Záverečné zhodnotenie MS zo slovenského pohľadu

Keď sa začnú majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji, celé Slovensko sa zrazu zjednotí. Nepriatelia sa stanú bratmi a pozornosť celého národa sa sústreďuje len na jedno miesto, na miesto dejiska šampionátu.

Tento rok sa z takejto pocty mohla tešiť Moskva. Veľmi ťažko by sa dalo sumarizovať, či naši chlapci prekvapili alebo sklamali. V každom prípade si netreba v tejto otázke mýliť dojmi z pojmami, totižto – ako určite viete – pred začiatkom majstrovstiev polovica Slovenska korunuje dvojkríž na zlato a tá druhá – aká skromná – len na medailu.

No aká je skutočná sila našej reprezentácie? Podľa oficiálnych štatistík sme na šiestej priečke. Ale ako iste viete to sú viac – menej len hrubé výpočty, ktoré môžu, ale nemusia byť pravdivé. Skúsme si teda podrobne prejsť naše výkony, či nenájdeme odpoveď tam.

Prvé predstavenie našich bolo proti slabučkým Nórom. Tam sme dokázali ešte bez smrtiacej prvej formácie v zložení Gáborík – Demitra – Hossa vyťažiť slušnú výhru 3:0. Potom prišli na rad Nemci, ktorí predtým potrápili Kanadu, no aj ich sme zdolali bezproblémovo 5:1. Dva zápasy v ktorých sme boli favoriti sme teda zvládli ale prišla na rad skúška ohňom – Javorové listy.

Hráči okolo kapitána Doana sa predtým dosť trápili s priemernými súpermi, tak sme doma pod Tatrami v kútiku duše dúfali, že by bol ďalší dôvod na radosť. No opak bol pravdou a tak sme ďalej postupovali z druhej priečky v skupine. Prehra s Kanaďanmi znamenala, že hneď na druhý deň nás čakal nasledujúci zápas. A opäť proti výberu hráčov spoza mora – USA.

V ich farbách hrala aj veľká nádej svetového hokeja a chalan so slovenskými koreňmi – Paul Stastny. Bohužiaľ z výhry sa mohol tešiť on. Spojené štáty nás porazili presvedčivo 4:2 a v našom tíme to začalo škrípať. Na spadnutie bola aj myšlienka rozdeliť trenčiansky útok, ktorému sa nedarilo podľa predstáv. Zmobilizovať sme sa museli rýchlo, lebo nasledoval zápas, ktorý bol veľmi prísne sledovaný hlavne u nás medzi Dunajom a Tatrami. Zápas medzi odvekými rivalmi a bratmi v jednej osobe – zápas s Českou Republikou.

Tréner pred stretnutím napriek očakávaniam nerozdelil elitnú formáciu a urobil dobre, veď len napríklad Majo Gáborík si v danom zápase pripísal dva body (1+1). Ale vráťme sa k meraniu síl s reprezentáciou ČR. Prvá tretina pre nás dopadla katastrofálne – prehrávali sme 0:1. Neviem, čo vtedy Július Šupler hráčom cez prestávku povedal, ale určite by si to mal zapamätať a ešte to niekedy vytiahnuť pri takýchto situáciách. Do druhého dejstva sme vbehli ako uragán a náš tlak napokon vyústil do vyrovnávajúceho gólu z hokejky Paľa Demitru v tretej minúte. Napokon sme vyhrali 3:2. A toto naši potrebovali – víťazstvo nad silným súperom.

Potom keď prišli na rad Bielorusi tak sme sa mali o čo oprieť. Potvrdili sme rolu favorita a pripísali sme si plný bodový zisk (konečný stav: 4:3 pre Slovensko). Opäť bola družina okolo Šatana v dobrej psychickej pohode.

Prišli dva dni voľna a to bol čas, kedy sme sa mohli dobre pripraviť na nevyspytateľných Švédov. Tí mali v kádri síce len jediného hráča zo zámoria, no aj tak to bol tím, v ktorom bola obrovská sila.

Prvá tretina bola ako krásny sen, keď sme išli do kabíny s pocitom, že vedieme. No netešili sme sa dlho. V druhej dvadsaťminútovke prišlo vytriezvenie. Celkovo sme ju prehrali 0:3 a môžeme ďakovať Karolovi Križanovi, že to nebolo ešte viac. To, čo chlapci predvádzali sa nedá nazvať inak ako katastrofa. Úplne vybuchla obrana, a bez nej sa hrať nedalo. Nakoniec sme Trom Korunám podľahli 4:7. Nemôžme sa vyhovárať na Dannyho Kurmanna (hlavného rozhodcu) alebo na zlých hotelových kuchárov, tvrdé postele... Jednoducho sa treba pozrieť pravde do očí – našli sme niekoho, kto bol lepší než my. Bohužiaľ v tak dôležitom zápase, aký ten štvrťfinálový určite bol.

Nakoniec sme skončili šiesty. Rebríček IIHF sa potvrdil. Nedokázali sme vystúpiť z vlastného tieňa. Podľa toho, ako som sa v prechádzajúcich riadkoch rozpísal si myslím, že by sa naše pôsobenie na tohtoročných MS nedalo zhodnotiť len jedným prídavným menom. Ide o to, či toto podujatie beriete ako Slovák, alebo ako priaznivec hokeja. Ak patríte do tej prvej skupiny, treba brať ako úspech aspoň to, že sme dokázali vyhrať nad krajinou za riekou Moravou a v celkovom hodnotení sme tiež pred nimi. Ale ak sa radíte do tej druhej, tak musíte uznať, že sme videli od našich chlapcov dosť nevyrovnaný hokej – raz sme dokázali podať výkon hodný majstra, inokedy bola tragédia sa na ten hokej z našej strany vôbec pozerať.

Na záver by som si dovolil použiť vetu, ktorá z úst Slovákov vyjde skoro po každých majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji – Tak zase o rok...

Zdieľať na FB | Nahlásiť chybu Pridať komentár

Efektívne supersérie, kondícia v zime, podpora spánku, pokroky s novou rutinou

Šesť spôsobov, ako robiť pokroky s novou tréningovou rutinou