Najlepší hokejisti od A po Z – Steve Yzerman

Priezvisko začínajúce na X doteraz neprinieslo žiadneho slávneho hokejistu, a tak ho preskočíme a dostávame sa k predposlenému písmenu v abecede, písmenu Y.

Y – Steve Yzerman

Tu je zas voľba naozaj veľmi ľahká, no ako je zvykom, spomeniem aj iné mená. Aj keď Alexej je Jašin, v zámorí sa píše Yashin a aj preto ho spomeniem pri tomto písmene. Vôbec prvý hráč, ktorého draftovala Ottawa Senators od svojho založenia, začal kariéru ako hrom. No keď ho začali viac zaujímať peniaze ako hranie hokeja a k tomu sa pridali aj nejaké zranenia, upadol. Predtým stihol v NHL nazbierať 781 bodov v 850 zápasoch, keď hneď vo svojej prvej sezóne pozbieral 79 bodov v 83 zápasoch a bol nominovaný na Calder Trophy. Tú však nevyhral na úkor Martina Brodeura. V roku 1999 skončil druhý v hlasovaní o Hart Trophy. Čo sa týka medzinárodnej kariéry, má zlato z juniorských i seniorských majstrovstiev sveta, z olympiád má striebornú a bronzovú medailu. Scott Young odohral v NHL 1181 zápasov a pripísal si v nich 756 bodov. Dvakrát sa tešil zo Stanley Cupu, a to v dresoch Pittsburghu a Colorada. Vyhral Svetový pohár, z Juniorských majstrovstiev sveta má bronz a zo Zimných olympijských hier striebro.

Na prvom mieste pri písmene „Y" sa tak jednoznačne umiestnil člen Hokejovej siene slávy, hráč, ktorý odohral 1514 zápasov so ziskom 1755 bodov. Okrem iného vyhral Lester B. Pearson Award, Bill Masterton Memorial Trophy, Conn Smythe Trophy, či Frank J. Selke Trophy. Trikrát vyhral Stanley Cup ako hráč, raz ako člen organizácie. Viac bodov v NHL v celej histórii nazbierali len piati hráči a jeho dres s číslom 19 je v Detroite vyradený. Má olympijské zlato, bronz z Juniorských majstrovstiev sveta, zlato z Kanadského pohára a dve striebra z Majstrovstiev sveta.

Stephen Gregory Yzerman sa narodil v meste Cranbrook v Britskej Kolumbii (tu sa narodili aj Scott Niedermayer z jednej minulej z predošlých častí, pozn. red.), no vyrastal v mestečku Nepean, ktoré dnes patrí do aglomerácie Ottawy. Tu počas štúdia na vysokej škole začal hrávať za miestny juniorský tím Nepean Raiders, no len počas jednej sezóny. Od roku 1981 do roku 1983 pôsobil v tíme OHL Peterborough Petes.

Draft 1983 bol prvým pre nových majiteľov tímu Detroit Red Wings Mikea and Mariana Ilitcha. Tí boli spolu s generálnym manažérom Jimom Devellanom rozhodnutí draftovať Pata LaFontainea, ktorý strávil juniorskú kariéru v okolí Detroitu. Red Wings však ťahali až zo štvrtého miesta a práve tretí výber bol hráč v hľadáčiku červených krídel. Preto siahli Red Wings po Yzermanovi, ktorý v kariére ukázal, že tohto výberu nikdy nebudú ľutovať. Aj keď vedenie pôvodne plánovalo nechať Yzermana ešte jeden rok v „juniorke", v prípravnom kempe hneď ukázal svoje kvality, a tak začal sezónu v prvom tíme. A bola to sezóna ako hrom. V 80 zápasoch nazbieral 87 bodov, v hlasovaní o Calder Trophy skončil druhý za Tomom Barrassom. Steve sa zúčastnil v tom roku aj svojej prvej All-Star Game, ako vôbec prvý 18-ročný hráč v histórii NHL, od zavedenia nového formátu Zápasu hviezd v sezóne 1969. Až o 27 rokov neskôr jeho rekord prekonal Jordan Staal len o 8 dní.

Kapitán „červených krídel"

Po sezóne 1985/1986 opustil Red Wings kapitán Danny Gare a po len troch sezónach v tíme bol trénerom Jacquesom Demersom za nového kapitána zvolený Yzerman. Stal sa tak najmladším kapitánom v tímovej histórii a tréner svoje rozhodnutie komentoval slovami: „Chcem chlapa, ktorý bude mať logo Red Wings vytetované na hrudi.“ V ďalšej sezóne Yzerman doviedol Red WIngs k prvému divíznemu titulu po 23 rokoch. V ročníku 1988/1989 dosiahol svoje maximá v produktivite, keď nastrieľal 65 gólov, ku ktorým pridal 90 asistencií, aby dosiahol hranicu 155 bodov. V bodovaní sezóny pred ním skončili len Lemieux a Gretzky. Hráčskou asociáciou bol zvolený za najlepšieho hráča a získal Lester B. Pearson Award.

