Legendy NHL: Bernie Parent, maskovaný hrdina najúspešnejšej éry Flyers

Keď sa opýtate fanúšikov Philadelphie na to, kto bol najlepším brankárom histórie ich organizácie, časť z nich povie Bernie Parent, časť Ron Hextall. Len jeden z tejto dvojice však dokázal doviesť Flyers až k zisku Stanleyho pohára. A práve tomu sa teraz budeme venovať.

Bernard Marcel Parent sa narodil v tretí aprílový deň roku 1945 v kanadskom Montreale ako najmladší zo siedmich detí. Vyrastal na predmestí, kde s kamarátmi radi hrávali pouličný hokej a sledovali zápasy Canadiens. Už odmalička rád chytával a vzorom mu bol legendárny brankár Jacques Plante, ktorého sestra bývala v susedstve.

Pri svojom prvom hokejovom zápase na ľade inkasoval 20 gólov, ale aj napriek tomu bol odhodlaný stať sa jedného dňa profesionálnym brankárom. Juniorské kroky robil v Ontáriu, kde hrával za tím Niagara Falls Flyers v OHA. Dvakrát v tejto lige dostal cenu za najnižší priemer inkasovaných gólov na zápas a vo svojej poslednej sezóne doviedol tím k ligovému titulu i k zisku Memorial Cupu 1965.

Ako dvadsaťročný zažil debut v NHL, pred ktorým bol mimoriadne nervózny. Tento strach sa s ním vliekol celú kariéru a neskôr priznal, že mu umožnil podávať lepšie výkony. A aj preto bolo u neho typické, že si nikdy počas zápasov nedával dole masku.

V nováčikovskej sezóne odchytal za tím Boston Bruins 39 zápasov, z ktorých 11 vyhral. Kryl však len 89,4 % striel. V ďalšej sezóne absolvoval za prvý tím len 18 stretnutí a viac času musel stráviť aj na „farme“ v Oklahoma City.

Na rozširovacom drafte 1967 bol nechránený a padol do oka Philadelphii, ktorá mu v ďalšej sezóne dala príležitosť pobiť sa s Dougom Favellom o post brankárskej jednotky. Tou sa stal, aj vďaka zraneniam a nevyrovnaným výkonom Favella, pomerne rýchlo.

V sezóne 1967/68 opäť odchytal v NHL skoro 40 zápasov, ale teraz sa mu darilo podstatne viac. V 38 dueloch mal 92,5% úspešnosť zákrokov, vyhral 16 duelov a vychytal štyri nuly. V piatich zápasoch play-off mal ešte lepšiu úspešnosť zákrokov – 96,3%, ale jeho tím neuspel. Podobný osud prišiel o rok neskôr, keď končil základnú časť opäť s 92,5% úspešnosťou zákrokov, no v play-off trvalo len štyri stretnutia, kým skončila púť jemu i ostatným „Letcom“.

Ďalšie dva ročníky doplácala Philadelphia na biednu defenzívu, ktorá púšťala na bránu množstvo striel. Parent si napriek tomu udržiaval solídne čísla, hoci do play-off nenakukol. V ročníku 1970/71 bol, navyše, kontroverzne vymenený do Toronta. S ním potom odchytal aj štyri zápasy play-off.

V kanadskom veľkomeste vydržal ešte jednu sezónu, v ktorej dostal opäť šancu aj v bojoch o Stanleyho pohár. Podstatnejšie však pre neho bolo to, že sa v tíme Maple Leafs mohol stretnúť so svojím idolom Jacquesom Planteom. S ním sa delil o bránkovisko a legenda mu pomohla aj s technikou chytania.

Po sezóne 1972/73 bol montrealský rodák bez zmluvy. Konkurenčná WHA v tom čase lanárila hráčov NHL na vysoké platy a podľahol tomu aj Parent, ktorý sa dohodol na lukratívnom päťročnom kontrakte s Miami Screaming Eagles. Floridský tím však nedokázal včas postaviť arénu.

Sezónu 1972/73 napokon odohral opäť vo Philadelphii, kam sa Screaming Eagles na poslednú chvíľu presťahovali a premenovali na Eagles. V lige, v ktorej hrala prím ofenzíva, to nemal ľahké a ročník skončil s 88,6% úspešnosťou zákrokov.

Pre nezhody o zmluve sa napokon Parent vrátil do Národnej hokejovej ligy. Z Philadelphie sa však nesťahoval, keďže podpísal zmluvu s miestnymi Flyers, ktorí predtým získali naspäť jeho práva od Toronta.

