Menu
InstagramFacebookTwitter
SlovakNHL.sk
Účet používateľa Vyhľadávanie
Zavrieť SlovakNHL.sk
»
odložené
NSH
CAR
20. 01.
kurzy
03:00info
STL
SJS
01:00info
TOR
EDM
NHL live
04:00info
VAN
MTL
NHL live
04:00info
VGK
ARI
03:30info
ANA
MIN
21. 01.
kurzy
01:00info
BOS
PHI
01:00info
NYI
NJD
01:00info
CAR
FLA
NHL live
01:00info
CBJ
TBL
01:00info
OTT
WPG
03:30info
VAN
MTL
04:00info
LAK
COL
NHL live
«

Komunita: Blog užívateľa Canucks 333

Zamrznutá chvíľa

Publikované: 06. 10. 2014, Autor: Canucks 333   Zobraziť články autora »
Nepočujem a nevidím nič. Zdiaľky prichádza iba tichý tlkot môjho srdca. Spomínam si. Ja si spomínam na tie slová...

,, It´so hard when people knock you down..."

Cez telo mi prechádzajú zimomriavky, plecia oťažievajú...

And tell you never gonna get a shot to glory..."

Cez tmu preniká tenký lúč svetla. Ide mi prasknúť hlava, z diaľky počuť hukot...

,,But that´s your rise to the challange, cause it´s your time..."

Môj čas...

,,Your moment..."

Moja chvíľa...

,,And nothing..."

Nič.

,,Nothing..."

Nič!

,,Can stop me..."

Nič ma nezastaví...

,,NOW!"

Teraz! Teraz je moja chvíľa, môj čas!
Odrazu sa všetko rozjasňuje. Vidím doplna zaplnené tribúny, fanúšikov túžobne napätých. Vchádzam na ľad, robím krok na miesto kde sa rodia víťazi, aj porazení. Idem tam a ukážem svetu kto som a čo je môj osud!!!"

,,And nothing can stop me now!"


***

,,Krížna prihrávka na Wayna Gretzkyho, ktorý si fantastickou kľučkou podáva obrancu a Wayne sa blíži do priestoru bránky. Brankár je pripravený. A je to góóóó!"

Viete, každá sympatia, každý záujem sa rodí vďaka jedinému impulzu. Impluzu, ktorý Vás očarí a posadí na gauč, stoličku či dokonca na zem. Od tej chvíle sa Váš život zmení. Zasvätíte ho niečomu čo Vám bolo cudzie, osobám, alebo osobe ktorú ste nikdy predtým nepoznali. Vždy som sa cítil trochu iný ako moji rovesníci večne zahľadení iba do reality a prítomnosti.
Oddával som sa snívaniu, najskôr to bolo len také to bežné detské snívanie, že raz budem ,,smetial", ,,učitej" alebo nejaké iné bežné zamestnanie. Neskôr keď som trochu vyrástol objavila sa moja láska k detským kresleným seriálom a napokon prišiel ,,impulz", ktorý raz a navždy zmenil mňa a moje záujmy.
Stalo sa to asi vo veku kedy som mal 8-9 rokov, to si už presne nepamätám. Prišiel som zo školy a pretože som z chudobnej rodiny tašku som hodil do kúta malého domčeka, v ktorom sa kúrilo v kachliach a varilo na dvojplatničke a zamieril ku gauču, z ktorého už vypadávala biela výplň. Hodil som sa naň a zapol starý televízor, ktorý horko ťažko chytil 10 programov. Trochu to v ňom zapraskalo a ja som znudene prepínal kanály. Až sa tam objavila akási športová hra na ľade.
,Volá sa to hokej. Učili sme sa to pri abecede.´Prebleslo mi hlavou a chvíľu nemo pozoroval. Po chvíľke som približne pochopil pravidlá a hokej ma v celku upútal. Fascinoval ma hlavne jeden hráč. Odlišoval sa od ostatných akousi istotou, rýchlosťou, rozumom a nosil 99-tku. ,,Ujo" čo zápas komentoval spomínal, že je niečo ako hrajúca legenda. Wayne Gretzky v tom zápase vsietil dva góly. A toto bol môj ,,impulz". Videl som ho hrať, korčuľovať a vtedy sa mi nechcelo nič iné, žiadne domáce úlohy, žiadne hry na vojnu s kamarátmi, chcel som hrať hokej!
Keby som len vedel koľko budem sa svoj sen musieť ešte trpieť...

