Začiatky a história hokeja z pohľadu Ottawy HC

Najlepší kanadský tím prvej polovice 20. storočia podľa kanadských športových redaktorov. Ottawa Senators. Tím, ktorý má so súčasným hokejovým klubom v hlavnom meste Ottawy spoločné len jedno jediné, a to meno. Príbeh tohto tímu je ale úplne iný, dlhší, a história je neporovnateľne bohatšia a samozrejme oveľa úspešnejšia. Spolu vyhral totižto až 11 Stanley Cup-ov.

Obdobie rokov 1883 až 1903

V roku 1883 vznikol v kanadskom meste Ottawa prvý amatérsky organizovaný hokejový klub v Ontáriu vôbec. Založili ho traja mladíci po tom, ako videli naživo zápasy turnaja Montreal Winter Carnival. Ich mená boli Halder Kirby, Jack Kerr a Frank Jenkins. V tom čase bankár, atlét a organista. Vzhľadom na to, že v širokom okolí nebol nikto, proti komu by mohli hrať, celá počiatočná aktivita tímu Ottawa HC spočívala v trénovaní. Prvý tréning sa konal 5. marca 1883 na Royal Rinku.

1. februára 1884 začal ďalší ročník Montreal Winter Carnival a tím Ottawa HC tam už samozrejme nesmel chýbať. Tím tvorili T.D. Green, T. Gallagher, N. Porter, H. Kirby, J. Kerr, F. Jenkins, G. Young, A. Low, E. Taylor. Prvý oficiálny turnaj a hneď prvý úspech pre Ottawu. Ottawa síce svoj hneď prvý zápas prehrala 1:0, no potom nasledovali dve víťazstva 1:0, kedy vôbec prvý gól za Ottawu HC vsietil Nelson Porter, a 3:0 a Ottawa sa v turnaji dostala až do finále, kde ale podľahla Montrealu Victorians tesne 1:0. Prvým kapitánom tímu bol Frank Jenkins a Ottawa hrala v červeno-čiernych svetroch. V ďalšom ročníku sa Ottawa opäť dostala do finále, no tentoraz v ňom podľahla Montrealu HC. Ročník 1886 bol zrušený kvôli kiahňam a ďalších ročníkov sa už Ottawa HC nezúčastnila.

V roku 1886 sa totižto sformovala Amateur Hockey Association of Canada (AHAC), ako prvá organizovaná medzimestská hokejová liga v Kanade a aj na svete. McGill HC, Montreal HC, Montreal Crystals, Montreal Victorias a Ottawa HC boli prvými účastníkmi. Ottawský Thomas D. Green bol zvolený za prvého prezidenta ligy, ktorá fungovala až do roku 1898.

Hokej vyzeral v tomto čase trochu inak, ako je zvykom teraz. Neexistovali bránky, iba dve tyčky bez brvna a v poli hralo až 6 hráčov: prvé krídlo, center, pravé krídlo a hráči na pozíciách označených ako rover, point a coverpoint. Neexistovali žiadne mantinely a takisto ani modrá alebo červená čiara. Hralo sa na dva 30-minútové polčasy a už existovalo aj predĺženie ako ho poznáme dnes v play-off. Hralo sa, pokiaľ nepadol gól alebo sa niektoré zápasy končili len remízou. 7 hráčov vrátane bankára, ktorí nastúpili na zápas museli odohrať celých 60 minút. Neexistovali žiadne striedania.

Rozpis zápasov nebol stanovený, tímy hrali tzv. Challenge Series, kedy si úšastníci ligy dohadovali zápasy medzi sebou. Ottawa sa v roku 1887 zúčastnila jedného a po tomto vystúpení bola 3 roky neaktívna, kvôli tomu, že ich pôvodné klzisko, The Royal Rink, bolo zrušené a až vo februári 1889 sa podarilo vytvoriť nové, Rideau Skating Rink. Klub sa v roku 1890 pridal k Ottawa Amateur Athletic Association a do nových hokejových zápasov vstupovali s bieločiernymi pásikavými svetrami s červeným logom OAAA uprostred a dostal prezývky ako Generals alebo Capitals.

V sezóne 1890 – 1891 odohrala Ottawa 14 zápasov v troch rôznych ligách. Okrem AHAC, bola zakradajúcim členom taktiež OCHL a OHA. Vyhrala ich 13 a prehrala len jeden. V rámci OHA vyhrala tri tituly, keď vo štvrtej sezóne ligu opustila. Keď vyhrala titul v roku 1892, na slávnostnej večeri anglický politik, sekretár pre kanadskú kolóniu Spojeného kráľovstva, Frederick Arthur Stanley, 16th Earl of Derby, predstavil Ottawe svoju trofej pre najlepší kanadský hokejový tím s názvom Dominion Challenge Trophy. Áno. Stanley Cup bol prvýkrát predstavený mestu Ottawa a prezident klubu Ottawa HC a jeho bývalý hráč, P. D. Ross, mal tú česť odovzdať ho každý rok najlepšiemu kanadskému tímu. Bola to strieborná miska, ktorá merala 18 centimetrov a nestála ani 50 dolárov. Jeho žena milovala mesto Ottawa, jeho syn hral v Ottawe hokej. Ottawa is hockey and hockey is Ottawa.

Prvá Dominion Challenge Trophy, ktorá neskôr dostala meno Stanley Cup, bola udelená v roku 1893 a získal ju Montreal HC. Druhá skončila Ottawa. Rok nato skončili na prvom mieste AHAC 4 tímy, Ottawa, Montreal HC, Montreal Victorias a Quebec, ktorý bol ale z finálových bojov vylúčený. Bolo to vôbec prvé hokejové play-off v dejinách. Vo finále sa stretli Ottawa s Montrealom a aj keď Ottawa vyhrávala 1:0, z druhého Stanley Cup-u sa nakoniec tešil Montreal, keď vyhral 3:1.

Od roku 1894 až do roku 1900 nevyhrala Ottawa žiaden titul. V sezóne 1896-1897 nastúpila Ottawa do sezóny v nových dresoch s čierno-bielo-červenými pásikmi. Tieto dresy nosili hráči klubu až do roku 1954. AHAC sa rozpadla v roku 1898 potom, čo amatérsky klub Ottawa Capitals vyhral ligu a dostal právo pripojiť sa k AHAC. Dokonca dostali právo vyzvať Montreal Victorias k boju o Stanley Cup. To sa AHAC nepáčilo, ale malo sa rozhodnúť v 3 zápasoch. Victorians deklasovali v prvom zapase Capitals vysoko 15:2 a Capitals sa ďalších bojov vzdali. Ottawa HC, Montreal HC, Montreal Victorias and Quebec HC omietli pripojenie tímu Capitals do AHAC, ligu opustili a vytvorili si novú pod názvom Canadian Amateur Hockey League. V tejto lige sa vôbec prvýkrát použila sieť v hokejovej bráne.

V roku 1901 Ottawa konečne vyhrala titul a mohla vyzvať Winnipeg Victorias k boju o Stanley Cup, no neurobila tak. Podľa historika Charles L. Coleman to boli kvôli zdržaniu celej sezóny a rozhodnutie považoval za múdre vzhľadom na únavu celého tímu. Victorians mali vyzvať o rok, no už to nespravila a tak dovolila Winnipegu vyhrať už tretí Stanley Cup. Za Ottawu v tom čase hrali budúci členovia Siene Slávy Harvey Pulford, Alf Smith, Harry Westwick alebo bratia Bruce a Hod Stuartovci. V roku 1901 sa taktiež prvýkrát objavila prezývka Senators a to 7. januára v denníku Ottawa Journal. Ottawa hrala v bielych dresoch s písmenom „O“ na dresoch. Také isté dresy nosil v sezóne aj futbalový klub pôsobiaci v Ottawe.

Sezónu na to Ottawa skončila v CAHL druhá za Montrealom HC, ktorý sa v boji o Stanley Cup stretol s víťazom Manitoba Hockey Asociation, Winnipegom Victorias, zvíťazil a pripísal si už svoj štvrtý Stanley Cup. Sklamanie Ottawy z druhého miesta, keď Montreal získal v sezóne len o jedno víťazstvo viac ako klub z hlavného mesta Kanady netrvalo dlho.

Silver Seven (1903-1906)

Prvá dynastia klubu Ottawa HC, prvé veľké víťazstva v boji o Stanley Cup. Takto by sa dalo charakterizovať obdobie rokov 1903 až 1906 v Ottawe a vlastne história samotného Stanley Cup-u. A to všetko hlavne kvôli jednému hokejistovi, Frankovi McGeemu. Za 4 roky s nim Ottawa získala Stanley Cup 4-krát!!! Bol najmladším hráčom tímu, vysoký len 168 cm a s váhou len 68 kilogramov. Hneď vo svojom prvom zápase za Ottawu skóroval dvakrát a celkovo v 45 zápasoch za Ottawu strelil neuveriteľných 135 gólov. Ottawa prehrala len 4 ligové zápasy a vyhrala všetky challenge série o Stanley Cup.

V sezóne 1903 ligy CAHL skončili na prvom mieste s rovnakým počtom bodov Ottawa a Montreal Victorias. Play-off sa mohlo začať. Prvý zápas odohratý v Montreale sa hral na roztopenom ľade, ktorý komplikoval hru a po výsledku 1:1 sa presunul do Ottawy. Tam pred viac ako 3 000 divákmi na ľade plnom vody, ktorý ale nezabránil Ottawe vyhrať pomerom 8:0, sa Stanley Cup vrátil po 10 rokoch do mesta, ktorému bol darovaný. Do Ottawy. Frank McGee vsietil 3 góly a ďalších 5 pridali bratia Gilmourovi. Po tomto zápase daroval členom víťazného tímu lekárnik a banícky investor Bob Shillington strieborné nugety namiesto peňazí, keďže boli amatérskym tímom a ak by dostali za svoj výkon peniaze, boli by vylúčení z ligy. Jeden z hráčov vtedy povedal: „Mali by sme sa volať strieborná sedmička!“ A tak sa aj stalo.

Začala sa nová hokejová éra, éra „Silver Seven“. Éra snáď najtvrdších a najzákernejších hokejistov na svete. V roku 1904 v challengei proti Winnipeg, hráči Silver Seven zranili počas zápasu 7 z 9 hráčov súpera. Winnipeg Free Press nazval tento zápas najkrvavejším zápasom v Ottawe a séria proti Torontu Marlboroughs, ako víťazovi OHA, mala podobný priebeh. Toronto Globe vtedy napísalo: „Štýl hokeja, kde je cieľom tímu zničiť súpera fyzicky namiesto toho aby ho predčil v hokejových zručnostiach a rýchlosti je ľuďmi tolerovaný a pokladajú ho za normálny. Sekania do rúk a zápästí, podrazenia, kroščeky sú najúčinnejšími zbraňami Ottawy v zápasoch proti Torontu.“ Toronto padlo v dvoch zápasoch po výsledkoch 6:3 a 11:2, hráčov Winnipegu vyvážali na nosidlách a tento deštrukčný hokej pokračoval aj naďalej. Ottawa porazila v ďalšom challengeu Montreal Wanderers ako víťaza FAHL v opäť tvrdom zápase, kde bolo až 36 vylúčení a viacero zranení. Zápas síce skončil remízou 5:5, no Montreal odmietol hrať odvetu a bol diskvalifikovaný. Brandon Wheat Cities ako víťaz MNWHA, ktorý vôbec odohrali svoj prvý challenge v boji o Stanley Cup, padol v dvoch zápasoch a Ottawa sa stala opäť víťazom Stanley Cup-u. Ottawa začala túto sezónu v CAHL, no ligu nedohrala dokonca. Hokejisti z hlavného mesta Kanady meškali na zápas v Montreale a o polnoci bol prerušený za vyrovnaného stavu. Liga nariadila zopakovať zápas ale Ottawa súhlasila len za podmienky, že sa zachová poradie zápasov v rozpise. Nestalo sa a Silver Seven po 4 zápasoch, v ktorých McGee vsietil 12 gólov, ligu opúšťajú. CAHL napokon vyhral Quebec HC a dožadoval sa Stanley Cup-u. Ten ale podľa správcov pohára stále patril Ottawe a nariadili Quebecu vyzvať Ottawu na challenge, ak chcú priniesť najcennejšiu hokejovú trofej do svojho mesta. CAHL ale z tejto myšlienky upustila a tak pohár ostal aj po ukončení sezóny v rukách Silver Seven.

Ďalšiu sezónu sa Ottawa HC pripojila k lige FAHL, ktorú vyhrala a Montreal Wanderers sa stal jej novým rivalom. McGee v 6 zápasoch strieľa 17 gólov a vedie bodovanie ligy, Dave Finnie vedie štatistiky brankárov a pred Ottawou sú ďalšie challenge. Porážajú Rat Portage Thistles (víťaza MHL) no najpamätnejšou pre Silver Seven a pre celý hokejový svet ostáva v tejto sezóne séria proti Dawson City Nuggets až z ďalekého Yukonu.

Vyzývatelia merali do Ottawy cestu dlhú 6 400 km a cestovali celý jeden mesiac. Bola to najvzdialenejšia séria v boji o Stanley Cup vôbec. Hráči cestovali na psích záprahoch, loďou, vlakom, bicyklom alebo dokonca niekoľko stoviek míľ aj pešo na trojzápas, ktorý mal rozhodnúť o držiteľovi trofeje. Keď konečne dorazili do Vancouveru, vlakom dorazili do Ottawy za 5 dní. Dátum zápasu sa presunul o dva dni a Ottawa pripravila pre hráčov súpera až nevídane pohostinné uvítanie, pohostenie a ubytovanie. Turnaj zorganizoval Joe Boyle, torontský zlatokop, ktorý pôsobil v Yukone. V tíme pôsobili hráči, ktorí sa už challengeov o Stanley Cup zúčastnili, no tím nehral v žiadnej serióznej lige a ani nemal skúsenosti s veľkými zápasmi. Prvý duel mal až do stavu 3:1 pokojný priebeh, no v druhej tretine hosťujúci Norman Watt podrazil hráča Arta Moorea a ten ho za to udrel hokejkou do tváre. Watt oplácal ďalej a úderom hlavy hokejkou zložil Morrea na zem. Silver Seven napokon vyhrávajú vysoko 9:2, McGee strieľa len jeden gól, hráči Dawson City sa sťažujú na góly z ofsajdov a Watt sa po zápase vyjadril, že McGee nevyzerá taký dobrý ako sa o ňom hovorí.

16. január 1905. Odvetný zápas prináša výhru pre Sens, víťazstvo challengeu a udržanie Stanley Cup-u. Víťazstvo v pomere 23:2!!! McGee strieľa 14 gólov, z toho 8 v rade v priebehu 9 minút. Je to najviac gólov jedného hráča v boji o Stanley Cup v jednom zápase, a zároveň najviac v profesionálnom zápase vôbec. S ešte jedným gólom v predošlom zápase drží rekord v počte gólov za sériu (15). The Globe napísal: „Hosťujúci tím bol v noci porazený úplne s prehľadom ako naznačuje aj výsledok. V skutočnosti to mohlo byť ešte viac, ak by v bráne Dawson City nestál Forrest. Ottawa jednoducho korčuľovala a s monotónnou pravidelnosťou nemilosrdne skórovala. Bola to fraška dovedená do extrému.“ Po slávnostnej ceremónii sa hráči Silver Seven pokúsili prehodiť pohár cez slávny Rideau Canal, ale pokus bol neúspešný a pohár skončil dole vo vodnom kanáli. Na druhý deň ho museli vyťahovať. Prečo Dawson City vôbec dostali možnosť vyzvať Ottawu spája historik Paul Kitchen s tým, že Joe Boyle bol v tom čase v politickej konexii s P.D. Rossom, správcom a opatrovníkom Stanley Cup-u.

Do sezóny 1906 Ottawa vstupovala v novovytvorenej lige Eastern Canada Amateur Hockey Association (ECAHA). Montreal HC, Montreal Shamrocks, Montreal Victorias, Montreal Wanderers, Quebec HC a Ottawa HC tvorili vtedajšiu najlepšiu hokejovú ligu. Prvýkrát sa v zápasoch objavujú dvaja hlavní rozhodcovia. Ottawa opäť ligu vyhráva a v challengeoch poráža víťaza OHA, Queen's University, víťaza FAHL, Smiths Falls HC a získava Stanley Cup.

No Montreal Wanderers, ktorý skončil v lige druhý, odohráva ešte v rámci ECAHA play-off o Stanley Cup. Prvý zápas prekvapujúcu vyhrávajú Wanderers vysoko 9:1 a odveta sľubuje odplatu Ottawy. Do brány Ottawy sa stavia po prvýkrát Percy LeSueur, ktorý prišiel zo Smiths Falls. Vypredaný zápas sleduje až 5400 fanúšikov a najdrahšie dvoj-dolárové vstupenky dosiahli na čiernom trhu až 5-násobne vyššie ceny. O stávkovanie bol taktiež veľký záujem a jedna stávka na Ottawu dosiahla dokonca až 12 000 dolárovú hodnotu. Wanderers sa ujímajú vedenia 1:0 no Ottawa deviatimi gólmi v rade otáča zápas 10 minút pred koncom na 9:1 a vyrovnáva skóre série. Publikum buráca a ponúka 5-minútové ovácie. Harry Smith sedem minút pred koncom posiela Ottawu do vedenia, no jeho gól nie je uznaný pre ofsajd. Po protestoch je Smith vylúčený do konca zápasu a Lester Patrick dvoma gólmi zabezpečuje výhru Wanderers. Panovanie Silver Seven hokejovému svetu je na konci. The Toronto Globe nazvalo zápas najlepším, aký sa kedy v Kanade hral a neskôr The Sporting News nazvalo tento zápas najlepším hokejovým duelom v dejinách.

Frank McGee strieľa dva góly a končí hokejovú kariéru vo veku 23 rokov, kvôli vládnej pozícii, ktorá mu neumožňovala cestovať. Jeho súčasník, Frank Patrick, brat slávneho Lestera, sa o ňom vyjadril: „Bol ešte lepší ako si sám myslel. Mal všetko, rýchlosť, hokejové zručnosti, vedel skórovať a výborne napádať. Bol výborne stavaný so zvieracím inštinktom.“ A to bol McGee zaujímavý ešte niečím. Mal len jedno oko. Už v roku 1900 ho zasiahol puk a tak slepý na jedno oko ukončil hráčsku kariéru a stal sa rozhodcom. Hokej mu ale chýbal natoľko, že sa k nemu v roku 1903 vrátil a doviedol Ottawu na vrchol. 135 gólov v 45 zápasoch. Kto vie, čo by dokázal v plnom zdraví. Aj tak drží rekordy v boji o Stanley Cup, ktoré dosiaľ nikto nedokázal prekonať, ani Mr. Hockey, ani The Great One. V roku 1916 zomiera na fronte 1. svetovej vojny. Ako sa dostal do armády len s jedným okom je viac ako záhadné. Jeho synovec prezradil, že keď si pri čítaní písmen mal striedavo zakryť obidve oči, vymenil si len ruky, ktorými zakrýval slepé oko. V roku 1945 vstupujú do Hokejovej siene slávy prví deviati hráči vrátane neho. Billy Gilmour, Percy LeSueur, Harvey Pulford, Alf Smith a Harry Westwick, členovia tímu Silver Seven, sú taktiež neskoršími členmi Hockey Hall of Fame.

Silver Seven dokázali počas 4 rokov ovládať celú hokejovú Kanadu a to aj napriek smrti jedného zo svojich hráčoch, Jima McGeea, Frankovho brata. Dôležitosť klubu Ottawa HC v Kanade dokazuje aj prítomnosť hlavného ministra na jeho pohrebe. Na roku 1906 je zaujímavé aj to, že Stanley Cup získali vtedy až dva tímy. Najprv Ottawa, ktorá ho mala do apríla a potom Montreal Wanderers, ktorý trofej držal do konca roka, keď po víťazstve nad Ottawou úspešne čelil aj výzve od New Glasgow Cubs. NHL aj HHOF uznávajú Stanley Cup obidvom tímom. Po sezóne 1906 dochádza k ďalšej výraznej zmene. Až doteraz totižto hokejisti nedostávali mzdu.

Od roku 1906 až k vzniku NHL

Ottawa mala výhodu v tom, že v hlavnom meste Kanady pôsobil senát. Najlepší hokejisti tým, že prestúpili do hlavného mesta Kanady a hrali za Ottawu HC, mohli získať pozície v parlamente, kde dostávali za svoje pozície plat. V hokeji ale stále šlo len o prestíž. Medzitým v International Hockey League (IHL) existujúcej v USA boli hokejisti normálne platení. IHL bola vlastne prvou profesionálnou hokejovou ligou na svete. Preto v roku 1907 prišla ECAHA s jednou z najdôležitejších zmien. Tímy mohli mať tak amatérov ako aj profesionálov, ktorým musel klub platiť. Zaujímavou zmenou v pravidlách hokeja bolo aj to, že ak puk odrazený od brankára odohral brániaci tím nejednalo sa už viac o ofsajd útočiaceho tímu a ten mohol pokračovať v akcii.

V roku 1907 sa prehlbuje najväčšia rivalita vtedajšieho kanadského hokeja medzi Ottawou HC a Montrealom Wanderers, ktorá miestami prerastala až do brutálnych rozmerov. 12. januára 1907 sa odohral dovtedy najväčší masaker na ľade. Charles Spittal z Ottawy sa podľa archívov „snažil hokejkou rozdeliť hráčovi Montrealu lebku napoly“, Alf Smith sekol hokejkou Hoda Stuarta po spánku a ten ľahol na zem ako mŕtvola a Harry Smith súperovi hokejkou rozdrvil nos. Wanderers aj napriek tomu vyhrali 4:2 a 18. januára zasadla vôbec prvá hokejová disciplinárna komisia, od ktorej sa žiadala suspendácia Spittala a Alfa Smitha do konca sezóny. To ale bolo ECAHA zamietnuté a prezident ligy rezignoval na svoju funkciu. Spittal a Alf Smith boli zatknutí políciou a dostali pokutu 20 dolárov zatiaľ čo Harry Smith bol zbavený viny. Táto deštrukčná taktika v sezóne aj tak Ottawe nepomohla, skončila druhá, Montreal Wanderers získal titul avšak bol vo výzve od Kenora Thistles porazený. Na konci marca sa ale Stanley Cup opäť vrátil do rúk Wanderers, ktorí si ho udržali aj v ďalšej sezóne. Sezóna 1907 bola v poradí už piatou, v ktorej bol pohár víťaza udelený dvakrát.

V ďalšej sezóne Ottawa podpísala troch nových hráčov: Martyho Walsha, Tommyho Phillipsa a Freda „Cyclone“ Taylora. Taylor, ktorý prišiel z IHL dostal plat 1000 dolárov a Phillips z Kenory zarábal 1500 dolárov. Ottawa sa presunula do novej haly nazvanej The Arena, s kapacitou 4500 miest na sedenie a ďalších 2500 na státie. Permanentka na sezónu (5 zápasov) stála 3,75 dolára a Ottawa ich predala 2400. V sezóne ale z prvých troch zápasov prehráva dva a opäť končí druhá za Wanderers, ktorí si po challengeoch udržali Stanley Cup.

Až do sezóny 1908/1909 pôsobili v ECHL aj amatérski hráči, ktorí nepoberali plat. Až v roku 1909 sa kanadská najvyššia hokejová súťaž stáva plne profesionálnou a ECAHA sa stáva ECAH (Eastern Canada Hockey Association). Hviezdy Ottawy, Harvey Pulford a Wanderers, Russell Bowie, ukončili kariéru, keďže odmietli poberať plat a ako amatéri už hrať nemohli. Montreal Victorias a Montreal HC dokonca opustili ECHA, keďže trvali na zachovaní amatérskeho statusu a vytvorili spolu s Ottawou Cliffsides a Torontom AAC Interprovincial Amateur Hockey Union (IAHU). Alf Smith opustil Ottawu HC a založil klub Ottawa Senators!, ktorý hral v FHL. Ottawa HC získava Stanley Cup opäť do svojich rúk po tom, čo nečelila žiadnemu challengeu.

Sezóna 1909-1910 znamenala obrovské zmeny v svetovom ligovom hokeji. ECHA sa rozdelila na CHA (Canadian Hockey Association) a NHA (National Hockey Association). Milionár J. Ambrose O'Brien chcel, aby jeho tím, Renfrew Creamery Kings, mohol vyzvať víťaza Stanley Cup-u a zároveň aby bol pripojený k CHA. To ale bolo zamietnuté a tak spolu s majiteľom Wanderers založil NHA a v nej svoj tím Montreal Canadiens. Ten, dnes najúspešnejší a najslávnejší hokejový klub. Ottawa HC začala sezónu v CHA, ale tá po pár mesiacoch zanikla a jej tímy sa pripojili k NHA a obnovila sa rivalita medzi tímom z hlavného mesta Kanady a Montrealom Wanderers. V tejto lige Ottawa prvýkrát používa pomenovanie Senators aj keď oficiálnym názvom ostáva Ottawa HC, keďže v tom čase fungoval konkurenčný tím s názvom Senators spomínaný vyššie. Spolu s tímami Cobalt Silver Kings, Haileybury Comets, Montreal Canadiens, Montreal Shamrocks, Montreal Wanderers, Renfrew Creamery Kings tvorila Ottawa HC najkvalitnejšiu svetovú hokejovú ligu a ligu, ktorá bola predchodcom dnešnej slávnej NHL.

Hviezda Ottawy, Cyclone Taylor, prestupuje k tímu Renfrew a Ottawa podpisuje voľných hráčov Dubbyho Kerra, Freda Lakea a Martyho Walsha. Keď sa Taylor vo februári 1910 vrátil do Ottawy a sľuboval gól do siete Ottawy, 7000-ový štadión bol vypredaný. Bola dokonca podaná stávka v hodnote 100 dolárov na to, že Cyclone nedá gól. Ottawa vyhráva zápas 8:5 a Cyclone vychádza gólovo naprázdno. Ottawa v tejto sezóne v challengeoch zdolala Edmonton HC z AAHA a Galt HC z OPHL a obhájila Stanley Cup, no v NHA skončila druhá a titul pripadol do rúk Wanderers, ktorý zdolali vyzývateľov z tímu Berlin Dutchmen z OPHL a na konci sezóny boli oni držiteľmi najcennejšej hokejovej trofeje. NHL dnes uznáva v sezóne 1909-1910 Stanley Cup obom tímom, no Hockey Hall of Fame len Montrealu Wanderers.

Po vstupe novodobých Ottawa Senators do NHL v roku 1992 boli v ich hale vyvesené prápory poukazujúce na víťazstvá bývalého klubu z kanadského hlavného mesta. Bolo ich len deväť (okrem rokov 1906 a 1910). To sa zmenilo až v roku 2003, keď boli vyvesené aj zvyšné dva, keďže NHL uznala Stanley Cup v týchto rokoch ako Montrealu Wanderers tak aj Ottawe Senators.

V sezóne 1910-1911 sa zmenila hracia doba s 2x 30 minút na 3x 20 minút a medzi tretinami boli 10-minútové pauzy. Taktiež bol v hokeji prvýkrát zavedený platový strop, čo viedlo k odchodu niektorých hráčov a k zníženiu počtu tímov pôsobiacich v NHA na Montreal Canadiens, Montreal Wanderers, Ottawu Senators, Renfrew Creamery Kings. K NHA sa ponovom pridal aj Quebec Bulldogs. Majitelia tímov kontrolovali štadióny a tak sa ale väčšina hráčov novým podmienkam musela prispôsobiť. Ottawskí hráči zmeny nepocítili vôbec, keďže na konci sezóny im boli udelené rôzne prémie. Sezónu vyhráva s 13 výhrami a len 3 prehrami Ottawa, v challengeu poráža Galt a Port Arthur Bearcats z NOHL a získava Stanley Cup opäť do svojich rúk. V sérii proti Port Arthur vsietil Marty Walsh 10 gólov a dostáva sa na druhé miesto v histórii za Frankom McGeem v počte gólov v jednom zápase.

V rokoch 1912 až 1914 došlo k hernému úpadku ako Ottawy tak aj Montrealu Wanderers a Stanley Cup prebral v rokoch 1912 a 1913 Quebec Bulldogs. Od sezóny 1911-1912 bola víťazovi NHA darovaná trofej pod názvom O’Brien Trophy. Canadiens boli vtedy jediným tímom, ktorí mohol podpisovať frankofónnych hráčov a hokejové zápasy priniesli do praxe ďalšie novinky. Hráči nosili na ramenách pásky s číslami, domáci tím si vyberal stranu, na ktorej bude hrať, boli dovolené striedania hráčov a došlo k rozdeleniu malých a veľkých trestov za rôzne priestupky. NHA navrhla prvýkrát systém hrania s 5 hráčmi v poli. To bolo pre Ottawu HC neprijateľné, lebo ich hra závisela od pozície rover-a a práve táto pozícia mala byť odstránená. Sezónu ale musela odohrať takto a na ďalšiu sezónu sa snažila presvedčiť vedenie o vrátení sa k systému siedmych hráčov na ľade. Neúspešne. Až od sezóny 1913-1914 mohol rozhodca puk na vhadzovaniach hádzať na ľad namiesto toho, aby ho naň musel položiť. Týmto sa zamedzilo mnohým zraneniam rúk rozhodcov. Za fauly sa začali udeľovať aj peňažné tresty od 2 do 15 dolárov podľa závažnosti. Brankári mali zakázané zaľahnúť puk, zaviedli sa bránkové čiary a od tejto sezóny sa vôbec po prvýkrát do bodovacej súťaže zapisujú aj asistencie.

