Legendy NHL: King Clancy

V NHL sa odovzdáva hráčovi, v ktorého osobe sa najlepšie spojujú hráčske a ľudské vlastnosti. Trofej je pomenovaná po legendárnom hráčovi, trénerovi i rozhodcovi, ktorého si dnes predstavíme. Na rad v našom seriáli prichádza Francis Michael Clancy.

Clancy sa narodil 25. februára 1903 v Ottawe. V hlavnom meste Kanady sa jeho otec Frank preslávil ako veľmi kvalitný zadák v americkom futbale, za čo si vyslúžil prezývku „King“ (v preklade „Kráľ“). Tú po ňom zdedil aj Francis Michael, ktorého v hokejových kruhoch len málokto oslovil inak ako King Clancy.

S hokejom začínal v rodnej Ottawe, kde sa postupne cez mládežnícke a juniorské výbery prepracoval ako obranca až do pôvodného tímu Ottawy Senators, ktorý bol v čase jeho debutu úradujúcim víťazom Stanley Cupu. Svoj prvý duel za tím odohral v ročníku 1921/22.

V drese „Senátorov“ sa z neho stal jeden z najlepších hráčov a tímu pomohol k ďalším dvom titulom v rokoch 1923 a 1927. Napriek tomu, že so svojimi 170 centimetrami bol jedným z najmenších bekov tej doby, vyznačoval sa tvrdou, agresívnou hrou, ktorej nechýbala ani rýchlosť.

Agresivita sa odzrkadlila aj do častých potýčok. Známy kanadský komentátor Brien McFarlane o ňom dokonca vo svojej knihe napísal, že počas kariéry začal tisíce bitiek, no nevyhral ani jednu. Známa je jeho historka, kedy sa po zápase chcel pobiť s fanúšikom Bruins len preto, aby sa mohol chváliť, že začal bitku s Jackom Sharleym, vtedajším svetovým šampiónom v boxe.

Clancy sa už na začiatku svojej profesionálnej kariéry zapísal do histórie, keď sa 31. marca 1923 v zápase o Stanley Cup proti Edmontonu Eskimos stal prvým hráčom, ktorý počas jedného zápasu hral na všetkých šiestich pozíciách. V bráne stál počas vylúčenia Clinta Benedicta (vtedy brankári chodili na trestnú lavicu, pozn. red.).

Po svojej najproduktívnejšej sezóne, počas ktorej zaznamenal 17 gólov a 40 bodov v 44 zápasoch, bol Clancy v októbri 1930 vymenený do iného tímu z Ontária, do Toronta Maple Leafs. Ottawa to urobila aj z finančných dôvodov. Od Toronta dostala Erica Pettingera, Arta Smitha a 35 000 dolárov, no už nikdy nebola na ľade rovnaká ako predtým.

Naopak, dovtedy najväčšia výmena histórie a riskantný ťah Conna Smytha, generálneho manažéra Maple Leafs a Clancyho obdivovateľa, sa vyplatil. Vo svojej druhej sezóne v Toronte totiž subtílny bek pomohol tímu k zisku Stanley Cupu, jeho tretiemu a poslednému v kariére.

V drese Maple Leafs odštartoval sedem ročníkov, no ten posledný nedokončil. Po biednom štarte, iba po šiestich odohraných zápasoch, sa rozhodol, že je čas ukončiť aktívnu kariéru. Písal sa vtedy rok 1936 a do dôchodku odchádzal ako historicky najlepší strelec spomedzi obrancov – strelil 136 gólov.

Od hokeja si však neoddýchol ani chvíľu a okamžite sa začal venovať trénerstvu. Po niekoľkých zápasoch na lavičke Montrealu Maroons však dostal výpoveď a rozhodol sa, že by preňho bolo vhodnejšie niečo iné – obliekol si pruhovaný dres a začala jeho kariéra rozhodcu.

Po jedenástich rokoch strávených v pozícii rozhodcu NHL došlo k jeho návratu do Toronta. To viedol ako tréner od roku 1953 do roku 1956, potom sa stal asistentom generálneho manažéra a jeho priateľa Conna Smytha. S tímom získal ďalšie tri Stanley Cupy a počas sezóny 1971/72 sa vrátiť na lavičku ešte raz, ako dočasný tréner.

Už ako funkcionár bol v roku 1958 uvedený do Hokejovej siene slávy a v roku 1975 sa stal tiež súčasťou Kanadskej športovej siene slávy. To všetko za jeho prínos k hokeju a 283 bodov, ktoré dokázal ako hráč nazbierať v 592 zápasoch.

V manažmente Maple Leafs pôsobil až do svojej smrti v roku 1986, hoci mnohí jeho kritici tvrdili, že dostával zaplatené za to, že nič nerobil. Ako 83-ročný podstúpil neúspešnú operáciu žlčníka. Pochovaný bol v Toronte.

S pripomenutím jeho lásky k hokeju sa dočkal po smrti veľkej cti zo strany Národnej hokejovej ligy. V 90. rokoch bola po ňom, ako jednom z mála ľudí, pomenovaná individuálna trofej. V roku 1998 ho magazín The Hockey News označil za 52. najlepšieho hráča histórie.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár