Exkluzívny rozhovor s Borisom Valábikom

BORIS VALÁBIK
Narodený: 14.2.1986
Miesto narodenia: Nitra
Výška: 200 cm
Váha: 104 kg
Draft: 10. miesta v 2004 Atlanta Thrashers
Pozícia: obranca

Hokejový vzor: Zdeno Chára
Obľúbené jedlo: Bryndzové Halušky
Obľúbený film: The Wedding Crashers, česká klasika
Obľúbená kniha: Motýľ
Obľúbený team: Atlanta Thrashers
Obľúbený nápoj: Ice Tea

Otázky pre Borisa Valábika

Ktorý z trénerov ťa najviac ovplyvnil?
Na Slovensku to bol definitívne pán Novotný. Ako prvý a myslím, že aj ako jediný z trénerov, pod ktorými som na Slovensku hrával vo mne niečo videl a dal mi priestor na ľade. A pre mladého hráča nie je nič lepšie, ako mať trénera ktorý verí vo vaše schopnosti. A ja som to po niektorých tréneroch, ktorí ma mali predtým veľmi potreboval. V kanadskom Kitcheneri som mal obrovské šťastie na Peta DeBoera, ktorý mi veľmi pomohol. To je Pán Tréner.

V koľkých rokoch si odišiel do zámoria?
Mal som 17 rokov.

Keď si prišiel do Zámoria, čo pre teba bolo najťažšie. Na čo si si musel zvyknúť?
Samozrejme, že zo začiatku som mal problémy s angličtinou. To bolo asi najťažšie. A popri tom samozrejme zvykať si na nových ľudí, spoluhráčov, iný štýl hokeja... A to všetko bez bezprostrednej podpory rodiny, ktorá bola na druhej strane sveta. Ak to všetko zrátame, je to pre 17-ročného chlapca dosť náročne.

Je o tebe známe, že máš vynikajúce defenzívne schopnosti a prehľad v hre, ale preslávil si sa aj bitkami. Tréneri to od teba požadujú, alebo máš ten „ochranný inštinkt“ v sebe?
Musím povedať, že to mam asi v sebe. Nikdy to odo mňa tréneri nechceli, skôr naopak. Ale do problémov sa tu na rozdiel od Slovenska za zahodenie rukavíc nikdy nedostanete, plus, vytvoríte si rešpekt pred protihráčmi, čo pri mojim štýle hokeja nie je na zahodenie.

Atlanta ťa draftovala v roku 2004 z 10. miesta, aké si mal pocity?
Bol to naozaj krásny pocit. Neopísateľný. Zážitok na cely život. V takom momente sa vám prehrnú hlavou všetky tie skoré vstávania, neskoré príchody domov a hlavne obrovská vďaka rodičom, ktorí si pretrpeli všetky tie víkendy, chladné zimné rana a štadióny.

Za Thrashers si nastúpil v niekoľkých prípravných zápasoch. Ak porovnáš úroveň a systém hry medzi NHL a AHL. V čom je rozdiel?
Určite v zodpovednosti hráčov, osobnej disciplíne. Každý je presne tam, kde má byť. V AHL sa hrá viacej na vlastné tričko, každý viac myslí na svoje osobné štatistiky.

Aký je tvoj denný program v zápasovom rytme?
Dosť stereotypný. Ranný tréning, dobrý obed, pozriem si televíziu, alebo si pospím a večer sa s priateľkou vyberieme prejsť po obchodoch, na večeru, alebo si niekam ideme len tak sadnúť. Zápasové dni sú samozrejme iné. To sa snažím relaxovať a spať, aby som bol na zápas čo možno najpripravenejší.

Niektorí hokejisti majú pred zápasom svoje rituály, máš aj ty nejaké?
S chalanmi s tímu chodíme pred každým domácim zápasom do tej istej reštaurácie. Myslím, že tento rituál musíme čoskoro zmeniť, už to miesto poznám poslepiačky.

Bol si určitý čas zranený, o aké zranenie sa jednalo?
Mal som natrhnuté väzy v členku. Nie je to vážne zranenie, ale trvá dlhý čas pokiaľ sa zahojí.

Aká býva atmosféra na vašich zápasoch? Sú to „popcornoví fanúšikovia“, alebo fanúšikovia, ktorí hokeju rozumejú?
Máme jedných z najlepších fanúšikov v lige. Na štadión sa prídu zabaviť a keď sa tímu darí, je to vidieť aj v hľadisku. Myslím, že sa nájdu nejakí z oboch skupín, aj tí čo sa hokeju rozumejú aj tí čo na zápasy chodia len na oddych.

Ako relaxuješ?
Pred zápasom je to poobedňajší spánok a v tréningové dni pozeranie TV.

Máš vôbec čas sa venovať priateľke?
Myslím, že áno.

Myslíš si, že si v aktuálnej sezóne ešte zahráš za Atlantu Trashers?
To nie je otázka pre mňa, naozaj neviem. Ja môžem urobiť len toľko, že budem na 100% pripravený, keď ma z Atlanty povolajú.

Zmenil sa štýl hry v NHL aj AHL. Hrá sa útočnejší, agresívnejší hokej, rozhodcovia si viac všímajú obranné zákroky v obrannom pásme. Je to hlavne náročné pre obrancov. Vyhovuje ti tento fyzicky náročný štýl hokeja?
Táto sezóna je mojou prvou v AHL, takže neviem posúdiť, aká bola liga počas starých pravidiel. Nové pravidlá tlačia hlavne na obrancov, musia byť obratnejší, rýchlejší, aby dokázali udržať tempo s útočníkmi bez toho, aby si pomáhali hokejkami. Osobne si však myslím, že to nie je také zle.

Slovenský mládežnícky hokej zažíva obrovské sklamania. Totálny výbuch na MS vo Švédsku a posledné roky draftu boli totálne katastrofálne. Čo si myslíš, čím to je?
Ja som sa k tejto otázke vyjadroval už mnohokrát. Tentokrát si zahryznem do jazyka. Avšak musím povedať, že sa mi páči projekt, s ktorým začínajú na Slovensku a to, že SR 20 bude hrať v Slovenskej extralige. Osobne si myslím, že by sa malo niečo vymyslieť pre mladšie reprezentácie, lebo v 20-tich už je asi neskoro.

Čo by si odkázal malým začínajúcim hokejistom na Slovensku?
Asi len to, aby každý tréning a všetko čo robia robili v maximálnom nasadení.

S kým si v tíme najviac rozumieš?
Ja som typ človeka, ktorému trvá dlhšie, kým si vytvorí a upevní nejaké kamarátske vzťahy. Nájde sa tu však aj zopár chalanov, s ktorými si veľmi dobre rozumiem. Celkovo si myslím, že máme veľmi dobré vzťahy v mužstve.

Keď je po sezóne, ako tráviš voľný čas?
Prvé 2-3 týždne sa snažím na hokej vôbec nemyslieť, mentálne si oddýchnuť, stretnúť sa s priateľmi, ktorých som cely rok nevidel. Je čas na zábavu. A potom sa znovu začína trénovať a toho voľného času sa už pri dvojfázových tréningoch veľa nenájde.

Máš nejakú prezývku?
Spoluhráči ma tu prezývajú Vali alebo Bo. Na Slovensku mi prischla od kamarátov prezývka Big Bob, ale vôbec sa mi nepáči! (smiech)

Ďakujeme ti za rozhovor a prajeme ti veľa úspechov v hokejovom a osobnom živote.
Ďakujem aj ja a pozdravujem všetkých čitateľov SlovakNHL.sk

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár

Šesť spôsobov, ako robiť pokroky s novou tréningovou rutinou

Tieto nápoje sú najlepšie pre podporu kvalitného spánku