V roku 1914 sa konalo vôbec prvé podujatie s názvom Stanley Cup Final, ktoré ukončilo challenge éru a začalo tzv. World’s Series, kedy proti sebe nastúpili v boji o Stanley Cup víťazné tímy dvoch najkvalitnejších svetových líg, NHA (neskôr NHL!) a Pacific Coast Hockey Association (PCHA), ktorú neskôr vystriedala liga Western Canada Hockey League (WCHL) po tom, čo Victoria Aristocrats vyzvala Toronto k challengeu na tri víťazné zápasy a vtedajšiemu správcovi Stanley Cup-u, Williamovi Foranovi, sa táto myšlienka zapáčila natoľko, že z toho vznikla tradícia. V tejto sezóne už v PCHA existovalo rozdelenie klziska modrými čiarami na 3 časti a bolo dovolené nahrávanie si medzi útočníkmi v strednom pásme (v útočnom si napr. nahrávať nemohli). Hráči v PCHA ešte ale stále hrali so 7 hráčmi a tak v play-off o Stanley Cup proti tímu z NHA rozhodoval o počte hráčov na ľade domáci tím. Jednoducho povedané: ak hral doma tím z NHA, aj súper z PCHA musel mať na ľade len 6 hráčov, aj keď vo svojej lige hral so siedmymi a naopak.

Prvého oficiálneho veľkého finále sa po víťazstve v NHA a porážke Wanderers v play-off NHA zúčastnila aj Ottawa Senators. Za Ottawu v tom čase hral legendárny Art Ross. V play-off ale proti Vancouvereru Millionaires podľahla jednoznačne 3:0 na zápasy, keď 5 gólov inkasovala z hokejky jej budúcej hviezdy, Franka Nighbora.

V nasledujúcej sezóne odišiel z tímu na fronty 1. svetovej vojny Punch Broadbent a nahradil ho už spomínaný Frank Nighbor, ktorý sa stal novým lídrom tímových štatistík. S platom 1500 dolárov sa stal najlepšie plateným hráčom pred Eddiem Gerardom alebo dokonca Artom Rossom. Svoj prvý Stanley Cup v histórii získali vtedy Montreal Canadiens. Ottawe v tejto sezóne chýbali aj ďalší hráči z čias Silver Seven bojujúci na vojnových frontoch. Po sezóne prezident klubu Llewellyn Bate navrhol vedeniu NHA prerušiť činnosť až do skončenia vojny, keď jeho zisky klesli o 17%. Ostatné kluby NHA to zamietli a tak bol nútený znížiť hráčom platy a taktiež vzdať sa Arta Rossa alebo Alfa Smitha.

Sezóna 1916-1917 bola pre NHA poslednou. Hráči z oddielu 228th Battalion hrali profesionálnych hokejistov za Toronto Blueshirts a po prvej časti sezóny odišli na front. Klub bol za to suspendovaný a jeho hráči boli rozdelení do ostatných tímov NHA vrátane Corba Dennenyho alebo jeho brata, budúceho člena siene slávy a historicky najproduktívnejšieho hráča Ottawy v rámci NHL, Cya Dennenyho. Clint Benedict sa stal opäť najlepším brankárom sezóny a Frank Nighbor skončil na delenom prvom mieste v tabuľke strelcov s 41 gólmi v 19 zápasoch. Ottawa skončila druhá a v play-off podľahla Montrealu Canadiens, ktorí ale v boji o Stanley Cup podľahli Seattleu Metropolitans z PCHA. Tieto posledné sezóny NHA spôsobili aj postupný zánik rivality Senators a Wanderers. Zatiaľ čo Ottawa dokázala zvládnuť finančné problémy počas 1. svetovej vojny a nikdy neskončila horšie ako druhá, Wanderers sa potácali na spodných priečkach tabuľky. Následná klubová sezóna bola pre Wanderers aj poslednou, keď po 4 zápasoch, v ktorých zaznamenali len jedno víťazstvo, ich aréna zhorela do tla a klub ohlásil svoj zánik. No tieto štyri zápasy znamenali aspoň niečo. Klub si zahral v terajšej slávnej NHL. Sezóna 1917 – 1918 bola totižto prvou sezónou Národnej hokejovej ligy...