Hobey Baker Award – cena, ktorá má aj slovenského víťaza

Okrem kanadských juniorských líg OHL, QMJHL a WHL vedie v zámorí cesta do NHL aj cez vysokoškolský hokej. V ňom však musíte skutočne vynikať. A ako lepšie zapôsobiť než ziskom ceny pre najužitočnejšieho hráča?

Každoročne sa od roku 1981 najlepšiemu vysokoškolskému hráčovi sezóny odovzdáva na finálovom turnaji tzv. Hobey Baker Award. Jej víťaza vyberá Národná vysokoškolská športová asociácia a my si v tomto článku túto trofej trošku predstavíme.

Po kom je cena pomenovaná?

Cena sa odovzdáva od 80. rokov minulého storočia a modelom pri výrobe sochy bol Steve Christoff, ktorý hrával za Minnesotskú univerzitu. Preslávil sa však najmä ako súčasť americkej reprezentácie, ktorá v roku 1980 šokovala svet na olympiáde v Lake Placid. Zahral si aj v NHL.

Meno však cena dostala po Hobartovi Bakerovi, ktorý je považovaný za prvú americkú hokejovú hviezdu. Jeho príbeh však nemal šťastný koniec. Na vysokej škole bol úspešný v americkom futbale i hokeji (podľa neoficiálnych informácií bodoval v priemere až šesťkrát na zápas). Po štúdiu pracoval v banke J.P. Morgana a popritom hrával amatérsky hokej.

Baker bol hrdým vlastencom a rozhodol sa aj pripojiť k armáde. Počas 1. svetovej vojny slúžil v letectve, no to sa mu stalo aj osudné. V roku 1918 zahynul pri testovacom lete len pár hodín predtým, ako sa mal z Francúzska vrátiť domov do Spojených štátov amerických. Jeho pamiatka bola uctená aj pri otváraní Hokejovej siene slávy, v ktorej figuruje medzi prvými deviatimi členmi.

Získali ju aj hviezdy z NHL

Od vzniku Ceny Hobeyho Bakera sa z nej tešili takmer štyri desiatky víťazov. Najčastejšie mali niečo spoločné s Minnesotou – až desaťkrát ju získali hráči z niektorej z minnesotských škôl. Deväťkrát sa z nej tešili rodáci z tohto „hokejového štátu“.

Z niektorých víťazov sa stali hráči NHL a niektorí dokonca v kanadsko-americkej lige žiarili. Mená ako Ryan Miller, Chris Drury, Matt Carle či Neal Broten netreba predstavovať. Potom je tu mladá generácia hráčov ako Johnny Gaudreau, Jack Eichel či Jimmy Vesey, ktorých dozrievanie sledujeme v súčasnosti.

Za najväčšiu hviezdu spomedzi víťazov trofeje možno zatiaľ považovať Paula Kariyu. Ten získal cenu ako prvý prvák v histórii, keď v sezóne 1992/93 nazbieral sto bodov v 39 zápasoch a bol najväčším dôvodom, prečo Maine vyhralo celonárodný titul. Následne bol draftovaný Anaheimom, v drese ktorého žiaril od sezóny 1994/95. V NHL napokon odohral 989 zápasov so ziskom 989 bodov. Kariéru mu obmedzili zdravotné problémy.

Úspech nezaručuje. Vie o tom svoje aj Peter Sejna

Nie z každého víťaza ocenenia sa stane skvelý hráč aj v kanadsko-americkej NHL. Dokonca nie každý z nich sa dokáže vôbec do ligy dostať a presadiť sa v nej. Podobný osud postihol aj jej slovenského víťaza Petra Sejnu.

Rodák z Liptovského Mikuláša začal svoju zámorskú kariéru ešte počas strednej školy. Dvere do univerzitného hokeja mu otvorila Coloradská vysoká škola. V prvých dvoch rokoch sa prezentoval ako produktívny hráč, ale výnimočne mu vyšiel až tretí ročník, v ktorom odohral 42 zápasov so ziskom 36 gólov a 82 bodov. Vďaka tomu získal Cenu Hobeyho Bakera (2002/03).

Týmto úspechom vzbudil aj záujem v NHL, kde predtým zostal nepovšimnutý a dokonca nebol ani draftovaný. Ešte v tej sezóne zažil debut v drese St. Louis Blues. V ďalších piatich sezónach sa však nedokázal presadiť a hrával prevažne v AHL. Za Blues odohral 49 duelov so ziskom 11 bodov predtým, ako sa vrátil do Európy.

Slovenskému útočníkovi však aspoň patrí historický primát, ktorý mu už nikto nezoberie. Cenu totiž získal ako prvý hráč nepochádzajúci zo Severnej Ameriky. Do dnešného dňa ju už nezískal žiaden iný Európan.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 11. 04. 2019 | Rubrika: Magazín