Všetko sa to zomlelo po poslednej sezóne, keď sa štyria kamaráti, hviezdy NHL (v zložení: Marián Hossa, Marian Gáborík, Pavol Demitra a Zdeno Chára) zišli, aby si trochu zahrali pred začiatkom nového ročníka.
Ibaže Paľo Demitra (ktorý mal na starosti rezerváciu) si zapamätal zlý čas. Všetci sa podľa plánu zišli pred „zimákom“. To že prišli o hodinu skôr zistili až keď uvideli že ešte niekto hrá. Rozhodli sa preto, že tú hodinku počkajú – aspoň sa zasmejú na amatéroch.
Usadili sa na najlepších miestach a obzerali si prsteň, ktorý získal Marián Hossa, keď ako kapitán doviedol Atlantu k premiérovému Stanley Cupu. Sem–tam pozreli, či už tí mladí dohrali, ale skoro vždy si pri puku všimli jedného chalana.
Ako prvý si ho podrobnejšie začal všímať Zdeno Chára, ostatných na neho upozornil až neskôr. Nehral iba ako obyčajný chalan, ktorý si niekedy s partiou zájde na zamrznuté jazero. Ihneď ako skončili sa za ním Paľo Demitra spolu s Majom Gáboríkom rozbehli. Zdeno zas duchaprítomne volal generálnemu manažérovi Bostonu, aby urýchlene pricestoval na Slovensko.
Keď Peter Chiarelli prišiel pod Tatry, na letisku ho už čakal Zee. Povedal len že našiel hráča s potenciálom väčším ako samotný Wayne Gretzky. Chiarelli ho ihneď vyhľadal a osobne mu predal pozvánku na prípravný kemp Bruins.
Po zverejnení tejto správy samotným majiteľom klubu novinári začali hon na „mega talent z Trenčína“ ako ho nazvali novinári. D tejto hry na mačku a myš sme sa zapojili sme sa samozrejme aj my. Po veľkom úsilí sa nám podarilo zistiť od veľmi dôveryhodného zdroja meno danej osoby. Jozef Struhár – to nie je veľmi nezvyčajné meno.
Za predpokladu, že hľadaná osoba má viac ako 16 a menej ako 24 rokov sme mohli vylúčiť značnú väčšinu kandidátov. Vlastne ostal iba jeden. Devätnásť ročný rodák z Partizánskeho. V jeho rodnom meste o ňom už mesiac nepočuli. Keďže medzičasom so smútkom v očiach aj hovorca „medveďov“ oznámil jeho odchod.
Po dlhých týždňoch pátrania a behania prakticky po celej Severnej Amerike sme prišli na nové pôsobisko bývalého kapitána HC Partizánske - Detroit Red Wings. Interview s ním sme mohli urobiť až po tréningu. Keďže sa trochu pretiahol, museli sme opäť čakať. Zatiaľ sme mali možnosť pozrieť hru 5 na 5, kde mal jednoznačne navrch mladý Slovák.
Bez problémov prešiel cez dvojicu hviezdnych obrancov – Schneider, Lidstrom a ešte s väčšou ľahkosťou zasunul puk za chrbát Hašeka. Hral s neuveriteľnou technikou, ktorú dopĺňal fantastickou rýchlosťou. Takisto bola citeľná vodcovská osobnosť, ktorá sa v ňom skrýva. Jeho číslo 16 bolo vidieť snáď všade...
A potom to prišlo – tréning skončil a preto vám teraz môžeme ponúknuť rozhovor s prvým Slovákom draftovaným hneď z 1. miesta – predstavujeme Jozefa Struhára:
Čo by si mohol o sebe povedať?
Väčšina ľudí ma pozná pod prezývkou Hymy. Tiež som administrátorom web stránky SlovakNHL.sk. Narodil som sa v Partizánskom, kde som aj študoval na Gymnáziu.
Ako si sa dostal k hokeju?
Už ako dieťa ma to ťahalo k ľadu. Takže od malička milujem hokej. Ale prvýkrát ma hokej naozaj fascinoval pri pozeraní zápasu medzi Bostonom a Detroitom, kde vyhrali myslím „rude krídla“ 3:2.
S ktorým hráčom tvojho súčasného zamestnávateľa si najviac rozumieš?
Detroit je a bol veľmi kvalitným mužstvom. Herne asi s mojimi terajšími kolegami v formácii – Henrikom Zeterbergom a Mikaelom Samuelssonom, povahovo asi najviac s Tomim Kopeckým, Niklasom Linstromom a Chrisom Osgoodom. Ale v Red Wings momentálne vládne výborná atmosféra, čiže so všetkými.
Mohol by si prezradiť ambície rudých krídel pred nadchádzajúcou sezónou?
Berieme len Stanley Cup!(smiech)
Ako 19-ročný si sa stal vôbec najmladší kapitán v histórii NHL čo by si povedal k tejto pocte? Túto novinu som sa dozvedel len včera ale je to pre mňa určite obrovská česť. Snáď budem aj najmladší kapitán, ktorý dovedie svoje mužstvo k zisku tej najcennejšej hokejovej trofeje.(smiech)
Takto optimisticky ukončil náš rozhovor podľa uznávaných odborníkov nasledovník takých mien svetového hokeja ako Wayne Gretzky, Maurice „The Rocket“ Richards, Joe Malone, Gordie Howe alebo Mario Lemieux...
Opäť to je len fikcia, ale veľmi príjemná. Veď už len predstava, že môžeme mať na Slovensku takýto megatalent vzbudzuje určite u každého z vás istú národnú hrdosť, alebo nie?
Tento článok je vymyslený, jedná sa iba o fikciu. Výroky hráčov, trénerov a iných osôb sú rovnako vymyslené.
Prečítajte si na SlovakFitness.sk: