Tím Winnipeg Jets bol profesionálnym hokejovým klubom sídliacim v kanadskom meste Winnipeg v provincii Manitoba. Klub hrával počas svojej existencie aj vo WHA, aj v NHL.
Winnipeg dostal od WHA možnosť založiť tím, ktorý sa stal jedným zo zakladajúcich členov súťaže. Stalo sa tak 27. decembra 1971, kedy dostal miestny podnikateľ Ben Hatskin povolenie. Tím si svoje meno zobral od juniorského tímu Winnipeg Jets, ktorý hrával vo WCHL.
Klub ako prvého hráča podpísal útočníka Norma Beaudina a prvým veľkým podpisom zmluvy bol kontrakt s Bobbym Hullom. Jeho účasť v tíme bola videná ako pozitívny krok pre samotnú ligu, ktorá sa tak mohla prezentovať ako seriózny rival NHL.
Jets boli známi tým, že ako prvý severoamerický tím začal skúmať hráčsky trh v Európe, ktorý využívali ako zdroj svojich talentov. Už v prvej sezóne sa v tíme prezentovali švédske hviezdy ako útočníci Anders Hedberg a Ulf Nilsson, a obranca Lars-Erik Sjoberg, ktorý bol vo WHA jedným z najlepších obrancov a v roku 1978 získal Dennis A. Murphy Trophy, cenu pre najlepšieho obrancu sezóny.
Tím vedený týmito hráčmi, ďalšími európskymi hviezdami (Willy Lidstrom, Kent Nilsson, Veli-Pekka Ketola) a hráčmi ako Peter Sullivan, Beaudeni a brankár Joe Daley, sa stal najúspešnejším celkom v krátkej histórii WHA. Jets vyhrali Avco World Trophy celkovo trikrát a do finále sa dostali okrem toho ešte dvakrát. Najmenej úspešnou sezónou bol ročník 1974/75, kedy sa klub jediný raz nedostal do play-off.
Tím, ktorý bol označovaný za jeden z najlepších hokejových klubov v danej ére, zaknihoval cenný úspech aj na medzinárodnom poli. 5. januára 1978 sa Jets stali prvým tímom v histórii, ktorý dokázal zdolať elitný výber Sovietskeho národného tímu. Winnipeg vyhral pomerom 5:3.
V poslednej sezóne vo WHA zaznamenal Kent Nilsson 107 bodov, kým Morris Lukowich dosiahol 65 gólov. Jets získali ako posledný tím Avco Cup a posledný gól histórie ligy strelil Gary Smith. Najproduktívnejším hráčom tímu bol počas éry WHA Bobby Hull s 638 bodmi v 411 zápasoch.
V roku 1979 tím vstúpil do NHL, no musel sa vzdať troch zo svojich šiestich hviezdnych hráčov a na drafte si vyberal z posledných miest. Aj to bolo dôvodom toho, že úspešný klub vstúpil do NHL s nevýraznými výkonmi a v prvých dvoch sezónach skončil beznádejne posledný. V NHL sa väčšieho úspechu nedočkal a v roku 1996 bol presťahovaný do Phoenixu.