História: Éra Original Six

Po prvých 25 rokoch sa NHL na poli účastníkov na ďalšie štvrťstoročie stabilizovala a tvorilo ju len šesť tímov, ktoré vytvorili tzv. Éru Original Six, v preklade Éru pôvodnej šestky. Počas nej sme boli svedkami troch dynastií, formovania hráčskej asociácie a iných zmien, ktoré ovplyvnili aj hokej v súčasnosti.

Národná hokejová liga mala medzi rokmi 1926 a 1931 až desať tímov, no postupne sa vplyv Veľkej hospodárskej krízy a Druhej svetovej vojny pretavil aj do profesionálneho hokeja a liga sa postupne skresala na šesťčlennú súťaž. Svoju existenciu si uchovali Boston, Detroit, Chicago, Montreal, New York a Toronto.

Počas februára 1943 prišla smutná správa – zomrel ligový prezident Frank Calder, ktorý pár dní predtým skolaboval na mítingu. Na poste ho nahradil Red Button, ktorého liga ubezpečila, že jeho tím z Brooklynu bude môcť v lige hrávať po skončení vojny. Keď sa tak ale stalo, majitelia siedmy tím odmietli a on v roku 1946 na svoju funkciu rezignoval. Prezidentom sa tak stal Clarence Campbell, ktorý ním bol až do roku 1977.

Prvým šampiónom éry sa stal Detroit, ktorý mal aj najlepšiu bilanciu v základnej časti. Potom však prišlo obdobie, kedy lige kraľovali kanadské celky. V nasledujúcich štyroch sezónach mal najlepšiu bilanciu Montreal, ktorý sa tešil z dvoch Stanley Cupov. Dva získalo aj Toronto, ktoré pridalo ďalšie dva v rokoch 1948 a 1949.

Práve tieto tri celky vytvorili dynastie, ktoré v súťaži mali navrch oproti zostávajúcim tímom. Od ročníka 1948/49 vyhral Detroit sedemkrát v rade základnú časť, čo nikto iný nedokázal. Počas tej doby vyhrali Red Wings štyri Stanley Cupy. Vo finále v roku 1952 vznikla vďaka bratom Cusimanovcom tradícia hádzania chobotníc. Zo Stanley Cupov sa do roku 1955 tešili dvakrát aj Maple Leafs a raz Montreal.

Tomu patrilo päť nasledujúcich rokov, kedy získal päť Stanley Cupov, pričom štyrikrát vyhral aj základnú časť. Tím ďalšie dva Stanley Cupy pridal v rokoch 1965 a 1966. Do konca éry sa z titulu štyrikrát tešilo ešte Toronto a raz Chicago.

K najväčším hviezdam vtedajšieho obdobia patril útočník „Habs“ Maurice Richard, ktorý sa dostal do pozornosti hlavne v sezóne 1944/45, kedy ako prvý hráč strelil 50 gólov v jednej sezóne. Potreboval na to pritom iba 50 duelov, čo sa už nikomu nepodarilo zopakovať. Stal sa aj prvým hráčom, ktorý počas kariéry prekonal métu 500 gólov.

K významných osobnostiam obdobia patril aj Willie O’Ree. Nie však pre svoje hokejové úspechy, ale pre fakt, že sa 18. januára 1958 stal prvým černochom, ktorý si v lige zahral. Nemal to ľahké. V drese Bruins odohral 45 zápasov a mohol sa oprieť o svojich spoluhráčov, no protihráči a diváci v iných mestách naňho neustále pokrikovali rasistické poznámky.

V tých časoch už hokej bolo možné sledovať aj v televízii. Zlom prišiel v úvode 50. rokoch, kedy sa liga rozhodla svoje zápasy vysielať v Kanady i USA. Vznikol aj známy program Hockey Night in Canada a zvyšoval sa záujem o šport. Majitelia sa pritom pôvodne báli, že vysielanie bude mať za následok ubúdanie divákov na štadiónoch.

Liga prechádzala trochu zvláštnym obdobím a mnohí ju volali Norrisova hokejová liga. Vládol v nej totiž monopolizmus. James Norris vlastnil Red Wings, ktorí boli preňho prioritou, a taktiež Blackhawks. Okrem toho mal najväčší podiel v Rangers a veľký vplyv mal aj na Bruins, ktorým počas depresie požičal peniaze.