Ďalšie dve sezóny boli najlepšie v jeho kariére a práve pre ne je taký pamätný. Dokopy v nich vychytal 30 čistých kont v základných častiach i v play-off. Mnohí veria, že išlo o najlepšie dve nadväzné sezóny brankára v celej histórii NHL.

V ročníku 1973/74 odchytal až 73 zo 78 zápasov a s 93,3% úspešnosťou zákrokov a priemerom 1,89 inkasovaného gólu na zápas doviedol Flyers k 47 výhram. Pri 12 z nich pritom nekapituloval. Získal aj Vezinovu trofej, ktorú si podelil s Tonym Espositom zo Chicaga – vtedy sa dávala brankárovi, ktorého tím inkasoval najmenej gólov. V hlasovaní o Hartovu trofej skončil druhý.

V play-off si svoju formu udržal a tím doviedol k jeho prvému Stanleyho pohár v dejinách, keď postupne vyradil Atlantu, Rangers a vo finále zdolal Boston 4:2 na zápasy. Parent za svoje výkony dostal Trofej Conna Smythea pre najužitočnejšieho hráča play-off. V rozhodujúcom zápase vychytal nulu.

V ceste za obhajobou pomohol v ďalšom ročníku Philadelphii vyhrať 44 zápasov, pričom ich odchytal 68. Mal v nich 91,8% úspešnosť zákrokov a priemer 2,03 inkasovaného gólu na zápas. Opäť vychytal aj 12 núl. Opäť získal aj Vezinovu trofej a po druhýkrát po sebe sa dostal aj do prvého all-star tímu súťaže.

Aj cesta v play-off v danom roku bola pre neho úspešná. V sériách proti Torontu, Islanders a Buffalu kryl dovedna 92,4 % striel a Philadelphia dokázala získať druhý titul po sebe – dodnes posledný. Parent bol opäť vybraný za najlepšieho hráča vyraďovacích bojov po zápase, v ktorom svojho súpera vynuloval.

Po druhej úspešnej jazde s Flyers zotrval Parent v organizácii ešte ďalšie štyri sezóny. Už pred tou prvou mal však problémy s krkom, pre ktoré absolvoval operáciu. Do akcie sa vrátil, ale v play-off dostal prednosť Wayne Stephenson, ktorý chytal v tom čase spoľahlivejšie.

Ani operácia Parentovi nepomohla a bolesti mal počas zvyšku kariéry. Zároveň mu v posledných rokoch robil problémy nástup ofenzívneho hokeja, čo jeho zastaranému štýlu chytania „postojačky“ príliš nevyhovovalo. Rozmýšľal aj o konci kariéry, ale Plante ho prehovoril a opäť mu pomohol s technikou chytania, aby pri hokeji ešte chvíľu vydržal.

Vo februári 1979 mu definitívnu „stopku“ vystavilo zranenie oka, ktoré utrpel v zápase proti Rangers, keď ho cez otvor v maske trafila hokejka. Dva týždne nič nevidel a jeho zrak už ani po zotavení nebol postačujúci na to, aby chytal v NHL. Toto zranenie tiež urýchlilo nástup nových brankárskych masiek s mriežkou.

Kariéru ukončil ako 34-ročný a hneď v úvode ďalšej sezóny Flyers na jeho počesť vyvesili pod strop haly jeho číslo 1. Stal sa druhým hráčom, ktorého takto poctili. Napokon sa dostal aj do Hokejovej siene slávy, ktorá mu otvorila dvere v roku 1984. O 20 rokov neskôr sa dostal aj do Športovej siene slávy vo Philadelphii.

Parent vytvoril v sezóne 1973/74 rekord, ktorý platí dodnes – vychytal 47 výhier v normálnom hracom čase. V roku 2006/07 prišiel o rekord v počte výhier v jednom ročníku, keď Martin Brodeur z New Jersey vychytal 48 víťazstiev. On však už chytával v ére, v ktorej zápasy rozhodovali aj predĺženia a nájazdy.

Parent zostal aj po hráčskej kariére v „Meste bratskej lásky“, kde pracoval aj ako tréner brankárov. A usmerňoval aj Rona Hextalla či Pelleho Lindbergha, ktorý si ho ešte ako chlapec vo Švédsku zidealizoval. V súkromí sa vyrovnával s alkoholizmom, ktorý napokon porazil. V súčasnosti žije v Cherry Hill v New Jersey, ktoré leží za hranicou Philadelphie.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 14. 11. 2019 | Rubrika: Magazín