Pisem novelu a uz mam v hlave napad na roman....

Novelu? To by som na teba nepovedal kelly A román som skúšal písať dvakrát no ej to strašne ťažké...

no to by som bol strašne zvedavý čo si napísal, hoď to sem

Ja alebo kelly? Aj ja tak si vyber z názvov:

- Pád do tmy
- Čo sa skrýva pod maskou? (asi najlepšia)
- Rytier
- Lukostrelec

A mám ďalšie trochu nevydarené Napríklad: Mars, Tak trochu fantasy (brak), Vzostup Magneta (pokus o Marvel literatúru) a ďalšie...

A práve pracujem na titule s názvom: Muž s drevenou palicou

tak daj najlepšiu nie?

Canucks,to bude o Luongovi?Ten muz s drevenou palicou.

vzostup magneta chcem!!!!!!

Hod tu rytiera

Aj ja chcem vzostup magneta...

Laik:

pad do tmy je aj jeden film.....

canucks ja som tiez pisal poviedky....mal som asi 10 rokov ked som zacal pisat a pisal som komedie pre spoluziakov ako vylet s Fantou ci Agent CocaColla kazdemu sa to pacilo a to ber ze je dost tazke napisat nejaku komediu....zacal som pisat knihy zo sveta harryho pottera kedze J.K.Rowling je moja oblubena spisovatelka ale kedze po case som zacal sledovat hokej a hrat florbal tak som stym prestal.....a nedavno som si uvedomil ze to je vec ktoru kazdy vzdy na mne odcenoval a je to asi jedina vec tak som zacal opat pisat )) chcem zacat pisat po anglicky a skusit chcem aj hokejove clanky mozno napisem nejaky blog na slovaknhl ak budem mat vykonnejsi komp

Tak tu:

Vzostup Magneta: https://word.office.live.com/wv/WordView.aspx?FBsrc=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fdownload%2Ffile_preview.php%3Fid%3D505061019575468%26time%3D1381255298%26metadata&access_token=100000096036928%3AAVK1K4m437OGASYgk3X86MZUWJF4Txw7C91QJHfPr1d9Iw&title=X-Men+poviedky.docx

Rytier: https://word.office.live.com/wv/WordView.aspx?FBsrc=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fdownload%2Ffile_preview.php%3Fid%3D655183261168850%26time%3D1381255358%26metadata&access_token=10000009603

Čo je pod maskou? :
https://word.office.live.com/wv/WordView.aspx?FBsrc=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fdownload%2Ffile_preview.php%3Fid%3D196039083909620%26time%3D1381255392

A muž s palicou je fantsy dráma

skráť tie odkazy cez goo.gl , nedajú sa otvoriť + sú nefunkčné

ok

MORDOR!!!

Páni toto je link, hotová poviedka
http://www.myspace.com/Modules/PostTo/pages/?&c=%0d%0a%3cembed+type%3d%22application%2fx-shockwave-flash%22+src%3d%22http%3a%2f%2fcache.reverbnation. com%2fwidgets%2fswf%2f33%2fvideo_gallery_widget.swf%3fpage_object_id%3dartist_360830%26id%3dartist_360830%26backgroundcolor%3dEEEEEE%26font_color%3d00 0000%26autoPlay%3d%22+height%3d%22374%22+width%3d% 22332%22+%2f%3e%3cbr%2f%3e%3ca+href%3d%22http%3a%2 f%2fwww.reverbnation.com%2fcontroller%2fmain%2fwid gets_overview%22%3e%3cimg+alt%3d%22Depeche%2520Mod e%22+border%3d%220%22+height%3d%2219%22+src%3d%22h ttp%3a%2f%2fcache.reverbnation.com%2fwidgets%2fcon tent%2f33%2ffooter.png%22+width%3d%22332%22+%2f%3e %3c%2fa%3e%3cbr%2f%3e%3cimg+style%3d%22visibility% 3ahidden%3bwidth%3a0px%3bheight%3a0px%3b%22+border %3d0+width%3d0+height%3d0+src%3d%22http%3a%2f%2fww w.reverbnation.com%2fwidgets%2ftrk%2f33%2fartist_3 60830%2f%2ft.gif%22%3e%3ca+href%3d%22http%3a%2f%2f www.quantcast.com%2fp-05-xoNhTXVc%22+target%3d%22_blank%22%3e%3cimg+src%3d% 22http%3a%2f%2fpixel.quantserve.com%2fpixel%2fp-05-xoNhTXVc.gif%22+style%3d%22display%3a+none%22+bord er%3d%220%22+height%3d%221%22+width%3d%221%22+alt% 3d%22Quantcast%22%2f%3e%3c%2fa%3e%3cimg+style%3d%2 2visibility%3ahidden%3bwidth%3a0px%3bheight%3a0px% 3b%22+border%3d0+width%3d0+height%3d0+src%3d%22htt p%3a%2f%2fcounters.gigya.com%2fwildfire%2fIMP%2fCX NID%3d2000002.0NXC%2fbT*xJmx*PTEyMzU1NTA3MDk3NDAmcHQ9MTIzNTU1MDcyNTU*OSZwPTI3MDgxJmQ9bWluaSU1Rm11c2ljJTVGcGxheWVyJm49bXlzcGFjZSZnPTImdD*mbz*3ZDUyOTFlZ DRkYmY*ZTNiYTE1YzNmMDI3MTg*OTliMQ%3d%3d.gif%22+%2f %3e&l=3"

Čo je pod maskou: http://goo.gl/bB0bbE
Rytier: http://goo.gl/OyMutc
Vzostup Magneta: http://goo.gl/4aa2eT


Aha technické problémy

Tak aspoň inak:

I. Povedka
Tam kde to všetko začalo

Erik otvoril oči. Ležal na posteli vo svojej izbe. Zívol a pomaly sa posadil. Rukou si prečesal plavé vlasy a nohy prehodil na okraj postele. Chodidlá si všuchol do papúč a postavil sa. Mal 8 rokov, ale rodičia mu hovorievali, že je veľmi bystrí. Rodičia. Vzdychol si. Matka a otec mu totiž zomreli pred rokom. Práve cestovali vlakom do Cannes, keď vlak odpálili Nacisti. Pri spomienke na nich mu z oka vybehla slza ktorá sa mu zgúľala po líci. Utrel si ju a prešiel ku oknu. Aj keď dobre nerozumel prečo je táto vojna vedel, že život v nej je ťažký. Zadíval sa na tmavé opustené ulice. Prešiel po izbe, ktorá bola zariadená veľmi skromne Holé ošúchané steny pripomínali väznicu. Lôžko, na ktorom spával bolo staré a matrac na ňom bol vyležaný. Erik odišiel od okna a otvoril staré dvere. Ocitol sa v tmavej predsieni, z ktorej sa dalo vojsť do kuchyne alebo obývacej izby. Pomaly prešiel po chodbe aby nezobudil strýka, ktorý sa o neho staral. Otvoril dvere do kuchyne a pomaly ich za sebou zatvoril. Nahmatal vypínač elektriny a otočil ním. Rozsvietila sa žiarovka a osvetlila miestnosť, ktorá bola taká mala, že sa medzi nábytkom dalo ledva hýbať. Pomaly otvoril chladničku. V tých rokoch bola samozrejme veľmi vzácna a Erikovi rodičia ju dostali od priateľa, ktorý pracoval v spoločnosti vyrábajúcej chladničky. Spoločnosť sa nazývala Drake s.r.o. Erik nahmatal mlieko a zatvoril ju. Postavil sa na špičky a z police na druhej strane kuchyne vybral priesvitný pohár. Položil ho na stôl a pomaly si doň nalial mlieko zo sklenej fľaše. Pohár uchopil do dvoch rúk a pomaly sa napil. Mlieko mu pohladilo hrdlo a upokojilo ho. Nevedel prečo ale uspávalo ho. Nadvihol sa a sadol si na stoličku pri stole v strede miestnosti. Započúval sa do ticha okolo neho. Zrazu začul vzdialené hlasy. Najprv slabo no potom sa začali približovať. Zosadol zo stoličky a vybehol z kuchyne. Vošiel do svojej izby a rýchlo sa pozrel do okna. Nič nevidel no hlasy boli stále hlasnejšie. A vtedy ako úder z jasného neba to prišlo. Nečakane a ticho ako nočná mora. Najskôr sa ozvalo iba tiché buchnutie no potom prišla veľká explózia, ktorú sprevádzala tlaková vlna, ktorá rozbila okno pri Erikovi a zhodila ho na zem. Postavil sa a začul výstrely. Vtedy sa z dymu akoby v ňom vznikli vynorili nemeckí vojaci. Zo samopalov im lietali guľky. Ľudia utekali cez ulicu a preskakovali horiace trosky. Erik nevedel čo urobiť. Zobral svojho malého plyšového zajačika a utekal do predsiene. Vtedy tam vbehol jeho strýko a kričal na neho no hluk vonku jeho slová prehlušoval. Erik počul iba útržky: ,,Eri..musíš....ecť..d....unkru!“ Vtedy sa niekto vyvalil dvere do bytu. V dverách stáli asi štyria nemecký vojaci. Jeden z nich zakričal po nemecky: ,, Sie sind verhaftet! Benannt das Dritte Reich. Legen Sie Ihre Hände hinter den Kopf!“ Erik mal slzy v očiach nevedel čo urobiť. Vtedy jeden vojak chytil jeho strýka za nočnú košeľu a vystrčil ho z dverí. Strýko niečo kričal no vojaci ho umlčali a vliekli preč po schodoch. Vtedy sa vojak vyzerajúci ako ich veliteľ naklonil ku Erikovi a povedal mu: ,, Du wirst mit uns kommen! " Erik mu ozeral do zašpinenej a zjazvenej tváre. Vojakov ostrý pohľad sa do neho zabodol ako ostrá dýka. Vtedy Erik začal úpenlivo kričať. Kričal na plné hrdlo. Vojak sa postavil, zamračil a vtedy sa stalo niečo čo vojak nečakal. Z ničoho nič mu vyletel samopal z rúk a narazil o stenu. Erik stále kričal a vtedy vyleteli z kuchynských dverí príbore a začali lietať po miestnosti akoby boli zbavené gravitácie. Vojak sa im uhýbal a vtedy sa mu z puzdra vyšmykol vojenský nôž a pridal sa ku príborom. Vojak začal zdesene ustupovať. Vtedy sa mu zdvihla aj prilba a aj ona začala lietať po izbe. Teraz už kovové veci tvorili v predsieni akési tornádo. Búchali o seba a vytvárali zvláštny hluk, ktorý doplňoval neustály Erikov rev. Vtedy z izby vyletel kovový rám postele a aj on začal levitovať. Vtedy si Erik začal uvedomovať čo sa deje. Prestal kričať a uvoľnil sa. Vtedy všetky vznášajúce sa veci spadli na zem. Ku vojakovi padol samopal no nezdvihol ho. Erik sedel na zemi a stískal zajačika vojak začal pomaly ustupovať no vtedy sa stalo niečo ešte nečakanejšie. Erik sa zdvihol a vtedy čo dokáže. Spomenul si na smrť rodičov a na strýka. Vtedy zdvihol ruku a pomaly a nemotorne ju posunul dopredu. Vtedy sa zo zeme zdvihol vojakov nôž a zamieril závratnou rýchlosťou ku svojmu majiteľovi. Vojak padol na zem. Erik ku nemu podišiel obzrel si a potom sa vybral do svojej izby. Vchodov dvere za sebou zatvoril. Vtedy po schodoch vyšiel jeden z vojakov, ktorí zajali Erikovho strýka. Keď uvidel ležiaceho nadriadeného rýchlo podišiel ku nemu. Vtedy si všimol ranu na hrudi. A v tom okamihu sa z úst jeho nadriadeného ozvali jeho posledné slová: ,, Der Junge ist kein gewöhnliches ... er .. er .. er ist der Mutant!“

Koniec

Pokračovanie nabudúce...









II. Poviedka
Ten čo hýbe kovom

Erik strávil sám veľa času. Väčšinou len tak posedával alebo sa pozeral von oknom, kde vídal nemeckých vojakov vítajúcich vysokých dôstojníkov. Za normálnych okolností boli však samozrejme ulice prázdne, iba kde tu prebehol vojak, alebo nejaký zablúdený civilista, ktorý utekal pred Nacistami. Zavretý v byte strávil štyri mesiace. Prežiť mu pomohli bohaté zásoby, ktoré boli počas vojny samozrejmé. Erik si ich však nevedel správne rozdeliť a tak zásoby minul oveľa skôr ako by mali vydržať. A v deň, keď zjedol posledný kúsoček chleba zrodila sa v jeho malom mozočku myšlienka, že musí utiecť. V obývacej izbe, do ktorej takmer vôbec nechodil našiel starú aktovku a do nej si zabalil najpotrebnejšie veci. Teda starú rozprávkovú knihu, z ktorej si často čítaval, svoj obľúbený podhlavník a svojho malého plyšového zajačika. Viac toho nemal. Aktovku si hodil na plecia a vtedy sa posledný krát obhliadol na byt, v ktorom vyrástol a strávil doterajší život. Byt bol takmer prázdny, steny boli ošúchané a splesnivené. Erik si vzdychol a pomaly otvoril dvere. Nakukol von a keď zistil, že nikto nečíha na schodoch vybral sa von . Zabuchol za sebou dvere. Vtedy si na dverách všimol nápis červenou farbou: ,,Er bewegt sich das Metall" Erik nápisu nerozumel a tak sa vydal dole po schodoch. Rukou sa pridržiaval zábradlia, ktoré bolo spráchnivené a každou chvíľou sa mohlo ulomiť. Keď Erik zišiel dolu všimol si vyvalené vchodové dvere. Vtedy sa na zemi zaligotal nejaký kovový predmet. Erik ho zdvihol. Bola to minca. Strčil si ju do vačku. Napravil si baretku, ktorú nosil na hlave takmer stále a vyšiel na ulicu. Do pľúc mu vošiel čerstvý vzduch. Porozhliadol sa po ulici. Domy boli porozbíjané, na ceste ležali trosky, socha Napoleona bola zničená a čo bolo najhoršie na ulici nebolo ani živej duše. Pomaly vykročil pričom sa započúval do absolútneho ticha. Prišiel do stredu ulice a ešte raz sa pozrel na dom, kde strávil toľkí čas. Pozrel sa do vybitého okna a uvidel steny svojej izby. Spomenul si na rodičov a sklonil hlavu. Vtedy zašeptal tichú prísahu: ,,Mami, oci ja vám hovorím, že tí ľudia zaplatia za to čo vám a strýkovi urobili!" Vtedy sa vystrel a odhodlaný vykročil po ulici ráznym tempom. Vdychoval čerstvý vzduch a zahrieval sa trením rúk o seba. Prechádzal cez zničené ulice a námestia. Všade to vyzeralo rovnako. Všetko bolo zničené poprevracané a porozbíjané. Erik si všimol obchod, kde chodieval s rodičmi na horúcu čokoládu. Považoval to za najlepšie miesto na Zemi. Teraz bolo zničené, výklad rozbitý, stoly v ňom poprevracané a pult, kde boli výborné pralinky bol prevrátený. Nikde ani duše. Celé mesto bolo prázdne. Panovalo v ňom také ticho, že Erik počul klopkanie vlastných topánok. Pozrel sa na zamračenú oblohu. V diaľke začul zahrmieť hrom. Pochopil, že sa blíži búrka. Pridal do kroku. Asi po dvadsiatich minútach chôdze prišiel do mestského parku. Ten sa však parkom už nedal nazvať. Stromy boli obhorené do tla a jazierko bolo akési matné a sivé. Erik prešiel okolo kovovej sochy Karola Veľkého. Pristavil sa pri nej. A pozeral kráľovi do tváre. Vtedy z oblohy padli prvé kvapky a opäť zahrmelo. Jedna kvapka Erikovi padla na nos. Utrel si ju, napravil aktovku a vybral sa ďalej. Zatiaľ sa pustil dážď. Klopkal na dlažbu a tiché klopkanie pripomínajúce údery malých kladív sa ozývalo od schátraných domov. To naozaj prežil iba on? Pýtal sa Erik sám seba. Medzitým vyšiel z parku. Oblohu osvetlil blesk. Čoskoro sa ozval aj hrom. Ku tomu sa do Erika oprel silný vietor, ktorý mu odfúkol baretku z hlavy. Chlapec ju zdvihol a vtedy uvidel v diaľke postavu. V očiach sa mu objavil jemný záblesk radosti. Pomaly kráčal ku postave a zaostroval na ňu pohľad. Čoskoro sa pri nej objavila ďalšia silueta. Bola si rovnako vysoká ako druhá. Od Erika mohli byť vzdialené asi päťdesiat metrov. V daždi im nebolo vidno do tvárí. Vidia aj oni jeho? V duchu sa opýtal Erik a vtedy spomalil. Čo ak sú to tí ľudia čo zabili jeho rodičova odviedli strýka? Zrazu zastal. Srdce mu zovrel strach. Dych sa mu zrýchlil. Postavy sa priblížili. V rukách držali samopaly a ticho sa rozprávali. Znova sa ozval hrom a dážď začal ešte viac šľahať. Vietor vydával pískavý zvuk. Erik takmer nič nevidel. Snažil sa bundou si prikryť tvár no vietor mu zamedzoval pohyb. Vtedy sa mu pošmykla noha na mokrej dlažbe a spadol naznak. Skúsil sa zdvihnúť no vtedy zazrel dva páry čižiem. Prichádzali ku nemu. Vydal tichý ston a vtedy začul hlasy. Jeho zlé predtuchy sa potvrdili. Muži sa totiž zhovárali po nemecky: ,, Schreckliches Wetter! Haben Sie noch keine Zigaretten? Ich bin ich heraus. Sie wissen, wie es mich beruhigt. Schon dass der Krieg vorbei ist!" Druhý mu už išiel odpovedať, keď zrazu zazrel Erika. ,, Achtung! Es ist ein Junge! " Erik im nerozumel, vedel hovoriť iba po anglicky a trochu francúzsky. Vtedy si však spomenul, že ho otec učil zopár slov po nemecky v prípade, že by ich musel použiť. A tak lámanou nemčinou povedal: I-Ich.. bin ...Erik Lehnsherr. Ich... bin... 8 Jahre ..." Vtedy ho jeden z nemeckých vojakov prerušil a spýtal sa: ,, Was machst du denn hier?" Erik neporozumel a tak radšej zostal ticho. Vojaci boli raz tak vysoký ako on a mali na sebe tmavozelený kabát s kožušinou pri krku. Na hlavách mali kovové prilby a v rukách držali samopaly s ukazovákom na spúšti. Na tvárach mali jazvy a jeden z nich mal na pravom líci štichy. Chvíľu na Erika hľadeli a napokon sa jeden ku nemu naklonil a chytil ho za bundu. ,,Willst du mit uns gehen!" povedal a sotil ho. Erik sa zapotácal. Vtedy oblohu preťal veľký blesk a z oblohy začali padať krúpy, ktoré sa po dopade na zem začali ihneď topiť. Vojaci Erika chytili a začali ho ťahať. Erik sa však nedal vytrhol sa im a jedného kopol do píšťaly. Vojak sa ku nemu otočil a zamieril na neho samopalom. Chvíľu sa díval na vyplašeného Erika a napokon stisol spúšť. Erik sa vtedy dal ruku pred seba a vydal zo seba krik. Zatvoril oči a keď neucítil žiadnu bolesť otvoril ich. Najprv si všimol prekvapený výraz vojakov, ktorým na prilby padali krúpy. Stáli ako zamrznutí. Potom si Erik všimol, že pri ruke mu levituje kovová guľka. Naľakal sa a guľka okamžite spadla na zem. Vojaci spravili krok smerom vzad. A vtedy si to Erik uvedomil. Títo ľudia mu chceli urobiť isté ako rodičom. Patria k nim! A zaplatia! Erik pocítil prudký nával zlosti až začervenel. Jeden z vojakov zo seba vydral: ,,Er...Er.." Vtedy im z rúk vyleteli samopaly a dopadli asi desať metrov za Erikom. Erikov krik neprestával a vtedy zacítili ako sa im deformujú prilby. Kov sa im pritlačil na oči. Zúfal sa ho snažili ohnúť späť no nedalo sa. Tak rýchlo siahli po zapínaní prilby no to nie a nie povoliť. Vtedy ku nim prileteli ich samopaly a tresli ich do hlavy. Erik stále kričal ruky mal upažené. blesky pretínali oblohu a hromy ohlušovali celé okolie. Erikov krik vojakom naháňal hrôzu. Zrazu však akoby uťalo stíchol. Napravil si baretku, usmial sa a odišiel. Vojaci ostali bezmocní ležať na zemi a nezostalo im nič iné ako čakať na pomoc, ktorá nemusela prísť...

Koniec

Poznámka: Skopírovať do Wordu a pôjde vám to

Tie riadky su zase dodrbane

Neda sa tp citat je to velke

Fiha Mato pises dost putavo...musim ta pochvalit...ja mam najvacsi problem z opisom veci v priestore...viem si ich predstavit ale neviem ich plnohodnotne opisat musim na tom zamakat ))