Kritici tvrdili, že v lige hrá málo tímov. Pravdou je, že pokusy o expanzie by aj boli, no šesť tímov túto ideu po svetovej vojne dlho odmietalo. Navyše, problémom sa javila prílišná dominancia „veľkej trojky“, ktorá mala výhodu aj v pravidle o exkluzívnych rokovacích právach s mladíkmi z okolia do 50 míľ. To bola veľká nevýhoda pre Bruins, Blackhawks a Rangers, ktorí vo svojich oblastiach nemali toľko talentovaných mladých hráčov.

Campbell sa pokúsil vytvoriť systém, ktorým by sa mladí hráči lepšie roztrieďovali. V roku 1963 sa prvýkrát uskutočnil amatérsky draft. Konal sa v Montreale a Canadiens vyberali ako prví – historicky prvou jednotkou sa stal šestnásťročný Garry Monahan. Systém draftu sa plne etabloval v roku 1969 a je platný až do súčasnosti.

S ďalšou novinkou v 60. rokoch prišiel Stan Mikita, ktorý si na jednom z tréningov zlomil čepeľ a keď sa od nervov rozhodol odpáliť puk, všimol si, že sa správa inak. Potom s Bobbym Hullom experimentovali so zakrivenými čepeľami, ktoré sa postupne stali samozrejmosťou. Mikita to ale neskôr obanoval. „Eliminovalo to využívanie bekhendu,“ tvrdil.

Koniec éry sa blížil s menením majiteľov. Tí starí a konzervatívnejší odchádzali do dôchodku a mladší nevnímali expanziu ako problém, ale ako šancu na zvýšenie kreditu súťaže. Ako prvý s touto myšlienkou prišiel William M. Jennings z Rangers, ktorý navrhoval expanziu na západné pobrežie USA.

Starí majitelia by nad tým krútili hlavami, no nová generácia to prijala. Navyše, obávali sa hrozby, ktorú by pre nich mohla predstavovať Western Hockey League. V roku 1966 sa liga nakoniec stala skutočne národnou. K lige sa pripojilo šesť nových tímov a skončila sa éra „Original Six“.

Tímy a ich triumfy

Tím	Počet SC	Víťazné roky
Montreal Canadiens	10	1943, 1945, 1652, 1655, 1956, 1957, 1958, 1959, 1964, 1965
Toronto Maple Leafs	9	1944, 1946, 1947, 1948, 1950, 1961, 1952, 1963, 1966
Detroit Red Wings	5	1942, 1949, 1951, 1953, 1954
Chicago Blackhawks	1	1960
Boston Bruins	0	-
New York Rangers	0	-

Počiatky hráčskej asociácie

V období „Original Six“ rástla nespokojnosť hráčov s niektorými krokmi vedenie súťaže, a keď tá odmietla ich návrhy ohľadom dôchodkového fondu, dokázali sa zjednotiť a sformovali prvé odbory. Ich hlavným iniciátorom bol útočník Detroitu Ted Lindsay a za ich vznik sa považuje 12. februára 1957.

Lindsay a obranca Doug Harvey z Montrealu začali diskutovať o vytvorení asociácie už v roku 1956 a myšlienka veľmi rýchlo získala na popularite aj medzi ostatnými hráčmi. Keď sa vznik odborov oznámil, každý hráč sa k ním pripojil.

Samozrejme, rozmar hráčov sa nepozdával majiteľom tímov, ktorí sa úniu snažili rozpustiť. Na Lindsaya bol veľmi nahnevaný majiteľ Red Wings Bruce Norris, a tak ho vymenil do Chicaga, ktoré vlastnil jeho brat. Blackhawks vtedy bývali pravidelne posledným tímom ligy, a tak to mala byť pre hviezdneho útočníka forma trestu.

Aj iní majitelia trestali rôznymi formami hráčov, ktorí sa najviac podieľali na vzniku a chode odborov, či už tým, že im nedávali toľko priestoru na ľade alebo vymenili do slabšieho tímu. Chicago tak získali aj Glenna Halla či Jima Thomsona. Na to únia odpovedala žalobou na protimonopolnom súde.

Gordie Howe a Red Kelly sa neskôr snažili presvedčiť svojich spoluhráčov z Detroitu, aby sa z asociácie odhlásili, čo sa im nakoniec aj podarilo v novembri 1957. Čoskoro ich nasledovali aj ostatné tímy a únia žalobu stiahla za drobné ústupky od ligy, akými bola napríklad minimálna ročná mzda 7000 dolárov či zvýšenie príspevkov tímov do dôchodkového fondu.

Na pár rokov mala liga od odborov pokoj, no v roku 1967 vytvorila skupina okolo prvého hráčskeho agenta Alana Eaglesona Hráčsku asociáciu Národnej hokejovej ligy (NHLPA). S ňou sa majitelia nakoniec zmierili a funguje až dodnes.