Legendy NHL: „Malý bobor“ Marcel Dionne

Vyčítali mu nižšiu postavu, ale to nezabránilo tomu, aby sa stal draftovou dvojkou. Svojou šikovnosťou a myslením sa vyprofiloval do jednej z hviezd a nakoniec aj legiend ľadového hokeja. Dnes sa pozrieme na kariéru ofenzívneho génia Marcela Dionnea.

Marcel Elphege Dionne sa narodil 3. apríla 1951 v quebeckom Drummondville, kde vďaka ujovi aj začínal s hokejom. Ako osemročnému sa mu ostatné deti smiali, pretože poriadne nepoznal ani pravidlá hokeja. V druhom roku už vytŕčal hokejovým talentom.

V Quebecu v tom čase pre neho neexistovala dôstojná juniorská súťaž, a tak odišiel do Ontária. V juniorskej OHA bol superhviezdou – v troch sezónach nazbieral 375 bodov a doviedol St. Catherines Black Hawks do finále Memorial Cupu v roku 1971. V play-off vtedy nazbieral 55 bodov v 15 dueloch. Naučil sa tam aj angličtinu.

V rovnakom roku išiel na amatérsky draft NHL. Jeho talent bol v danej triede zreteľný, no nakoniec si Montreal z prvého miesta vybral Guya Lafleura, ktorý žiaril v čerstvo vzniknutej QMJHL. To však potešilo tím Detroit Red Wings, ktorý si ho s radosťou vybral z druhého miesta.

Dionne si vybojoval miesto v prvom tíme hneď po drafte a v nováčikovskej sezóne nazbieral 77 bodov, čo mu vyslúžilo aj nomináciu do tímu Kanady pre Sériu storočia proti Sovietskemu zväzu. Jeho prvé štyri sezóny v Detroite boli produktívne a v sezóne 1974/75 dokonca nazbieral až 121 bodov. Po odchode Gordieho Howea tešil fanúšikov Red Wings práve on.

Detroitu sa však príliš nedarilo a potom prišli naťahovačky o novom kontrakte. Tie nakoniec zašli až tak ďaleko, že Red Wings jeho práva vymenili do Los Angeles za Terryho Harpera, Dana Maloneyho, peniaze a draftové voľby. Najlepšie roky kariéry tak strávil na západnom pobreží, hoci nie všetko mu tam vyhovovalo.

„V Detroite to bolo každý deň o hokeji. V Los Angeles ste opustili arénu a už ste boli neviditeľní. Veľa hráčom sa to páčilo, mne nie. Cestovanie bolo skutočne náročné. Najväčším problémom však boli tréningy, ktoré sme niekedy ani nemohli mať. Neviem, ako sme tak mohli hrať, ale dokázali sme to. Boli to však skvelé roky a skvelé miesto na hranie,“ zaspomínal.

S Kings podpísal najlukratívnejšiu zmluvu dovtedajšej histórie a rýchlo sa zaradil medzi ikony kalifornského klubu, v ktorom strávil 11 a pol roka. Spolu s Charliem Simmerom a Daveom Taylorom vytvoril aj slávny útok Triple Crown Line.

„Malý bobor“ zbieral jeden bod za druhým, sedemkrát pokoril stobodovú hranicu, no Los Angeles sa nedarilo dosahovať úspechy v play-off, čo ho frustrovalo. Od roku 1983 do roku 1986 odohral len tri zápasy play-off a keď bolo zrejmé, že „Králi“ pôjdu do prestavby, nechcel byť jej súčasťou. Problémom boli opäť aj peniaze.

V sezóne 1986/87 sa pripojil k tímu New York Rangers, ktorý za neho obetoval Bobbyho Carpentera a Toma Laidlawa. L.A. sa vzdalo aj Jeffa Crossmana a draftovej voľby v treťom kole.

„Ak by to bolo na mne, vybral by som si Chicago alebo Quebec. Boli to pre mňa idálne tímy. Bol by som centrom Denisovi Savardovi v Chicagu alebo Petrovi Šťastnému v Quebecu v druhých útokoch. Nechcel som už byť centrom číslo jeden a čeliť tomu tlaku, ale stále som mal v sebe dosť rokov na to, aby som bol úspešný,“ prezradil.

V newyorskom tíme si príliš nepolepšil, do play-off postúpil len v prvej z troch sezón a odohral v ňom len šesť zápasov. V roku 1989 definitívne ukončil kariéru. Stanleyho pohár nikdy nezískal, ale v zbierke mal Trofej Arta Rossa, dve Ceny Lestera B. Pearsona a dve trofeje Lady Byngovej. V roku 1990 mu v Los Angeles vyradili jeho 16-ku a v roku 1992 bol uvedený do Siene slávy.

Dionne odohral v NHL dokopy 1 348 zápasov, v ktorých zaznamenal 1 771 bodov za 731 gólov a 1 040 asistencií. V čase, keď zavesil korčule na klinec, bol tretím najlepším strelcom i tretím najproduktívnejším hráčom histórie po Wayneovi Gretzkym a Howeovi. Jeho osobné maximá boli 58 gólov z ročníka 1980/81 a 137 bodov zo sezóny 1979/80.

Jeden zo stovky najlepších hráčov histórie NHL, ktorú liga odhalila v roku 2017, sa po kariére vrátil do Kanady, kde sa venuje podnikaniu. Je aj ambasádorom organizácie Kings. V jej histórii sa nenašiel produktívnejší hráč ani lepší nahrávač. Len Luc Robitaille dokázal o sedem gólov vylepšiť jeho klubový rekord.

Mimo NHL dostal Dionne niekoľkokrát šancu reprezentovať rodnú Kanadu na medzinárodnej scéne vďaka tomu, že nezažíval v play-off úspechy. Zahral si tak aj na štyroch svetových šampionátoch, trikrát skončil bronzový. Dvakrát hral aj na Kanadskom pohári, raz sa na ňom tešil z celkového triumfu.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 07. 03. 2019 | Rubrika: Magazín