Legendy NHL: Brian Leetch

Napriek tomu, že sa narodil na mieste, ktoré hokeju veľmi neprialo, stal sa jedným z najlepších obrancov svojej éry v Národnej hokejovej lige. Reč je o niekdajšej ikone New Yorku Rangers, Brianovi Leetchovi.

Hokej alebo bejzbal?

Leetch sa narodil 3. marca 1968 v ôsmom najväčšom mieste Texasu, Corpus Christie. Nežil tam však dlho. Jeho otec bol vojenským pilotom a keď mal Brian päť rokov, bol preložený do San Francisca, kam so sebou zobral aj svoju rodinu. Neskôr žili aj v Oregone a Connecticute.

Napriek tomu, že si prešiel miestami, kde ľudia pomaly ani nevedeli, čo je hokej, Leetch sa do tohto športu zamiloval. A to opäť aj vďaka jeho otcovi, ktorý hrával hokej za Bostonskú vysokú školu a dokonca sa takmer dostal na Olympiádu v roku 1964.

Mladý Leetch sa začal hokeju poctivo venovať v connecticutskom mestečku Cheshite, kde mal jeho otec na starosti miestny zimný štadión. Už počas strednej školy bol jeho talent zjavný, no ešte stále sa venoval aj baseballu, ktorý mu tiež išiel od ruky – stredoškolskému tímu pomohol k štátnemu titulu a vytvoril aj rekord v počte strikeoutov v jednom zápase.

Nakoniec však predsa vyhral hokej, ktorý bol preňho väčšou vášňou. Toto rozhodnutie určite nikdy neoľutoval. Počas štúdií na strednej škole odohral 54 zápasov, v ktorých strelil 70 gólov a pridal 90 asistencií. Ako obranca...

Do NHL cez vysokú školu a olympiádu

Jeho výkony neušli skautom mnohých tímov, no záujem mal predovšetkým klub New York Rangers, ktorému sa Leetcha podarilo v roku 1986 draftovať z celkového deviateho miesta a to aj napriek tomu, že predtým nehral v žiadnej z hlavných juniorských líg. Nakoniec sa stal najväčšou hviezdou spomedzi všetkých vybraných hráčov z toho roku.

Na jeseň po drafte nasledoval kroky svojho otca a stal sa hráčom Bostonskej vysokej školy. V drese „orlov“ žiaril a bol zaradený do najlepšej formácie hráčov zo všetkých amerických vysokých škôl. Po skvelej sezóne v Hockey East, kde sa stal najlepším nováčikom i hráčom roka, mu neušla pozvánka do americkej reprezentácie na Olympiáde v Calgary, kde bol dokonca kapitánom.

29. februára 1988 bol pre devätnásťročného Leetcha najväčším zážitkom jeho dovtedajšieho života. Splnil sa mu veľký sen a odohral zápas v NHL. Pri svojom debute, v zápase proti St. Louis Blues, zaznamenal aj svoj prvý bod, keď nahrával na gól Kellyho Kisioa. V danej sezóne odohral ešte 16 zápasov a celkovo zaznamenal 2 góly a 14 bodov.

Sezóna 1988/89 bola jeho prvá kompletná. Ako nováčik dokázal nazbierať fantastických 71 bodov v 68 zápasoch, pričom strelil aj 23 gólov, s čím vytvoril nováčikovský rekord medzi obrancami. Neušla mu nominácia na Calder Trophy a cenu pre najlepšieho nováčika sezóny napokon aj získal. Nikto sa nečudoval, mladý Američan žiaril ako etablovaná hviezda. Čiastočne za to mohol aj tréner Michel Bergeron, ktorý sa mu nebál dať voľnosť v jeho hre.

Cesta za Stanley Cupom

Začiatok jeho kariéry bol skvelý, no jeho najlepšie časy ešte len mali prísť. A prišli po príchode trénera Mikea Keenena a útočníka Marka Messiera. S oboma si vytvoril zvláštne putá, vďaka ktorým sa naučil hrať ako jeden z najlepších hráčov všetkých čias.

Kvalita Rangers rástla a priamo úmerne rástol aj rešpekt, ktorý mal mladý Leetch medzi fanúšikmi, spoluhráčmi i protihráčmi. V roku 1992 sa stal len piatym obrancom histórie, jediným Američanom, ktorý v jednej sezóne prekonal hranicu 100 bodov. Za 22 gólov a 80 asistencií bol ocenený svojou prvou Norrisovou trofejou.

Hoci sa mu už podobný bodový zápis zopakovať nepodarilo, vrchol jeho kariéry prišiel až v sezóne 1992/93. V základnej časti strelil 23 gólov a zaznamenal spolu 79 bodov. Tímu pomohol k zisku Prezidentovej trofeje.

Individuálne mu nadmieru vyšlo play-off, v ktorom strelil ďalších 11 gólov a pridal 23 asistencií. S 34 bodmi doviedol Rangers k prvému Stanley Cupu za posledných 54 rokov a po finálovej sérii s Vancouverom Canucks mu bola do rúk odovzdaná Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča vyraďovacích bojov. Prevzal si ju ako prvý „Nekanaďan“ v histórii.

Po majstrovskej sezóne bol Leetch na vrchole svojej popularity medzi fanúšikmi „Blueshirts“ a od roku 1997 bol aj kapitánom tímu. Stalo sa tak po odchode Messiera do Vancouveru Canucks. V roku 2000 sa „céčka“ vzdal práve v prospech legendárneho Kanaďana, ktorý sa vrátil späť na Manhattan.

Rozlúčka s Rangers viedla ku koncu kariéry

Po zisku Stanley Cupu nastal v tíme pozvoľný úpadok, ktorý vyvrcholil v roku 1998, kedy sa Rangers nedostali ani do play-off, v ktorom chýbali nasledujúcich sedem rokov. To už bol Leetch dvojnásobným držiteľom Norris Trophy. Svoju druhú cenu pre najlepšieho obrancu získal v roku 1997.

Rok 2004 sa stal rozlúčkovým pre jeho pôsobenie v New Yorku. Tím ho počas uzávierky prestupového obdobia vymenil do Toronta Maple Leafs, kde dohral sezónu.

„Nechcel som odísť. Odohral som tu svoj prvý zápas ako osemnásťročný a bol som vymenený na moje 36. narodeniny.“

Po výluke bol nahnevaný, že s ním nechceli Rangers podpísať zmluvu a posledný ročník kariéry nakoniec strávil v Bostone. V drese Bruins zaknihoval svoj jubilejný 1000. bod v kariére.

Počas sezóny 2005/06 dostával ponuky od takmer každého tímu z NHL, no neakceptoval žiadnu. Za koniec jeho aktívnej kariéry možno považovať rok 2005, hoci oficiálne oznámil odchod do dôchodku až v máji 2007.

1028 bodov otvorilo dvere Siene slávy

Leetch sa počas kariéry vyznačoval veľkou pohyblivosťou, skvelým videním. Taktiež výborne narábal s hokejkou, čo z neho robilo jedného z najnebezpečnejších obrancov na presilovkách v histórii. Aj defenzívne bol výborný a nebál sa hrať do tela, hoci nebol až taký robustný.

Leetch bol aj hrdým Američanom a rád reprezentoval svoju krajinu. Dres USA si obliekol na troch Svetových pohároch a roku 1996 ako kapitán doviedol tím k celkovému víťazstvu. Hral aj na olympiádach v rokoch 1988, 1998 a 2002. V Salt Lake City získal striebro.

V NHL odohral spolu 1205 zápasov, v ktorých nazbieral 1028 bodov za 247 gólov a 781 asistencií. Jeho zbierka úspechov zahŕňa aj 10 účastí v zápasoch hviezd. Okrem Bobbyho Orra je jediným hráčom, ktorý počas kariéry získal Calder Tophy, Norris Trophy i Conn Smyth Trophy. V roku 2009 bol uvedený do Siene slávy, rok predtým Rangers vyradili jeho číslo „2“.