Bettman opäť odmieta tému štátnych daní: Je to smiešna záležitosť

Nieže neriešili, ale boli výšky aj dĺžky zmlúv podstatne nižšie, resp. v prípade dĺžky kratšie. Tým pádom rozdieľ v spomínanej dani bol podstatne menší (nechcem povedať, že zanedbateľný). Dnes keď sa dávajú 7-8 ročné zmluvy v podstate s takmer dvojnásobnými ciframi z minulosti, tak pri prepočte tej dane to je v niektorých prípadoch sakra rozdieľ.

Zaujímavé ale je, že v NFL, NBA a MLB sa toto (tzn. víťazi najmä z krajín z daňových rajov - ako v NHL) nedeje. Posledné roky vyhrávali tímy z rôznych štátov, aj zo štátov z vyššími daňami (Rams, Lakers, Dodgers) a daňové zaťaženie tam teda nehralo až takú rolu. Čo som čítal, dôvodov je viac - nielen soft-cap hit (NBA, MLB) a iné štruktúry kontraktu kvôli výrazne kratšej kariére (to platí len pre NFL), ale aj viditeľnosť - hráč z NFL, NBA a MLB sú najmä v USA viac rozpoznateľní a majú ďaleko lepšie zárobky z reklám, takže plat nie je až taký dôležitý ako pri NHL. Z tohto hľadiska to majú aj preto tímy z LA, NY č Kanady v NHL výrazne ťažšie než v ostatných ligách. Ale neviem, či boli tie texty čo som čítal úplne komplexné.

Odpoveď od GTP Áno, tvoja otázka je úplne na mieste a odpoveď je áno, je to pravda — v NHL (a všeobecne v profesionálnych ligách v USA a Kanade, ako aj v NBA, NFL a MLB) sa skutočne zdaňuje príjem hráčov podľa miest, kde hrajú alebo sa nachádzajú počas zápasov a tréningov. Tento systém sa nazýva: “jock tax” (neformálne), teda “daň pre športovcov”. Ako to funguje? 1. Štátne dane v USA: Väčšina amerických štátov (okrem napríklad Floridy, Texasu, Nevady a niekoľkých ďalších) má vlastnú daň z príjmu. Keď hráč navštívi určitý štát kvôli zápasu, ten štát má právo zdaniť pomernú časť jeho ročného príjmu. 2. Pomerné rozdelenie: Príjem sa delí podľa počtu “pracovných dní” (tzv. duty days) strávených v danom štáte. Každý zápas, tréning, mediálny deň, cestovanie v rámci pracovného rozvrhu – to všetko sa započítava. Takže ak má hráč v sezóne napr. 200 pracovných dní a 5 z nich strávi v Kalifornii, Kalifornia zdanuje 5/200 z jeho ročného príjmu sadzbou svojej dane (napr. Kalifornia má jednu z najvyšších daní, až cez 13%). 3. Kanadskí hráči a medzinárodný kontext: V prípade tímov z Kanady (napr. Toronto Maple Leafs, Montreal Canadiens, Vancouver Canucks atď.) sa ešte navyše uplatňuje daňová zmluva medzi USA a Kanadou, ktorá bráni dvojitému zdaneniu, ale v praxi to znamená, že hráči podávajú daňové priznania vo viacerých jurisdikciách. Príklad: Povedzme, že hráč NHL zarobí 5 miliónov USD ročne a odohrá zápasy v Kalifornii, New Yorku a Illinois (všetko štáty s vysokými daňami), ale zároveň býva a hrá pre tím na Floride, kde nie je štátna daň. Napriek tomu, že domovský štát hráča nevyžaduje daň, bude musieť platiť dane v tých štátoch, kde zápasy odohral. ⸻ Záver: Áno, profesionálni hráči v NHL podliehajú komplexnému daňovému systému, kde sa ich príjem zdaňuje pomerne podľa toho, kde a kedy hrali alebo pracovali. Toto môže viesť k tomu, že musia podávať daňové priznania v 10–20 rôznych štátoch/provinciach počas jednej sezóny. Preto majú zvyčajne špecializovaných daňových poradcov, ktorí im to všetko spravujú.