Skvelé slovenské sezóny VI. – Marián Gáborík a jeho púť za životným úspechom

Marián Gáborík sa zaradil do zlatej generácie slovenských hokejistov, ale on samotný s reprezentáciou na vrchol nedosiahol a jediné medaile na majstrovstvách sveta získal ešte v mládežníckych výberoch. Vykompenzoval si to však v NHL.

Šikovný a rýchly krídelník v kanadsko-americkej lige žiaril individuálne, ale až na dve účasti v konferenčnom finále (s Wild v roku 2003 a s Rangers v roku 2012) sa mu ani v nej tímových úspechov nedostávalo. Všetko zmenila sezóna 2013/14, v ktorej sa tešil zo Stanleyho pohára.

Gáborík do danej sezóny vstupoval ako hráč Columbusu. Do neho prišiel v strede predošlej sezóny z New Yorku, v drese ktorého strelil deväť gólov v 35 zápasoch. V 12 zápasoch s Blue Jackets zaznamenal osem bodov (3+5), ale play-off si s nimi nezahral.

Trenčiansky rodák neabsolvoval ani svoj druhý ročník kompletne v Ohiu. Po odohraní 22 zápasov, v ktorých strelil šesť gólov a pridal osem asistencií, bol vymenený ako potenciálny neobmedzený voľný hráč do Los Angeles.

Kings za neho obetovali útočníka Matta Frattina, voľbu v druhom kole draftu a podmienečnú voľbu v treťom kole draftu.

„Teším sa na túto novú výzvu. Dnes to bol hektický deň, ale toto je pre mňa nový začiatok. Všetky tie zranenia sú už za mnou. Teším sa, že budem pomáhať tomuto tímu tak veľmi, ako dokážem,“ skonštatoval vtedy Gáborík.

Stratu troch artiklov tím nikdy nemusel obanovať, pretože „Gabby“ chytil v slnečnej Kalifornii druhý dych. V zvyšku základnej časti odohral 19 zápasov, v ktorých bol produktívnejší ako pred výmenou a nazbieral 16 bodov. Strelecky si však tempo udržoval a skóroval len päťkrát.

Na jeho pomery nešlo o žiadnu slávu a najmä po streleckej stránke bolo cítiť sklamanie. Potom však prišla najdôležitejšia časť sezóny – play-off, do ktorého L.A. vstupovalo ako tretí tím Pacifickej divízie s vysokými očakávaniami po dvoch sezónach, ktoré sa niesli v znamení titulu a účasti v konferenčnom finále.

Prvou prekážkou bolo San Jose, ktoré v divízii skončilo druhé a malo k dobru 11 bodov. Séria to bola náročná. Kings síce prehrávali už 0:3, ale napokon si vynútili siedmy zápas, ktorý vyhrali 5:1 a tešili sa z postupu. Gáborík si zo série odniesol tri góly a dve asistencie.

V druhom kole nadviazalo L.A. na štyri víťazstva ďalšími dvoma, ale Anaheim Ducks následne vyhral tri zápasy po sebe a nad osudom Kings sa zmrákalo. Posledné dva zápasy však vyhrali, pričom v tom rozhodujúcom strelil Gáborík už svoj deviaty gól v play-off. Celkovo ich v sérii strelil šesť a pridal aj štyri asistencie.

Finále Západnej konferencie prinieslo boj proti Chicagu, za ktoré hrávali aj Marián Hossa a Michal Handzuš. Blackhawks v predošlej sezóny získali Stanleyho pohár, a tak bolo jasné, že to ľahká séria nebude. A ani nebola. Los Angeles potrebovalo opäť na postup sedem zápasov, v ktorých Gáborík zaznamenal tri góly a asistenciu. V rozhodujúcom zápase vynútil v 53. minúte predĺženie.

Veľké finále bolo pre Gáboríka významné aj preto, že v ňom nastúpil proti svojmu bývalému tímu New York Rangers, ktorý už v tom čase neviedol jeho „kamarát“ John Tortorella, ale Alain Vigneault.

Los Angeles sériu vyhralo napokon 4:1 na zápasy, pričom hráč č. 12 strelil dva góly, vrátane presilovkového v tretej tretine rozhodujúceho zápasu, ktorým vyrovnával stav na 2:2 predtým, ako obranca Alec Martinez strelil rozhodujúci gól v druhom predĺžení.

„Bolo to neopísateľné, úplná eufória. Dúfam, že sa to nestalo naposledy. Myslím si, že každý hráč, ktorý ho nevyhral, si to nejakým spôsobom predstavuje. Keď ide večer spať, sníva o tom, ako ho získa, zdvihne nad hlavu, aké budú oslavy. Keď sa to predsa len podarí, realita je úplne iná ako sny. Je oveľa lepšia,“ povedal s odstupom času deviaty Slovák, ktorý sa tešil zo Stanleyho pohára.

Gáborík sa počas finálovej série často spájal aj s jedným legendárnym menom. Legendárny Wayne Gretzky strelil v play-off roku 1993 pätnásť gólov a vytvoril rekord Kings. Slovenský útočník jeho zápis ohrozoval a napokon mu k jeho vyrovnaniu chýbal len jeden jediný presný zásah.

Gáborík zažil fantastické play-off, v ktorom sa zaradil aj medzi adeptov na Conny Smythe Trophy. Tú nakoniec nezískal, ale pocit šampióna Stanleyho pohára bol pre neho najcennejší. Bol cennejší ako to, že bol so 14 gólmi a štvorgólovým náskokom najlepším strelcom play-off.

Vtedy tridsaťjedenročný „Gabby“ nazbieral v 26 zápasoch dokopy 22 bodov, čo činilo priemer 0,85 bodu na zápas v období, keď už začínal byť odpisovaný. V lete nečakal na trh s voľnými hráčmi a podpísal novú sedemročnú zmluvu v hodnote 4,875 milióna dolárov ročne s Los Angeles.

„Rozhodovanie nebolo zložité, pretože sa mi podarilo získať Pohár. Bol som navyše v mužstve s výbornou partiou, ktoré malo v posledných rokoch šancu vyhrať každý rok. Za ostatné tri roky to dokázalo dvakrát. Od začiatku som tam chcel zostať, prispeli k tomu aj životný štýl, počasie a vynikajúca organizácia. Rokovania boli dlhé, ale som rád, že sme to takto ukončili a aj ďalších sedem rokov budem ,kráľom‘,“ povedal vtedy Gáborík, ktorému sa však predstavy nenaplnili a po tri a pol roku bol vymenený do Ottawy.


Autor: Jozef Struhár | Vydané: 08. 06. 2020 | Rubrika: Magazín