***

Puk dopadol na ľad. Hra sa začala. Buly vyhral náš tím a okamžite sme ho rozohrali do útoku. Plnil som si svoju úlohu ľavého krídelníka a snažil sa čítať hru. Tak ako som sa to učil. Bol som však nervózny, nohy som mal ako drevené a puk som nedokázal poriadne spracovať. Mitch, pravý krídelník v mojom útoku vystrelil puk na súperovu bránu brankár však pohotovo zasiahol a puk vyrazil pred seba. Spracoval ho súperov obranca, ktorý ho vyhodil z pásma. Odrazu sa však z čista jasna vynoril súperov center a prešmykol sa pomedzi obrancov, ktorí boli vysunutí na útočnej modrej. Všetko mi bolo jedno. Zvrtol som sa v rýchlosti a šprintom som sa snažil puk dokorčuľovať ako prvý. Súper bol však rýchlejší. Náš gólman mierne vykorčuľoval. ,,Nie," zakričal som, no vtedy puk vyletel z čepele. Prešiel nad plecom brankára a skončil tesne pod brvnom. Klesol som k zemi, ale v zápätí sa pozbieral. Tak jednoduché to s nami nebudú mať...

***

,,Veselé Vianoce synček. Toto je pre teba."
Je to zvláštne ako sa mi dokázala takáto ohratá veta vryť do pamäte. Možno preto, lebo mi ju povedal otec, keď sme si na Vianoce pod skromným stromčekom a po skromnej večeri dávali darčeky. Na tvári sa mi objavil úprimný detský úsmev, vec ktorú v úprimnosti nikdy nič neprekoná. Otec mi podal darček. Snaha darčekovým papierom zamaskovať podobu darčeku nevyšla. Bolo jasné čo to je. Rozbalenie bolo iba banalitou. Bola to hokejka. Krásna drevená, presne veľkosť pre 10-ročného chlapca. Odvtedy čo som dostal ,,impulz" od Wayna Gretzkyho môj pohľad an svet sa zmenil Každému koho som stretol som vykladal o hokeji, o jeho kráse a jeho dynamike. Potom o Waynovi a napokon o tom ako aj ja raz budem slávny hráč klubu NHL a budem rozdávať autogramy a voziť sa v luxusných autách. A ako si budem užívať tú krásnu hru. Bolo jasné, že som výber darčeku rodičom dosť uľahčil.
Odvtedy som svoju prvú hokejku brával úplne všade. Na nedeľnej prechádzke som si pinkal so šuškami, spával som s ňou v posteli, hrával s ňou hokej so spolužiakmi. Stískal som ju v rukách pri Play-off v NHL.
Jedného dňa, keď som už akosi sám seba uspokojil, s tým čo dokážem so sa spýtal rodičov, či by ma prihlásili do juniorky. Bohužiaľ nemali sme peniaze ani na prihlášku, ani na výstroj, dokonca ani na cestovanie na štadión.
A vtedy som sa ako malé nevinné dieťa dostal do najťažšej situácie v akej sa môže snívajúci človek dostať. Môj sen bol nesplniteľný...

***

Zatrúbila siréna. Prvá tretina skončila. Vstal som z lavičky na striedačke a pobral sa smerom do šatne. Po ceste ma zastavil moderátor z akejsi neznámej televíznej stanice: ,,Dobrý deň, mohli by ste ohodnotiť doterajší vývoj zápasu?" Ani som sa mu nepozrel do tváre. Pijavice. ,,Bez komentára," zahučal som a pokračoval v ceste. V kabíne som si sadol a čakal kým príde tréner. 0:3. Ako sa to stalo? Ako sa to mohlo stať. Mala to byť predsa naša chvíľa. Moja chvíľa!!! Vtedy do šatne vstúpil tréner. Dlho mlčal až atmosféra v šatni bola vyslovene trápna. Napokon povedal tichým, ale dôrazným hlasom: ,,Nejdem vám čistiť žalúdky. Hráte pre seba. Je to váš čas, vaša hra, váš zápas. Ak nezmeníte prístup tak si ho prehráte. To je všetko." A odišiel. A ja som sa v spomienkach dostal do momentu, kedy som sa s hokejkou v ruke dozvedel, že môj sen sa nemôže splniť. Že som sníval zbytočne...

***

,,Si divný." Toto bola v moje puberte asi najčastejšia veta adresovaná na mňa. Väčšinou od dievčat samozrejme. Hold ani to, že sa môj sen rozplynul mi nezabránilo milovať hokej. Viete, ľudia sa môžu sklamať, no nikdy nezabudnú. A mňa hokej stále napĺňal. Skoro ráno som bežal do schránky po noviny, ktoré som čítal v autobuse cestou do školy. Potom som si písal zostavy tímov počas hodín, kreslil si čísla a logá klub a najmä si tipoval výsledky do novín, kde býval rozpis zápasov na celý týždeň. Samozrejme, že takáto dávka samotárstva nikoho veľmi nepriťahovala a až do mojich 14-tich ma to nezaujímalo. Potom, keď hormóny v mojom tele začali chystať revolúciu, musel som si vybrať. Hokej alebo bežný život? Vedzte, že toto ma trápilo celý rok. A najhoršie na tom bolo to, že som nebol ani normálny a ani som sa nevenoval a nezaujímal o hokej. Veru, veru kompromis sa veľmi nevydaril. A tak som bol troska, bez zmyslu, bez citu, bez náplne. Ako vypísaná fixka. Tápal som v prázdnote života a bolo mi fuk, že som bol ,,len" šestnásť v tom čase som bol sám. Sám vojak v poli obkľúčený, stenami, ktoré som si sám postavil.
Viete v takejto chvíli existujú však ľudia, ktorí vás podržia. Existujú ľudia, ktorí povedia, že Vás majú radi aj napriek všetkému a ukážu Vám vašu cestu. Sú to rodičia. Tí rodičia čo mi kúpili moju prvú hokejku a tí rodičia pre mňa urobili vec tak neopísateľne silnú a krásnu...že... Mrzí ma akurát, že som nemal možnosť im za to poďakovať. Dúfam aspoň, že tam Hore sa na mňa dívajú a majú zo mňa radosť.
***
So spomienkou na svojich rodičov som vyskočil na ľad. Druhá tretina sa začínala. Rýchlo som vyskočil na ľad. Fanúšikovia stáli a hlasno skandovali. Čepeľ korčule sa mi zaborila do ľadu a skĺzol som sa na svoju pozíciu. Puk dopadol. Hlas fanúšikov, spomienky na minulosť a trénerove slová. Toto všetko sa mi miešalo v hlave a vydávalo jasný rozkaz: ZABER! ZABER ZA SVOJ SEN! Puk dopadol a my sme na súpera vybehli s veľkou rýchlosťou. Zrýchlenie hry nečakali a tak sme rýchlo nasadili novú stratégiu. Pri mantineloch sme sa snažili zbierať puky a rýchlymi kolmými prihrávkami ich smerovať do streleckých pozícií. Ak sa hovorí, že šialení ľudia sú silní za dvoch. Tak motivovaní za štyroch. Lietali sme po ľadovej ploche a ostreľovali súperovu bránku. Odrazu som začul ako na mňa kričí jeden z mojich spoluhráčov. Rýchlo som sa otočil a spracoval puk. Uvoľnil sa do strely a poslal puk do horného rožku. Brankár ho však zázračne vyrazil, ale pri puku už bol Mitch, ktorý dorážkou skóroval. ,,GOOOOOOL!," kričali tribúny a oslavovali. Mitch zdvihol ruky nad hlavu a my sme sa na neho vrhli. 1:3! Máme šancu. Zvláštne bolo, že cestou na striedačku mi myšlienky zablúdili až na udalosti, na ktoré spomínam s radosťou a smútkom zároveň...

