentácie patrí. Ale ako asistent, ktorý by sa mal na tejto úrovni ešte učiť od skúsenejších.

V Trenčíne máte aj hokejovú akadémiu Power Players pre mladých hráčov od šiestich do osemnástich rokov. Ako sa vám s týmto projektom darí?

Napredujeme, ale musíme sa boriť aj s typickými slovenskými problémami. Trénujeme na štadióne, ktorý postavil Marián Gáborík. No je to tam také nabité, že sa na ľad dostaneme raz za čas a to zvyčajne o jednej či druhej poobede, keď sú ešte chlapci v škole. Ľad je veľmi limitujúci. Máme to v Trenčíne druhý rok a prešlo cez nás dohromady pol stovky chlapcov, medzi nimi i viac talentov. Na Slovensku je problém aj v tom, že kluboví tréneri mládeže nás s akadémiami považujú za nejakú konkurenciu. I keď ono sa to aj vo vyspelom hokejovom svete pekne dopĺňa. V akadémiách pomôžeme deťom individuálne so silovou prípravou či technikou korčuľovania a tréneri tímov sa už môžu venovať len taktike a herným situáciám. Veď keď má tréner dvadsať chalanov na ľade, ani nestíha učiť korčuľovať tých, čo zaostávajú.

Ako je akadémia profitabilná?

Žiadny veľký zárobok to neprináša, ale baví nás to a radi vidíme, ako chlapci napredujú. Chlapcom ponúkame individuálny prístup, na ktorý tréneri v kluboch nemajú čas.

Čo sú hlavné atribúty úspešného vedenia športovej akadémie?

Nestačí, keď to bývalý známy športovec len založí a zverenci a ich rodičia ho ani nevidia, lebo má na tréningy objednaných iných ľudí. Do akadémie chodievam tak často, ako sa len popri skautingu pre Rangers dá. Viac ako ja sa našej akadémii venuje syn Marek. Sám tiež hrával hokej na profesionálnej úrovni, a tak má aj on má veľké skúsenosti. Syn sa venuje len akadémii. Cestuje na školenia aj za odborníkmi z Ameriky, ktorí sa venujú profíkom z NHL. Aby mohol odtiaľ na Slovensko priniesť najnovšie postupy.

Máte okrem akadémie aj nejaké ďalšie podnikateľské aktivity?

Mali sme v Trenčíne jeden dom s kanceláriami na prenájom. Ale to viedla manželka a už je to predané. Ja som hlavne skaut.

Aké hokejové trhy pokrývate dnes pre New York Rangers?

Mám na starosti celú Európu. Ale chodíme len na ligy, kde je naozaj viac zaujímavých hráčov. Teda hlavne Švédsko, Fínsko, Rusko a tiež Česko, Švajčiarsko a Nemecko. Hráčov zo slabších líg sledujem, len ak zasvietia v národnom drese svojej krajiny na nejakom turnaji. Potom si ich sondujeme viac. Slovenskú ligu vidím, prirodzene, málo. Na Dukle som bol túto sezónu trikrát. Skôr preto, že tam bývam. Bohužiaľ, v slovenskej lige nemáme takú kvalitu.

Rusi vyhlasujú, že ich KHL je herne druhou najkvalitnejšou ligou po NHL. Je to naozaj pravda, alebo je lepšia švédska či švajčiarska liga?

Tie najlepšie družstvá KHL sú naozaj na druhej priečke za tímami NHL. Ale tých je naozaj len zopár. V KHL je aj veľa slabších tímov, ktoré nedosahujú ani kvalitu špičkových švédskych či švajčiarskych mužstiev. Ťažko sa hľadá druhá najlepšia liga. To by sme zistili, len keby sme videli hrať Petrohrad, CSKA Moskva či Omsk s poprednými tímami zo Švédska a Švajčiarska.

Hráčov iba sledujete a odporúčate klubu, alebo už s nimi či s ich agentmi testujete aj možný plat?

Ak ma niekto zaujme tak, že si ho viem predstaviť v zostave Rangers, už s ním aj, prirodzene, hovorím. A informácie o ňom chcem aj od trénera či od jeho spoluhráčov. Ide nám nielen o to, či vie dobre hrať, ale aj aký má charakter. Zmluvu s problémovým človekom v NHL nikto podpísať nechce.

S ktorými európskymi národmi sú väčšie a s ktorými, naopak, menšie problémy?

Švédi sú mimoriadne disciplinovaní a keď už sú v NHL, zlyhá z nich len veľmi málo. Švédi ten kredit už majú taký silný, že na drafte si Američania či Kanaďania radšej vyberú Švéda, hoci je Slovák či Čech herne o niečo lepší.

Koľko hokejistov teraz sledujete tak, že by už mohli hrať v Rangers?

Dvoch. Nikdy to nie je nejako výrazne viac. Očakávania na posily má klub veľmi vysoké.

Mená asi nepoviete. Môžete povedať aspoň národnosti?

Ani národnosti nepoviem. Medzi skautmi je veľká konkurencia a nerád by som nahral iným klubom. Vlani som napríklad chcel českého obrancu Kempného, ktorý bol vtedy v KHL. Bol som však príliš pomalý. Dnes hrá za Chicago. Vtedy som si povedal, chlapče, zobuď sa a choď za svojimi cieľmi dravšie.

New York Rangers patrí v NHL spolu s Torontom a Montrealom k najsilnejším značkám. Cítite, že vám to prácu uľahčuje, či naopak komplikuje? Trebárs aj tým, že hráči očakávajú od klubu až príliš vysoké platy?

Cítim, že značka Rangers mi otvára mnohé dvere. Zároveň mi to aj sťažuje prácu. Veľa hráčov, ktorých chceme, sa k nám aj obáva ísť, lebo u nás vidia tie najvyššie očakávania. Radšej sa dohodnú s iným tímom, lebo tam vidia väčšiu šancu presadiť sa. Nie jeden chlapec mi povedal, že Rangers sú jeho snom, ale pôjde k nám, až keď dokáže viac niekde inde. Naši hráči sú naozaj pod väčším drobnohľadom. Nepodaria sa im dva zápasy po sebe a už sú toho plné noviny.

Vyhľadanie ktorých hráčov pre kluby NHL si doteraz najviac vážite?

Keď som bol ešte v Bostone, v českej lige sme našli pre klub Davida Krejčího, ktorý je dnes v Bruins prvým centrom. Bolo to hneď v prvom roku, ako som robil skauting, tak to si vážim. Poznám sa aj s jeho rodinou a trávime spolu dovolenky. Pre Bruins sme našli aj ďalšieho dobrého Čecha Vladimíra Sobotku. Pre Los Angeles Kings zasa Rusa Andreja Loktionova. Pre Rangers bolo prvým väčším úspechom draftovanie J. T. Millera. Je to síce Američan, ale samotní Američania po ňom príliš nešli. Našli sme si ho, európski skauti, keď bol s americkým mládežníckym výberom na Memoriáli Ivana Hlinku i na ďalších európskych turnajoch. Vedenie skautingu Rangers bolo vtedy rozčarované, že my, Európania sa viac bijeme za amerického mladíka ako americkí skauti. Pre Rangers sa nám tu podarilo nájsť aj Rusa Pavla Bučneviča. V súčasnosti je zranený, ale v úvode sezóny stihol dať v štyroch zápasoch štyri góly. Draftovaného máme už aj Rusa Igora Šesťorkina, ktorý zatiaľ chytá v Petrohrade. Raz by mohol v Rangers nahradiť Henrika Lunquista.

Pre svoje prvé dva kluby v NHL ste objavovali len mladých hráčov, ktorí ešte nie sú pod profesionálnymi zmluvami. Dnes už hľadáte pre Rangers hotových profesionálnych hráčov. Kam môžete postúpiť ďalej? Aké máte v rámci Rangers ďalšie plány?

Na postup už toho veľa nie je. Už len šéf celoeurópskeho skautingu Rangers by mohla byť pre mňa nová méta. Vyššia funkcia v štruktúrach klubu už pre mňa nepripadá do úvahy. Európanov v kluboch NHL pustia Severoameričania vždy len do istých priečok. Ale mňa skauting baví a pokojne to budem robiť až do dôchodku. Je to veľmi motivujúca práca. Aj tým, že keď trebárs nájdem hráča do poslednej štvrtej lajny za menšie peniaze, ale ten chalan sa vypracuje do prvej či druhej lajny, kde sú hráči platení lepšie, klub mi takto ušetrené peniaze zohľadní prémiami navyše. S Rangers mám však sen vyhrať Stanley Cup. V Bostone i Los Angeles mi to vždy uniklo. Ligu vyhrali krátko potom, ako som z ich skautingu odišiel.

Zatiaľ sa v priebehu tejto sezóny Rangers držia na špici celej NHL. Mohol by to byť pre klub konečne rok, keď po vyše dvoch desaťročiach znova získa Stanley Cup?

Základná súťaž je často úplne o inom ako play-off. Aj vlani bol Pittsburgh pred play-off ďaleko za nami a ledva sa tam prebojoval, ale nakoniec získal pohár. Lebo vtedy chytili užasnú formu.

V čom to je, že sa vám zatiaľ darí? Lebo súpiska Rangers nie je až taká nabitá, ako to bývalo v predchádzajúcich rokoch. Z top hviezd máte v kádri asi iba Lunquista, Nasha a McDonagha a nad priemerom NHL sú trebárs už len Zucckarello, Stephen, Grabner, Staal či Girardi.

Už pár rokov to staviame inak. Prišiel k nám bývalý generálny manažér Bostonu Jeff Gorton, ktorý ho priviedol k Stanley Cupu. U nás robí podobné veci, čo predtým v Bruins. Výrazne omladzujeme a budujeme nové mužstvo. Preto aj ja sledujem pre Rangers viac-menej len mladších hráčov. Starších sledujeme len veľmi výnimočne. Nakúpené zvučné mená často nedokážu to, čo dlhšie stmeľovaný kolektív.

So slovenským hokejom ste ako hráč iste zažili množstvo úspechov. Za všetko hovorí, že v ste 60 zápasoch dali za národné družstvo až 17 gólov. Na druhej strane jedno z najväčších sklamaní zažil slovenský hokej asi na prvých majstrovstvách sveta A-kategórie vo Viedni z roku 1996, kde ste boli kapitánom. Nepostúpili sme zo skupiny, keď sme z piatich zápasov mali len jednu výhru a jednu remízu. Bola tá trpkosť v Slovákoch vtedy výsledkom toho, že to bola v Á-čku premiéra, alebo naozaj tam vtedy mužstvo fungovalo zle?

Zo všetkého niečo. Nešťastné bolo už to, že vtedajší šéf zväzu, nebohý pán Mitošinka, ešte pred tým turnajom vyhlásil, že my tam ideme viac-menej na titul. Pred celou krajinou nás dostal pod obrovský tlak. Ale ani ako kolektív sme tam nemali nejakú úžasnú kvalitu.
29.12.2016 - 19:58:25
avatar
Dakujem ti velmi pekne

1 2 3

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, prosím prihláste sa alebo ak ešte nemáte vlastný úcet, zaregistrujte sa.
SlovakNHL.sk - správy, výsledky, štatistiky z NHL Facebook   Instagram   Twitter   RSS Webdesign and Internet media - Streftec
© 2005 - 2022 SlovakNHL.sk. Všetky loga a známky NHL a tímov, ako aj dalšie tu zobrazené materiály sú majetkom NHL, NHL Enterprises, L. P. a príslušných tímov.

Reklama na webe   |   O nás & kontakt   |   Mapa webu   |   Osobné údaje   |   Cookies
Odporúčame:  NHL live  |  FlashSport.sk  |  Chudnutie  |  Sprievodca výberom tréningového plánu