Krušné časy nastali pre Yzermana v roku 1993, keď začal tím trénovať legendárny Scotty Bowman. Ten požadoval od hráča viac defenzívnej činnosti, čo sa Yzermanovi vôbec nepáčilo a situácia vyústila až do štádia, že mal byť vymenený do nového tímu NHL z miesta, kde vyrastal, do klubu Ottawy Senators. Napokon však Steve zostal, poslúchol trénera a popracoval na svojej defenzívnej činnosti, čo z neho spravilo lepšieho, kompletnejšieho hráča a pomaly sa stával nie len tímovou legendou, ale legendou celej NHL. V roku 1995 sa Red Wings prebojovali až do samotného finále, v ktorom naposledy hrali ešte v roku 1966, no podľahli v ňom New Jersey.

Po sezóne začali mnohí spochybňovať jeho vodcovské schopnosti a Le Journal de Montréal dokonca priniesol informáciu o tom, že tréner Canadiens a zároveň Yzermanov bývalý tréner, Jacques Demers, ho chce v tíme a na svete je jeho výmena za Mathieua Schneidera a prvú voľbu draftu. Opäť sa zvesti nepotvrdili, Yzerman zostal a s Detroitom dosiahol ligový rekord v počte víťazstiev v sezóne. Z 82 zápasov Red Wings naplno nebodovali len v dvadsiatich a bodový súčet 131 je druhým najvyšším v histórii NHL. Detroit bol považovaný za najväčšieho favorita, no v konferenčnom finále padol na Colorade Avalanche. Počas play-off však v semifinále proti St. Louis strelil Yzerman jeden zo svojich najpamätnejších gólov, keď v siedmom zápase série rozhodol v druhom predĺžení. Gretzkymu zobral stratený puk a strelou od modrej prekonal brankára Jona Caseyho.

Najlepšie roky kariéry

Táto sezóna bola predzvesťou zlatých čias Detroitu, ktoré potom nasledovali. V roku 1997 vyhrali Red Wings Stanley Cup po dlhých 42 rokoch, keď v štyroch zápasoch zničili Philadelphiu Flyers. Šesť dní po triumfe zažili traja ruskí hráči Detroitu oslavujúci titul, Viačeslav Fetisov, Vladimir Konstantinov a tímový masér Sergej Mnacakanov, dopravnú nehodu, keď ich šofér nezvládol jazdu a havaroval s prenajatou limuzínou. Fetisov obišiel s ľahkými zraneniami, no Mnacakanov a Konstantinov skončili v kóme. Konstantinov v nej strávil dlhé týždne, pre vážne zranenia hlavy skončil na vozíku a hokej si už nikdy nezahral. Na prejav úcty celú nasledujúcu sezónu nosili hráči Detroitu na drese iniciály Konstantinova a Mnacakanova s nápisom „veríme“ v angličtine aj ruštine. Detroit v sezóne dokázal titul obhájiť, keď v štyroch zápasoch porazil Washington Capitals aj s Petrom Bondrom. Počas slávnostného ceremoniálu sa udial ďalší z najpamätnejších momentov NHL. Po tom, čo Yzerman zodvihol Stanley Cup nad hlavu, bol na vozíčku na ľad privezený Konstantinov a aj keď už za Detroit nehral, stále bol podľa hráčov súčasťou tímu. Dostalo sa mu pocty dotknúť sa pohára ako druhému v poradí a Gary Bettman udelil po sérii špeciálnu výnimku, keď dovolil jeho meno vyryť na pohár a uznal mu víťazstvo v Stanley Cupe.

Aj v ďalších sezónach patril Detroit k absolútnej špičke, no na ďalší triumf si Yzerman a spol. museli počkať. Medzitým, 26. novembra 1999 sa Steve stal len jedenástym hráčom, ktorý prekonal hranicu 600 gólov, rok na to vyhral Frank J. Selke Trophy pre najlepšieho brániaceho útočníka. V sezóne 2001/2002 utrpel zranenie kolena, ktoré ho z akcie vyradilo až na 30 zápasov. Počas play-off svojmu tímu pomohol k ďalšiemu Stanley Cupu aj napriek stálym bolestiam. Aj teraz došlo k špeciálnemu okamihu, keď Yzerman nedvihol pohár nad hlavu ako prvý, ale prenechal túto česť Bowmanovi, ktorý ukončil po tomto zápase svoju trénerskú kariéru. Bol to taktiež moment, keď bolo vidno, že vzťahy hráča s trénerom od jeho príchodu do tímu sa z hrozných zmenili na výnimočné.

Zranenia a ukončenie kariéry

Po sezóne potrebovalo Yzermanove koleno doliečiť, no vyšetrenia ukázali, že bude potrebná vážna operácia – osteotómia, keď sa kosť reže pre potrebu skrátenia, predĺženia alebo zmeny jej usporiadania. Yzerman po nej vynechal až 66 zápasov a do akcie sa vrátil až vo februári, keď hneď v prvom zápase získal bod za asistenciu. V ďalšej sezóne počas play-off zasiahla zblokovaná strela Yzemranovo oko, zlomila mu očnicu a poškriabala rohovku. Operácia oka ho vyradila z celého play-off a aj z reprezentovania rodnej Kanady na Svetovom pohári. Tam si jeho dres s číslom 19 na znak úcty odmietli obliecť Joe Sakic (spomínané v jednej z predošlých častí, pozn. red.) či Joe Thornton. Po tejto sezóne nasledovala výluka a po nej sa Yzerman vrátil s ochranným štítom na tvári, ktorý dovtedy odmietal nosiť. Bola to zároveň posledná Yzermanova sezóna. Ešte pred ukončením kariéry prekonal Lemieuxov gólový zápas a preskočil ho na ôsmom mieste historických tabuliek strelcov. Tento moment poňal hráč veľmi skromne: „Nedávam tomu žiaden vážnejší význam a ak niečo, tak je tu aspoň vidno, akým skvelým hráčom bol. Ja som na to potreboval o takmer päť rokov viac.“ 3. júla 2006 Yzerman definitívne ukončil kariéru a denník Sports Illustrated ho prvýkrát v kariére dal na titulnú stranu aj s nápisom: „Yzerman: A Salute to Stevie Y".

Yzerman je najdlhšie slúžiacim kapitánom za jeden tím v histórii NHL. Kapitánske „C" nosil v Detroite počas dlhých 19 sezón, takmer 20 rokov, a odohral s ním 1303 zápasov. V histórii klubu nikto nenazbieral viac asistencií, len Howe nastrieľal viac gólov a nazbieral viac bodov a iba Howe, Lidström a Delvecchio odohrali za klub viac zápasov. Celú kariéru odohral za jeden klub, a to ho s 1755 získanými bodmi robí najproduktívnejším hráčom v histórii NHL, ktorý si obliekal na seba len jeden dres.

25. septembra 2006 ho Detroit vymenoval za viceprezidenta a výkonného guvernéra, 2. januára 2007 bol vyradený jeho dres s číslom 19, keď sa na prápore objavilo okrem jeho mena a čísla dresu aj kapitánske „C", ktoré pripomína jeho prezývku „The Captain“. Na cerémonii boli prítomní Darren Pang, Gordie Howe, Ted Lindsay, Alex Delvecchio či Scotty Bowman. Aktívni hráči tímu mali na sebe dresy s jeho menom vo vyhotovení Detroitu Red Wings, reprezentácie Kanady, All-Star zápasu či jeho juniorského tímu Peterborough Petes. V ten deň dostal od starostu Kľúč od mesta Detroit, 13. január 2007 dostal v Detroite názov Deň Stevea Yzermana. Keď 11. januára 2008 prišiel Detroit hrať do Ottawy, Yzerman bol ako miestny rodák zvolený do Ottawa Sports Hall of Fame, o mesiac neskôr bol uvedený do Michigan Sports Hall of Fame. V sezóne 2008/2009 ho fanúšikovia zvolili za najlepšieho kapitána všetkých dôb. 23. júna 2009 bol napokon uvedený aj do Hokejovej siene slávy. Pre Olympijské hry 2014 bol zvolený výkonným riaditeľom hokejového výberu, dosiahol zlato, no svojej funkcie sa po triumfe vzdal.

S manželkou Lisou Brennan má Steve tri dcéry a žijú v časti Detroitskej aglomerácie, Bloomfield Hills v Michigane. Yzerman má dvojité občianstvo, keď okrem rodného kanadského dostal pre dlhodobý pobyt v USA aj americké. Štadión, v ktorom zažíval svoje hokejové začiatky, premenovali na Steve Yzerman Arena, jedna divízia CJHL je pomenovaná Yzermanova.

Voľba bola jednoznačná, súhlasíte s ňou aj vy?