Budd Lynch pracoval pre jeden klub NHL rekordných 63 rokov

V NHL sa pohybuje množstvo persón, ktoré pre jeden konkrétny klub pracujú už celé desaťročia. Absolútne najvernejším zamestnancom jedného klubu naprieč celou ligou sa stal Budd Lynch.

Budd Lynch vyrastal v ontárijskom meste Hamilton. Krátko po dokončení strednej školy začal pracovať v hamiltonskom rozhlase, neskôr však musel narukovať do kanadskej armády a odísť bojovať do druhej svetovej vojny. Prežil vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii, no o dva týždne, pri útoku Nemcov, prišiel o pravé rameno.

Po návrate do Kanady začal pôsobiť ako rozhlasový komentátor pre Windsor Spitfires. V tejto pozícii si ho všimol Jack Adams, obávaný manažér tímu Detroit Red Wings, a pretiahol ho do NHL. Prvých 11 rokov pracoval pre Red Wings ako televízny komentátor, ďalších 15 rokov ako rozhlasový komentátor, 10 ako riaditeľ pre styk s verejnosťou a 27 ako hlásateľ v aréne – v pôvodnej Olympii aj v Joe Louis Arene.

Lynch pôsobil v organizácii Red Wings v sezónach 1949/50 až 2011/12, teda 63 rokov. Stal sa najvernejším zamestnancom ich histórie a najvernejším zamestnancom jedného klubu v celej NHL. Počas svojej kariéry obdržal množstvo ocenení, vrátane prestížnej ceny Fostera Hewitta za zásluhy v oblasti hokejového vysielania a komentovania.

Za viac ako šesť dekád u Red Wings zažil osem víťazstiev Stanleyho pohára. Neraz vtipne oponoval despotickému Adamsovi, ktorého sa mnohí iní obávali pre jeho pomstychtivosť. Okázalo oznamoval otváraciu zostavu s dominantnou Production Line s Howeom, Tedom Lindsayom a Sidom Abelom. V marci roku 1959 to bol on, kto v prestávke medzi prvou a druhou tretinou zápasu s Bostonom sprevádzal Howea pri ceremónii, dal mu do rúk kľúče a pootvoril mu dvere na jeho novom aute, v ktorom naň potajomky čakali jeho rodičia Ab a Katherine, ktorí ho tej noci vôbec po prvýkrát videli hrať v NHL, na čo sa inak húževnatý Gordie rozplakal. Vo februári 1960 aj samotný Lynch ťažko zadržiaval slzy, keď v televízii oznamoval Adamsov pomstivý trejd hviezdneho Reda Kellyho, ktorému predtým aranžoval svadbu. V januári1979, pred zápasom proti Krídlam Sovietov Moskva, vzal zadumaných a v baraniciach odetých Rusov na exkurziu do automobilovej továrne Ford. V 90. rokoch mal plno práce pri oznamovaní množstva vylúčení vo vyhrotených stretoch medzi Detroitom a Coloradom. V máji 2008, pred prvým zápasom finále Stanleyho pohára, nechtiac skomolil meno mladého kapitána Pittsburghu Sidneyho Crosbyho a predstavil ho ako Stevena.

Od roku 2008 bola náplň jeho práce v aréne zredukovaná. Red Wings k nemu pridali ďalších hlásateľov, aby mu pomáhali pripravovať predzápasové súpisky a občas mu predčítali mená hokejistov. Onen Crosby menom Steven nebol výnimkou. Sem tam sa mu poplietli aj mená ďalších hráčov, vrátane tých domácich. Napríklad Dana Clearyho raz predstavil ako Dona Cherryho a Justina Abdelkadera ako Justina Hildegatora.

Samozrejme, Red Wings mu nedali pocítiť, že by boli nespokojní alebo nebodaj nahnevaní. Tento usmievavý človek s upokojujúcim hlasom, ktorý sa desaťročia prihováral priaznivcom prostredníctvom mikrofónu, sa stal typickou súčasťou ich značky, a za 63 rokov, čo pre nich pracoval, ich nikdy neopustil. Do dôchodku chcel odísť už v roku 1975 a neskôr v roku 1985, ale Red Wings ho vždy prehovorili, aby u nich zotrval na inej pozícii.

Budd Lynch bol ikonou, ktorá tento svet opustila 9. októbra 2012 vo veku 95 rokov. Úcta, ktorú k nemu Red Wings prechovávali, bola demonštrovaná aj po jeho smrti: jeho typická fráza „last minute of play in this period” („posledná minúta tejto tretiny”) bola aicky prehrávaná v každom domácom zápase až do zatvorenia Joe Louis Areny na jar 2017.

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár