Pohár Lorda Stanleyho sa v posledných rokoch na Slovensku už udomácnil. Špeciálne to platí pre Trenčín, kde zavítal štvrtý raz, z toho tretí na rovnakú ulicu. Naposledy vďaka útočníkovi Mariánovi Gáboríkovi.
Tridsaťdvaročný krídelník našiel po štrnástich rokoch v profilige hokejový domov - Los Angeles. A práve s Kings sa tešil so zisku vytúženého Stanley Cupu. Zámorským novinárom neušiel fakt, že sa stal už tretím hráčom zo známej trenčianskej ulice Pod Brezinou, ktorý ho má vo svojej zbierke.
„Stále sa o tom rozpráva, najmä teraz, keď som pohár získal ja. Traja chalani sme z jednej ulice a za necelých sedem rokov je piatykrát v meste so 60 tisíc obyvateľmi. Považujem to za veľkú raritu a myslím si, že môžeme byť hrdí na naše mesto i na Slovensko celkovo,“ povedal na oficiálnej tlačovej konferencii v MG Rinku Gáborík, ktorý mal o motiváciu postarané.
„Dalo mi extra motiváciu, keď som videl chalanov, ako si to užívajú, ako oslavujú s pohárom. Som veľmi rád, že sa mi to podarilo a môžem ich teraz pozvať ja na svoju párty. Keď si človek vychutná prvé víťazstvo, má chuť na ďalšie a ďalšie. To platí pre každého víťaza, ktorý je hladný po ďalších úspechoch. Dúfam, že sa to opäť podarí,“ pokračoval elitný kanonier.
Niektorí čakajú na Stanley Cup až do konca kariéry, iní naň nikdy nedosiahnu. Vlani ho vybojovali Marián Hossa s Michalom Handzušom. Gáborík veľakrát sníval, že ho raz zdvihne nad hlavu aj on. Aký to bol nakoniec pocit?
„Bolo to neopísateľné, úplná eufória. Dúfam, že sa to nestalo naposledy. Myslím si, že každý hráč, ktorý ho nevyhral, si to nejakým spôsobom predstavuje. Keď ide večer spať, sníva o tom, ako ho získa, zdvihne nad hlavu, aké budú oslavy. Keď sa to predsa len podarí, realita je úplne iná ako sny. Je oveľa lepšia,“ popísal populárny hokejista zisk najcennejšej klubovej trofeje.
Odchovanec trenčianskej Dukly prišiel do „mesta anjelov“ pred prestupovou uzávierkou uplynulého ročníka výmenou z Columbusu. V novom klube sa pomerne rýchlo udomácnil. Po úspešnom závere základnej časti zažil ešte lepšie play-off. So štrnástimi gólmi sa stal najlepším strelcom. Vedenie klubu nemalo najmenší dôvod neponúknuť mu novú zmluvu.
„Rozhodovanie nebolo zložité, pretože sa mi podarilo získať pohár. Bol som navyše v mužstve s výbornou partiou, ktoré malo v posledných rokoch šancu vyhrať každý rok. Za ostatné tri roky to dokázalo dvakrát. Od začiatku som tam chcel zostať, prispeli k tomu aj životný štýl, počasie a vynikajúca organizácia. Rokovania boli dlhé, ale som rád, že sme to takto ukončili a aj ďalších sedem rokov budem ,kráľom‘,“ pokračoval „Gabby“.
Tretí hráč vstupného draftu NHL z roku 2000 si po príchode do kádra Kings zmenil čislo dresu. „S číslom dvanásť som začínal v doraste a neskôr som ho používal aj v prvom tíme Dukly Trenčín. A keďže desiatku nosil Mike Richards, zobral som si dvanástku. Prečo to meniť, keď sa mi s ním podarilo vyhrať pohár?“ povedal s úsmevom Gáborík.
Stanley Cup pricestoval na starý kontinent iba v stredu. Najskôr si ho užili švédski a fínski skauti, následne priletel do Viedne. Odtiaľ ho vrtuľníkom prepravili do Trenčína, kde si z neho skúsený útočník pochutnal na domácom tatárskom bifteku. Potom ukázal pohár aj verejnosti v areáli neďalekej základnej školy, večer zavítal na hudobný festival Pohoda a program zakončila súkromná oslava na Trenčianskom hrade.
V sobotu sa trofej presunula do Slovinska za Anže Kopitarom. Podľa Gáboríka vďaka tomu už nebude vo svete dochádzať k zámene krajín. „Ľudia v zahraničí budú mať hádam lepši prehľad a už si nepomýlia Slovensko so Slovinskom. Mnohí majú s tým veľký problém,“ skonštatoval spolu s Kopitarom člen prvého útoku Kings.
Gáborík sa vyjadril aj na margo svojej budúcnosti v druhom najľudnatejšom meste USA. „Som rád, že sme sa dohodli na zmluve. Do hokejového dôchodku sa nechystám, no najdôležitejšie je zdravie a to, že sa bude vyhrávať,“ uviedol Gáborík, ktorý by rád privítal v klube aj krajana: „Neviem o žiadnom Slovákovi v našej organizácii, ale ak by niekto prišiel, bolo by to fajn. Je to však vec tímu.“
Prečítajte si na SlovakFitness.sk: