Najmenšie mesto, ktoré získalo Stanleyho pohár? Kenora

Ak by ste chceli nájsť najmenšie mesto, ktoré vyhralo Stanleyho pohár, museli by ste hľadať v hlbokých lesoch severného Ontária. Kenoru, ktorá má v súčasnosti zhruba 15 tisíc obyvateľov, obývalo v čase historického úspechu len 4 000 ľudí.

Malé mestečko bolo komunitou rybárov, baníkov a drevorubačov. Jeho obyvatelia celý život tvrdo pracovali a keď sa chceli zabaviť, nemali veľa možnosti okrem rekreačného športu. Vďaka zamrznutému jazeru sa v ňom veľmi dobre uchytil hokej.

Miestni chlapci boli pracovití a mali dobrú kondičku. Pravidelným hraním hokeja navyše vycibrili aj svoje zručnosti. Čoskoro si vytvorili reputáciu jedných z najlepších hokejistov v celej Kanade. Ich ambície rástli a napokon dostali aj šancu zabojovať o Stanleyho pohár.

O ten v tej dobe bojoval víťaz ligy s vyzývateľom, ktorého schválila špeciálna komisia. V prvých dvoch pokusoch neboli Thistles úspešní. V tom čase sa mesto ešte volalo Rat Portage a v rokoch 1903 a 1905 neuspelo proti Ottawa Silver Seven.

Premenovanie mestečka ako keby prinieslo úspech. Krátko na to totiž amatérsky tím, ktorý posilnil z Brandonu Art Ross, získal svoj prvý Stanleyho pohár. Písal sa január 1907, keď Kenora uspela v Montreal Aréne nad miestnymi Wanderers 4:2 a 8:6, aby získali pohár s celkovým skóre 12:8.

V Kenore žila týmto dvojzápasom celá komunita, ktorá sa zgrupovala, aby počúvala „prenos“ ich lekárnika Josepha Johnsona, ktorý čerpal informácie o zápase z telegrafu. Keď bolo o triumfe rozhodnuté, mesto oslavovalo ako nikdy predtým a nikdy potom.

Oslavy však netrvali dlho. Wanderers nevedeli prehru zniesť, a tak o dva mesiace neskôr vyzvali Thistles na odvetu. Vtedy hráčov z lesov doplnili aj ďalší budúci členovia Siene slávy, ako Alf Smith, Harry Westwick či Fred Whitcroft. Nádeje boli teda väčšie ako predtým.

Aj napriek posilám a „domácemu“ prostrediu Kenora neuspela. Prvý zápas rozhodol – prehrala ho 2:7. V druhom vyhrala 6:5, ale celkové skóre bolo 12:8 v prospech veľkého klubu. Oba zápasy sa hrali vo Winnipegu.

Tím následne opustila väčšina hráčov. Niektorí ukončili kariéru buď pre svoj vek, alebo rodinné povinnosti, iných k sebe prilákali profesionálne tímy ponúkajúce na tú dobu lukratívne zárobky.

Napriek tomu to však ešte vtedy s klubom nevyzeralo zle. Bohatý majiteľ sľuboval, že finančne bude tím dotovať a dokonca zlákal nových hráčov. Mužstvo však v nasledujúcej sezóne odohralo len dva zápasy predtým, ako sa rozpadlo.

Od tej doby sa stalo niekoľkokrát, že v mesto vznikol tím, ktorý niesol meno Thistles. Najúspešnejší bol juniorský tím, ktorý hrával v Manitobskej juniorskej hokejovej lige napriek tomu, že bol z Ontária. Aj preto sa v roku 1940 prvýkrát stalo, že sa v boji o Memorial Cup stretli dva tímy z tejto provincie. Nakoniec však uspela Oshawa 3:1 na zápasy.

Až do dnes sa v meste spomína na mužstvo, ktoré v roku 1907 získalo pohár, ktorý je v súčasnosti radený medzi tie najprestížnejšie v profesionálnom športe. Mužstvo tvorili brankár Eddie Giroux, obrancovia Tom Hooper, Art Ross, Silas Griffis, Joe Hall a útočníci Billy McGimsie, Harry Westwick, Fred Whitcroft, Roxy Beaudro, Tom Phillips, Russell Phillips a Alf Smith. Tí sa postarali o úspech, ktorý sa zapísal do dejín.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 28. 03. 2019 | Rubrika: Magazín