Dream Draft: Najlepšie voľby v 1. kole draftu (1. časť)

V roku 2000 sa rozšírením profiligy o Columbus a Minnesotu upravil aj model draftu na tridsať výberov v 1.kole. K 50. výročiu draftu ako takého pripravil portál nhl.com sériu článkov, v ktorých 13-členná komisia predstavuje historicky najlepšie prvokolové voľby, v závislosti od toho, na akej priečke boli konkrétni hokejisti vybratí.

Rebríček vám v skrátenej a upravenej podobe prináša aj SlovakNHL.sk.

TOP Č.30 – SIMON DESPRÉS (PITTSBURGH PENGUINS, 2009)

Penguins majú množstvo mladých šikovných obrancov v systéme, ale podľa Coryho Masisaka patrí Després k vôbec najtalentovanejším. Keďže ho Pittsburgh draftoval v dobe, kedy získal Stanley Cup, mal výrazne sťaženú cestu do prvého tímu a dva roky sa ešte zdokonaľoval v juniorskej QMJHL. Svoj debut absolvoval vďaka zraneniam Letanga a Michálka až v Decembri 2011 proti Washingtonu a s tímom vydržal necelý mesiac, než ho Pens poslali späť na farmu. Okrem piatich ďalších zápasov v priebehu ročníka sa trvalo presadil medzi šestkou obrancov až v posledných troch zápasoch playoff proti Philadelphii, v ktorých dostali Tučniaci definitívnu stopku.

Tento rok bol už prelomový, 21-ročný Després odohral v priemere viac ako 15minút na zápas, v playoff cez 11. Stáva sa z neho výborný korčuliar s dobrými útočnými inštinktmi, čo sú jeho hlavné predpoklady nato, aby sa natrvalo presadil v NHL ako druhý alebo tretí obranca v defenzíve Penguins.

Druhý v hlasovaní – David Steckel

Washington naňho použil tretiu prvokolovú voľbu, paradoxné je, že ešte pred ním bral z 27.pozície Jeffa Schultza (jeho neskoršieho partnera v obrannej dvojici a dnes náhradníka v zostave Washingtonu). Green sa v nasledujúcich rokoch vypracoval na vrchol ofenzívnych obrancov NHL. Jeho kariéru ohromne zmenila výmena trénera, zo siedmich bodov v 21 zápasoch (pod Glenom Hanlonom) vyletel na 49 bodov v 61 zápasoch (pod Brucom Boudreauom). V nasledujúcich dvoch ročníkoch skončil druhý v hlasovaní o Norris Trophy, v oboch prípadoch viedol tabuľku produktivity bekov (73, resp. 76 bodov, jeho 31 gólov v roku 2008 bolo najviac od čias Paula Coffeyho).

Jeho nasledujúce dve sezóny limitovala séria zranení, čo sa odrazilo na ofenzíve celého tímu, ďalšie zdravotné problémy mal navyše aj začiatkom tejto skrátenej. Po jeho návrate do zostavy 21.marca zaknihoval Washington bilanciu 15-2-2 a Green skončil na čele strelcov medzi obrancami (12gólov).

Druhý v hlasovaní – Nicklas Kronwall

Král strelcov, najužitočnejší hráč roka, víťaz Stanley Cupu, olympijský majster, niekoľko násobný účastník All-Stars Game. Perry (ako jeden zo štyroch hráčov) v rebríčku Dream Draftu získal hlasy všetkých 13tich expertov ako zďaleka najlepší dvadsiaty ôsmy výber prvého kola v histórii.

Anaheim pritom svoj prvý výber využil na Ryana Getzlafa a 28. voľbu získal od Dallasu výmenou za dve v 2.kole. Perry a Getzlaf neskôr vytvorili tzv. ,,Kid Line“ spolu s nováčikom Dustinom Pennerom a pomohli Ducks vyhrať premiérový Stanley Cup (2007). Hoci Perry strávil od draftu ešte dva roky v juniorke a následne strelil len jeden gól v úvodných 15 zápasoch v NHL (a putoval na farmu), dnes je ako 28-ročný jedným z najdynamickejších silových forwardov v lige, pričom dva roky dozadu bol zvolený na držiteľa Hart Trophy po tom, ako svoju hru dostal na nový level a ako jediný prekročil 50-gólovú hranicu. Od júla mu začne plynúť nová zmluva, ktorá by ho v organizácii mala udržať najbližších osem rokov.

Druhý v hlasovaní – nebol, všetkých 13 hlasov získal Perry

Zažiť v kariére vzostupy a pády je úplne prirodzená vec pre každého športovca, aj keď príbeh Scotta Gomeza sa už viac vymyká priemerom – z ligovej superstar klesol na preplateného pracanta v 4.formácii v relatívne krátkej dobe.

Jeho debut pritom išiel tak, ako by si všetci želali – talentovaný chlapec z kanadskej juniorky sa strelecky presadil už v šiestom zápase (proti NY Islanders), o mesiac pridal svoj prvý hattrick (proti NY Rangers). Skončil prvý v hlasovaní o Calder Trophy pre najlepšieho nováčika a desiatimi bodmi v playoff prispel k druhému Poháru v histórii pre New Jersey Devils. V šiestich zo svojich prvých siedmych sezónach zaznamenal 40 a viac asistencií a zaradil sa medzi najlepších tvorcov hry v NHL. V ročníku 2005/06 dokázal, že vie aj strieľať a vytvoril si osobné maximum s 33 gólmi. Následne podpísal lukratívnu sedemročnú zmluvu s Rangers a od vtedy idú jeho zápisy viac alebo menej prudko dolu – v roku 2009 bol vymenený do Montrealu, kde jeho trápenie vyvrcholilo čakaním na gól neuveriteľných 369 dní (za 7miliónov dolárov ročne).

Fraška sa skončila vykúpením posledných 2 rokov zmluvy a Gomez podpísal nový kontrakt (nepomerne lacnejší) so San José, s ktorými trávil čas až do tohtoročného playoff. Jeho ďalšie kroky a prípadný reset kariéry nie sú zatiaľ známe.

Druhý v hlasovaní – John Carlson

Jeho účasť v zlatej juniorskej a následne seniorskej českej reprezentácii presvedčila vedenie Ottawy, že mladé krídlo nemá ďaleko do NHL už v tak nízkom veku. Premiéru si odbil o rok neskôr (Senators mali za sebou najúspešnejší rok v novej histórii klubu a mohli si dovoliť nechať ho ešte rok v Třinci) a na konci ročníka bol menovaný do All-Stars nováčikovského tímu. Do roku 2005 ho limitovala séria zranení, aj vďaka čomu ho Sens poslali výmenou do Chicaga, kde ale jeho problémy pokračovali (aj keď v sezóne 08/09 viedol tím so 77bodmi). V lete 2009 podpísal s Minnesotou, tú však nedokázal pretlačiť ani raz za dva roky do playoff a bol súčasťou výmeny za Danyho Heatleyho (SJS). Opakované zranenia dolných častí tela (najmä slabín) ho ani v Sharks nepustili k ukázaniu reálneho potenciálu. Je rýchly, šikovný, dobre stavaný korčuliar, ale pre krehké zdravie sa nedá odhadnúť, koľko bodov mohol v skutočnosti mať, ak by hral celú kariéru v plnej sile.

Druhý v hlasovaní – Cory Schneider

Rok 2002 bol pre Canes najúspešnejší v histórii, dostali sa až do finále Stanley Cupu a svoj ďalší úspech z roku 2004 postavili najmä na svojej voľbe z roku 2002, 25.celkovo, mladom brankárovi z Red Deer Debels (WHL). V juniorke ho nechali aj ďalšie dva roky, pričom v druhom bol vyhlásený najlepším brankárom ligy.

Seniorský debut si odbil na farme Caroliny počas lockoutu 2004/05 a s priemerom 1,99 gólu na zápas skončil vo svojej prvej sezóne medzi dospelými štvrtý. Od začiatku nasledujúcej robil zálohu veteránovi Gerberovi v NHL a hoci sa mu štatisticky nedarilo (88% a 3,7GAA), v jej závere vystriedal v bránkovisku svojho kolegu, ktorému sa nedarilo a následne vychytal pre Carolinu jej prvý Stanley Cup, pričom bol zvolený za najužitočnejšieho hráča playoff. Od vtedy sa stal základným kameňom hry Hurricanes a hoci sa jeho tím pozrel do playoff už len raz (semifinále 2009), jeho význam pre celú organizáciu je nespochybniteľný. Potvrdilo sa to aj tento rok - keď sa 3. marca zranil, Carolina mala 4-bodový náskok na čele divízie. Sezónu skončila celkovo 13.v konferencii, pätnásť bodov za divíznym víťazom z Washingtonu. Cam Ward je jednoducho tvárou jediného úspechu Canes v playoff a pravdepodobne rozdielovým faktorom v akomkoľvek ďalšom, ktorý budú chcieť pridať v tejto dekáde.

Druhý v hlasovaní – Brenden Morrow

Philadelphia mala to šťastie, že v drafte v roku 2003 brala až dvoch hráčov, ktorých dodnes považujú novinári za najlepšie nízke výbery v 1.kole vôbec. Z 24.miesta (ktoré získali od Phoenixu) sa jej podarilo uchmatnúť silného, všestranného centra, ktorý sa vypracoval na jedného z najlepších obojsmerných útočníkov v lige. Dva nasledujúce ročníky strávil ešte v Kitcheneri, ako kapitán, v roku 2005 pomohol Kanade k juniorskému zlatu. Ešte v závere sezóny naskočil do playoff AHL a 15 bodmi v 14 zápasoch dotlačil Phantomes ku Calder Cupu. O pár rokov do zbierky pridal olympijské zlato a v roku 2012 vyhral už s Los Angeles Kings Stanley Cup.

Richards sa postupne stal srdcom Flyers, v zime 2007 s nimi podpísal najväčší kontrakt klubovej histórie (12 rokov za bezmála 70 miliónov) a získal si stabilne post prvého centra, nastupujúceho vo všetkých herných situáciách, dominantného vo fyzickej hre, na vhadzovaniach, produktívneho a zároveň skvelo brániaceho. Víťazný typ s citom na góly, s vodcovským prístupom, dobrým korčuľovaním a výborným hokejovým IQ. Od roku 2008 viedol Flyers ako kapitán, o to omračujúcejšia bola jeho výmena do LA v lete 2011. Richards až tam dokázal definitívne vystúpiť na trón kolektívneho úspechu.

Druhý v hlasovaní – Danny Briere

Ešte pred začiatkom tréningového kempu na jeseň 2006 ponúkla Philadelphia Flyers ročný kontrakt za 1,9milióna chránenému hráčovi Canucks, mladému Keslerovi. Hoci Vancouver nebol pripravený ponúknuť mu tak vysoký plat, predsa len protiponuku dorovnali. Z Keslera neskôr vyrástol 40-gólový strelec, olympijský vicemajster a držiteľ Selke Trophy.

Draftovaný bol z univerzitnej súťaže a debut u mužov si odbil na farme. Jeho produktivita išla postupne hore od roku 2006, kedy prvý krát nastúpil za hlavný tím Canucks a rešpekt si získal predovšetkým od roku 2010, keď skončil v tímovom bodovaní tretí a v hlasovaní o najlepšie brániaceho útočníka druhý. Svoju úlohu jedného z najkomplexnejších hráčov NHL potvrdil na OH vo Vancouvery, ale predovšetkým o rok neskôr, kedy skončil ako 5.najlepší strelec ligy (41), dotiahol Vancouver do finále a v júny zakončil ročník ziskom Selke Trophy. Od vtedy mu kariéru zužujú zranenia (tento rok odohral len 17 zápasov),ale o jeho význame pre Canucks už nie sú žiadne pochybnosti. Či dokáže zopakovať svoje osobné maximá, ukáže čas, napriek tomu v tomto rebríčku obsadil pozíciu najlepšie využitého 23. výberu v 1.kole v histórii.

Druhý v hlasovaní – Todd Bertuzzi

Vtedajší GM Flyers vystúpil počas draftu na pódium a – neskôr sa to stalo jednou z najvtipnejších historiek – zabudol meno hráča, ktorého chcel následne vybrať. Claude Giroux sa od vstupu do NHL postaral, aby sa to už nikomu nikdy nestalo. V nasledujúcich dvoch ročníkov pozbieral 112 (v 63 zápasoch) a 103 (v 55 zápasoch) bodov v juniorke a od ročníka 07/08 hrával na farme, pričom robil záskok pri každom vážnejšom zranení Letcov. Od sezóny 09/10 sa stal stabilným členom zostavy, aj keď v tieni Richardsa a Cartera a ukázal sa hlavne keď strelil najdôležitejší gól Philadelphie v sezóne – samostatný nájazd, ktorým poslal Flyers do playoff v poslednom zápase v ročníku.

V danom playoff pomohol Letcom až do finale (3. najproduktívnejší hráč s 21 bodmi) a jeho herný rast v ďalšej sezóne presvedčil Paula Holmgrena, že nebude až takou stratou vymeniť centrov Richardsa a Cartera za dlhodobejšie posily. Po presune na post prvého centra dostal na krídlo Jaromíra Jágra a zažil úžasný rok, kedy aj napriek zraneniam skončil tretí v rámci celej NHL s 93 bodmi a zaklincoval to 14 bodmi v 6 zápasoch. Od sezóny 2013 stojí na čele Philadelphie ako kapitán a EA Sport z neho urobila tvár najnovšej verzie hry. Z chlapca, ktorého francúzske meno mal kedysi Bob Clarke problém vôbec vysloviť.

Druhý v hlasovaní – Jordan Eberle

Aj keď nemá takú prestíž akej sa tešili jeho slávnejší spoluhráči (Gretzky, Messier, Coffey, Leetch,..), jeho podiel na zisku šiestich Stanley Cupov je nespochybniteľný.

Lowe bol úplne prvým výberom v klubovej histórii Oilers, až po ňom šiel napríklad spomínaný Messier. Hoci nikdy nedominoval (nadpriemerne) v ofenzíve, bol pevnom stenou v obrane Edmontonu počas ich najznámejšej dynastie. K prvému Poháru prispel ako 20-ročný, čo mu pomohlo dostať sa aj do zostavy Canada Cupu. V ´88 zaznamenal svoje maximum 9 gólov, pričom v následnom playoff nevynechal ani zápas napriek zlomenine nohy a získal už 4. titul v Olejármi. Po zisku piateho (1990) bol vymenený do NY Rangers, ktorým v roku 1994 pomohol ukončiť ich 54-ročné čakanie na víťazstvo v playoff a získal už šiesty prsteň.

Na záverečné dva roky kariéry sa opäť upísal Edmontonu, vďaka čomu sa stal jediným hráčom ich histórie, ktorý za nich odkorčuľoval cez 1000 zápasov a drží tiež prvenstvo v počte zápasov nadstavbovej časti. Počas 19tich rokov si playoff zahral 18krát. Po skončení kariéry sa stal prezidentom organizácie Oilers a aj keď jeho číslo nebolo oficiálne vyradené, nenosil ho nikto až do roku 2010 kedy na to dal Lowe povolenie Taylorovi Hallovi.

Druhý v hlasovaní – Saku Koivu

Druhú časť vám prinesieme už zajtra.

Autor článku píše na SlovakNHL.sk aj svoj blog pod názvom Jake’s Voice.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Komentáre (16)