***

,,I´m hooked on a feeling! I´m high of beliving!" V slúchadlách sa ozývala moja obľúbená melódia. Odomkol som si dvere a hodil podľa zvyku tašku do kúta. Otvoril som dvere do svojej izby. A tam som uvidel niečo... niečo čo roztrhlo všetku melanchóliu, všetko čo ma sužovalo. V izbe ležala na dlážke kompletná hokejová výstroj. Chrániče, prilba, hokejka proste všetko. A čo bolo najlepšie v prilbe bola obálka. Otvoril som ju a čítal:
Drahý Matt,
Toto je tvoja nová hokejová výstroj. Kúpili sme ti ju aby si mohol všetkým ukázať, že sny sa môžu plniť a ty máš na to byť hokejistom. V tejto obálke je zároveň prihláška do hokejového kempu pre zabudnuté talenty. Majú tam veľmi milého trénera, ktorý pracuje so zabudnutými talentmi. Rozprávali sme sa s ním o tebe a povedal nám, že v prípade kvalít hráča by ti mohol vybaviť hru v nižšej hokejovej lige. Bude to pre teba veľká škola. Pôjdeš tam na mesiac a pol, v škole sme to s pani riaditeľkou vybavili. Na cenu tohto všetkého sa nepýtaj aj tak ti to neprezradíme. Teraz je najdôležitejšie aby si išiel za svojim snom.
Ľudia ti možno hovoria, že svoj sne si nikdy nesplníš. Ale teraz je tvoja chvíľa, tvoj čas a nie ej nič čo by ti mohlo brániť...
Choď a ži si svoj sen my sme museli pracovne odcestovať stretneme sa za mesiac a pol...
Ľúbime ťa...
Tvoji rodičia

A toto bola posledná vec, ktorá mi po nich zostala. Keď som sa vrátil z kempu, moji rodičia boli mŕtvi. Tragicky zahynuli v lietadle...

***

3:3! 3:3! 3:3! Vyrovnali sme to! Po druhej tretine sme boli krôčik od víťazstva. Keby to atk videli rodičia! Vtedy som sa zarazil. Slza sa mi skotúľala po líci. Rodičia. Ako často som na nich myslel. Oni jediní ma chápali, oni jediní ma počúvali a stáli za mnou aj v prípade neúspechu. Ostatní sa s mnou rozprávali a trávili so mnou čas len keď som vyhrával. Potom sa na mňa vykašľali. Taký je však svet. Buď vyhráš alebo ťa udupe dav! Dnešný deň je však špeciálny. Nejde len o víťazstvo v Play-off ak dnes vyhráme v tomto 7-mom finálovom zápase, tak scout ma zoberie do NHL! Je to len kúsok. Stačí dať gól a žiadny neinkasovať. Dokážeme to! Dokážem to! Ja! Ja! Jaaa!...

***

To čo sa dialo na kempe a po ňom sa pokúsim v rýchlosti zhrnúť. Kemp ako taký mi dal veľké možnosti, naučil som sa hrať hokej, spolupracovať v tíme, hrať zápasy a najmä nabrať akú takú kondičku. Na konci so mnou dokonca podpísal zmluvu jeden tím z nižšej hokejovej ligy. Cestou domov som bol šťastný a motivovaný. Po smutnej správe o rodičoch moja radosť opadla. V jednom momente tesne po pohrebe som rozmýšľal, že s hokejom skončím. Bez nich mi nedával zmysel. Jediné čo ma pri ňom držalo bolo to, že to bolo ich prianie. ich posledné prianie. Aby som hral hokej. Aby som si splnil sen. Ďalšie roky išli pomaly a viac menej stereotypne. Chodil som z jednej ligy do druhej, tímy si am vymieňali a ja som scoutov z vyšších líg akosi stále nemal čím zaujať. Možno to bolo tým, že mi chýbal tímový duch. Bol som taký tichý samotár. Samozrejme zbieral som body a hral takých 15 minút na zápas, ale stále mi chýbalo jedno. Zmysel. Mal som sen. Sen dostať sa do NHL. Nižšie ligy am nudili. Nemal som pre koho hrať, na tribúne sedelo dvadsať ľudí aj s časomeračom. A viete život a osud je nevyspytateľný. Keď najmenej niečo čakáte, kedy vám to ani nepríde na rozum tak to just príde. BÁC! Vletí to ako puk do tváre.
Celé sa to stalo asi takto: Bolo pred zápasom, ako zvyčajne som si dával rozcvičku vonku, pretože bola jar a počasie bolo celkom pekné. Ako som sa rozbehával odrazu som no niekoho vrazil. Okamžite som sa ospravedlnil a vtedy som sa zahľadel do tváre. Krásnej tváre. Bolo to dievča nižšej postavy, malo dlhé blond vlasy a prenikavé olivovo zelené oči. ,,Prepáčte mrzí ma to." Dievča sa však usmialo: ,,To je úplne v poriadku. Pokojne pokračuj..te." Usmial som sa a pomohol jej zdvihnúť sa. Bolo to divé ale niekde vnútri som cítil na jednej strane nervozitu a na druhej neskutočne príjemný pocit. Vyzeralo, že zažíva niečo podobné pretože sa síce usmievala, ale videl som ako sa podvedome jemne trasie. A potom prišiel ,,impulz". Viete sny nemusia byť len sny o kariére, bohatstve. Môžu byť aj o citoch a vedzte, že vtedy som mal sen. Silnejší ako hokejový sen lásky. ,,Vy...ty...vy ste hokejista?" Nervózne sa spýtala a mierne sa začervenala. ,,Áno. Mám rozcvičku teraz. Tak trochu." ,,To je skvelé pretože ja dnes práve idem na zápas." Odmlčala sa pretože tie slová povedala v neskutočne rýchlom slede. ,,No.. tak zatiaľ. Budem vám...ti držať palce." A odkráčala náhlivo preč. Hľadel som za ňou s akýmsi zvláštnym pocitom v hrudi. Cez zápas som neustále blúdil pohľadom na tribúnu. Vsietil som hattrick. A vtedy v tom momente som pochopil čo je najväčšou mocou, skrz ktorú sa nám môžu dariť ostatné veci v našom živote... JE TO LÁSKA!

***

Od tej chvíle chodila na môj každý zápas a postupne sa medzi nami vytvorilo silné puto. Najskôr nesmelé, no neskôr silné a tuhé. Ak mi niečo celé tie roky dávalo silu na to aby som sa dostal až sem. Bola to práve ona. Dobre to tam Hore moji rodičia zariadili. Našli si za seba tú najlepšiu náhradu. Milujem ju...
Začala tretia tretina. Hodina pravdy. Skúška ohňom. Teraz alebo nikdy. Vbehol som na ľad. Tribúna je plná. Fanúšikovia skandujú a ženú nás dopredu. Vyhraté buly, puk sa dostáva na ľavého obrancu. Odrazu puk prihral krížom cez stredné pásmo na mňa. Poľahky som ho spracoval a kľučkou obišiel protihráča. Vypálil som. Brankár však môj pokus zastavil. Puk spracoval súper a zahájil protiútok. Skúsili sme strategicky nasadiť pascu v strednom pásme, súperov útočník nás však prečítal a puk už bol v obrannom pásme. Museli sme rýchlo korčuľovať a hrať tvrdo do tela. Nebol čas na miernenie úderov alebo sa držanie späť. Bola to naša chvíľa. A takto to šlo takmer celú tretinu. Zaútočili sme súper nám akciu prekazil a museli sme sa vracať. Strely na bránu boli zriedkavé, pretože sa hráči na obidvoch stranách vrhali do striel a zatláčali súpera čo najďalej od bránkoviska. 5 minút pred koncom si náš tréner zobral oddychový čas. Tribúny napäto čakali. Tridsať sekúnd sa odštartovalo.
,,Chlapci nebudem vám kresliť stratégiu, ani vám nebudem radiť ako máte hrať. Viete toľko koľko potrebujete. Hrajte od srdca, hrajte pre ľudí a pre úspech. Nechcite hrať, hrajte! Bojujte o každý puk, o každý stret o každú strelu, pretože práve tá môže rozhodnúť. Verím vám!"
Bol to ten najlepší príhovor aký kedy tréner svojmu tímu dal. Do útoku išla moja formácia. Teraz alebo nikdy. Spomenul som si na Wayna Gretzkyho. Na jeho rýchlosť , múdrosť a silu. Bolo buly v našom obrannom pásme. Náš brankár bol pripravený. Všetci sme boli pripravení. I ja. A vtedy som sa pozrel do hľadiska. Bola tam ona. Dívala sa na mňa povzbudzujúcim pohľadom. Dva impulzy sa stretli, motivácia napumpovala moje telo. Puk dopadol a náš center mi ho prihral. Do nôh som dostal nový prúd r extrémne som zrýchlil a prekľučkoval cez protihráčov. Bol som sám pred brankárom. Naznačil som strelu a vtedy som urobil najšialenejšiu vec vo svojom živote. Nevystrelil som. Puk som zamiešal, položil si brankára a pätičkou prihral spoluhráčovi.
GOOOOOOOOOOOOOL
Celá aréna bola na nohách a všetko praskalo v švíkoch. Je to tam! 4:3! 4:3! Hodili sme sa na seba a oslavovali gól. Bol to neskutočne úžasný pocit. Sadol som si na striedačku a tréner ma pobúchal po pleciach. ,,Tak sa to robí. Od srdca a s pokorou." Prikývol som. Zostávali štyri minúty to už MUSÍME VYDRŽAŤ!!!

***

Ako som už hovoril, v momente kedy to najmenej očakávate sa stane vec, ktorú nečakáte už vôbec. 30 sekúnd pred koncom. Hru máme pod kontrolou, držíme súpera ďaleko od bránky. Obranca strieľa na bránu. Strela je však zrazená obetavým zákrokom súperovho útočníka. Ďalší berie opustený puk a beží do útoku. Som k nemu najbližšie. Napínam všetky svaly a celou rýchlosťou s ním korčuľujem a snažím sa mu vypichnúť puk. Je však rýchly. Čas sa spomaľuje. Prekračujeme modrú čiaru. Brankár vybieha. Tentoraz nie. Strela prichádza rýchlo a nečakane. Brankárovi prechádza pomedzi malú medzierku medzi nohami a pomaličky sa kotúľa k bránke. Načahujem sa za ním svojou hokejkou. Idem do sklzu. A vtedy... sa čas zastavuje. Chvíľa zamŕza. Som pred televíziou a sledujem Wayna Gretzkyho. Vidím seba s hokejkou a hrám vonku hokej. Zatváram do skrine. Vidím sa v koženej bunde blúdiaceho mestskými uličkami hľadajúceho samého seba. A vidím svoje dojatie pri pohľade na novú výstroj. Myšlienkami blúdim až k spomienkam na rodičov a prechádzam všetky roky strávené pri hokeji. ,,It´s so hard when people knock you down..." Dívam sa do tváre svojej mamy. ,,And tell you´ll never gonna get a shot at glory..." Dívam sa do tváre otca. ,,But that s when you rise your challange..." Vidím dievča na tribúne. Myslím na bozk. Bozk s dievčaťom, ktoré milujem. ,,Cause it´s your time..." Čas sa opäť pomaly púšťa. Puk sa blíži k bránkovej čiare. Hokejka sa snaží mu skrížiť cestu. ,,Your moment..." -Ľubime ťa synček ,,And nothing..." Puk sa už dotkýna čiary. Hokejka ho čepeľou zachytáva. ,,Can..." Zapieram všetky svaly na ruke. ,,Stop..." Hokejka puk posiela preč z bránkoviska. ,,Me..." Je to môj sen. Dokázal som to. Nedokážem však svoj pohyb zaistiť. Rútim sa hlavou do mantinelu. ,,Now." -Milujem ťa. Odrazu vidím čiernu tmu...

***

Svetlo! Prichádza ako vykúpenie. Otváram pomaly oči. Ležím na ľade v hokejovom oblečení a na do mnou sa skláňajú tri známe tváre. Moji rodičia. Sú nado mnou. ,,Matt!" Mama na mňa volá a drží ma za ruku. ,,Som na teba hrdá. Po lícach jej padajú slzy. ,,Mami? Kde som?" Vtedy sa ozýva otec. ,,Už je dobre Matt. Urobil si pre svoj sen všetko. Teraz však ešte nenastal tvoj čas. Ani tvoja chvíľa. Teraz je čas splniť si všetky svoje sny." Všetko sa začína rozplývať . Otec drží v rukách moju hokejku. ,,A nezabúdaj synak. Sny nie sú len tie hokejové, nie sú to len tie, ktoré ti prinesú slávu a bohatstvo." Posledné vety hovoria spolu: ,,Nezabúdaj na lásku. Čakáme na teba." Všetko sa začína trhať ako papier. A rodičia miznú v diaľke aj s tým jasným svetlom.

***

Otváram oči. Cítim ako ma mama drží za ruku. Všetko je rozmazané. Skúšam zaostriť pohľad, vtedy cítim studenú ruku na svojom čele. ,,Matt? Som tu! Matt!" Vidím tvár. Je rozmazaná. Postupne však nadobúda tvar. Je to ona. Drží ma za ruku a ja ležím v nemocničnej izbe. ,,Kde som čo sa to stalo?" Odrazu mi pritláča prst k ústam. ,,Teraz ticho. Musíš odpočívať." Perami sa však ku mne nakláňa a dáva mi jemný bozk. ,,Konečne sa ti splnili tvoje sny." Jemne sa usmieva. Úsmev jej opätujem, ale mám na to príliš stuhnutú tvár. ,,Milujem ťa." Ticho precedím pomedzi zuby. V hlave mi treští ako po strašnom náraze. ,,Aj ja teba.."

,,Ľudia Vám možno často hovoria, že to nedokážete, že si nikdy nesplníte svoj sen. Ale teraz prichádza vaša šanca, váš čas, vaša chvíľa a ak ste pevne rozhodnutí, nič Vás nemôže zastaviť..."

Zdieľať článok na Facebooku
Hodnotenie: +3.56
Na hodnotenie musíte byť prihlásený!
Komentáre k príspevku
07. 10. 2014 - 08:45
Pekne napisane
07. 10. 2014 - 09:34
Canucks 333, nádhera! kde sa to v tebe berie?
07. 10. 2014 - 09:40
raz ťa uvidím bud v telke alebo na doskách
07. 10. 2014 - 11:01
Dlheeeeeee
07. 10. 2014 - 13:46
Díky moc cením si pochvaly Milan: Dúfam, že sa tam dostanem ale to mám pred sebou ešte tak dlhúúú cestu ako je podľa Reverenda dlhá táto poviedka Reverend: Chcel som príebh poňať komplexne aby som zbytočne nevynechával dôležité pasáže
07. 10. 2014 - 13:58
Uff, zimomriavky trochu...je to super, len este popracovat na gramatike, najma na suvetiach
07. 10. 2014 - 14:07
hej hej doma spravim este reviziu
13. 10. 2014 - 15:03
Halo, kto je Matt!? čítam a na konci čakám meno slávneho hráča nhl! asi mi niečo ušlo...
Pekne
13. 10. 2014 - 15:06
Halo, kto je Matt!? čítam a na konci čakám meno slávneho hráča nhl! asi mi niečo ušlo...
Pekne
13. 10. 2014 - 15:06
Halo, kto je Matt!? čítam a na konci čakám meno slávneho hráča nhl! asi mi niečo ušlo...
Pekne
15. 10. 2014 - 16:46
Fiktívna postava použil som iba cudzie meno
03. 06. 2015 - 10:29
Celkom zaujímavé, ale nie do tejto sekcie, aj keď každý má právo sem dať čo chce. Môj názor. Určite by to bolo viac zaujímavé, keby to bolo písané o nejakom real hráčovi a nie fiktívny vymyslený príbeh. Skús to poslať nejakému filmovému režisérovi, možno to sfilmujú.
Pridať komentár
Ak chcete prispiet do diskusie, prosím prihláste sa alebo ak ešte nemáte vlastný úcet, zaregistrujte sa.
Krátke správy
Najnovšie články
Aktuálne v diskusii
SlovakFitness.sk
To najlepšie z blogov
Autodielyexpert.sk
SlovakNHL.sk - správy, výsledky, štatistiky z NHL Facebook   Instagram   Twitter   RSS Webdesign and Internet media - Streftec
© 2005 - 2021 SlovakNHL.sk. Všetky loga a známky NHL a tímov, ako aj dalšie tu zobrazené materiály sú majetkom NHL, NHL Enterprises, L. P. a príslušných tímov.

Reklama na webe   |   O nás & kontakt   |   Mapa webu   |   Osobné údaje   |   Cookies
Odporúčame:  NHL live  |  Chudnutie  |  Sprievodca výberom tréningového plánu