Návrat späť - 2006: Premárnená šanca, ktorá sa nemusí opakovať

5 zápasov - 5 výhier. V šiestom zápase však prišla jóbová zvesť a bol koniec. Obrovská šanca azda najsilnejšieho výberu slovenskej reprezentácie v hokeji zostane len šancou premárnenou po prehre s Čechmi vo štvrťfinále zimnej olympiády v Turíne 2006.

„Pre mňa osobne až teraz začína tento turnaj. Bude to životný zápas pre náš všetkých,“ to boli slová Petra Bondru pred štvrťfinálovým zápasom s naším odvekým rivalom z Česka na zimnej olympiáde v Turíne 2006. Pre Petra Bondru, strelca nášho zlatého gólu, to bol posledný medzinárodný turnaj. O tom, že šanca na úspech v Turíne bola veľká svedčí aj fakt, že uprednostil tento zápas a označil ho za životný aj pred tým finálovým z Göteborgu.

Slováci boli pred zápasom optimistickí, v skupine sme hrali fantastický hokej, porazili sme silných Rusov vďaka dvom Gáboríkovým únikom, Lotyšov sme zdolali v tréningovom tempe, s Američanmi sme odohrali vyrovnaný zápas, v ktorom však sme strelili viac gólov, s Kazachstanom sme sa natrápili, ale vyhrali a Švédi nám uľahčili prácu vďaka kalkulovaniu. Do pozície favorita nás však nestavala fantastická hra v skupine, ale hlavne mizerná hra Čechov v druhej skupine. Česi okrem topoutsiderov z Nemecka a Talianska nezdolali nikoho. Nehovoriac o probléme vo vnútri tímu, keď Čechom musel na pomoc prísť Vladimír Růžička. Nevraviac o obrovských peripetiach s brankárskym postom, kedy sa Čechom zranil v prvom zápase Hašek a Vokoun mal veľmi zlú formu. Nuž, všetko hralo do karát nám.

Od úvodného buly však Slovensko nehralo tak ako v skupine. Ich najväčšia zbraň, útočná sila, sa vyparila. Ani Česi nehrali nijako oslnivo, ale určite lepšie ako v zápasoch v skupine. Navyše, hrali len to čo potrebovali. Postupom času Česi dokonca získaval prevahu. Prvý gól sme však mohli streliť my, keďže sa nám naskytla presilovka po vylúčení Tomáša Kaberleho. Puk sa dostal na hokejku Mira Šatana a ten riskatnou prihrávkou cez šírku útočnej tretiny hľadal falošného obrancu Bondru. Naša dlhoročná opora však spravila podľa jeho slov, „najväčšiu chybu v reprezentácii.“ Prihral do jazdy Martinovi Ručinskému, ktorý svojím typickým bekhendovým blafákom prekonal Budaja, ktorému sa puk prekĺzol medzi lapačku a betón.

Slováci však mohli ísť do šatne s dvojgólovým mankom. Tesne pred koncom prvej tretiny po prihrávke Jaromíra Jágra Pavel Kubina nastrelil ľavú žŕdku Budajovej bránky.

Slováci sa však ani po prvej tretine nespamätali a pokračovali v zlom výkone. Navyše prišla ďalšia chyba našej hokejovej stálice. Ľubomír Višňovský sa pošmykol na červenej čiare a Martin Ručinský išiel s Hejdukom sám proti Budajovi a Martinovi Štrbákovi. Štrbák však hokejkou zblkoval pokus Ručinského o prihrávku na Hejduka. Lenže puk sa následne odrazil ku Kaberlemu, naša obrana sa však absolútne nevenovala voľnému Hejdukovi a Ručinskému pred bránou a prvý menovaný zvýšil už na kritických 2:0.

Slovenskí fanúšikovia v hale Palasport Olimpico sa na seba neveriacky pozerali. Veď predsa to nehrá Slovensko. Naša pravá hra prišla až v tretej tretine. V 44. minúte sa nám podaril rýchly gól, ktorý nám dal ešte šancu na úspech. Gáborík si zopakoval brejk zo zápasu s Ruskom a strelou zápästím znížil na rozdiel jediného gólu.

Potom však opäť sa Slováci dostali do letargie. Z nej sa prebrali pred koncom zápasu. Najskôr sa však odohrala dosť nešťastná situácia, ktorá akoby podtrhla nešťastný zápas. Milan Jurčina tvrdo vypálil, ale jeho projektil si to nasmeroval do tváre nášho kapitána Pavla Demitru. Potom však Slováci odvolali brankára a dostali sa do ničivého tlaku. A aj do obrovskej šance. Puk sa dostal k Petrovi Bondrovi snažil sa ho zasunúť za Hniličku, tomu puk vypadol a načahoval sa po ňom Marián Gáborík i Marián Hossa. V ich činnosti ich však vyrušili českí obrancovia, ktorí zabránili prejdeniu puku za Hniličkov chrbát. Chýbalo tak málo!

Slováci sa však nezdávali, ale Česi veľmi dobre napádali rozohrávku našich. Všetkému koniec bol, keď Višňovskému vysekol puk Straka, ktorý aj sám zakončil do opustenej bránky. Prehrali sme 1:3.

Jediná prehra. Tá však prišla v najnevhodnejší okamih. Vo štvrťfinálovom zápase. Slovensko tak prišlo o šancu na medailu. To by však nebolo až také hrozné, keby sme nemali taký tím aký sme mali. Najsilnejší v histórii Slovenska. Vyvážený na všetkých postoch. Nehovoriac o tom, že pre niektorých to bola možno posledná olympiáda. A hráči by si tú medailu z tohto podujatia rozhodne zaslúžili. Ak nie za výkony počas turnaja, tak za celú kariéru určite.

SLOVENSKO - ČESKO 1:3 (0:1, 0:1, 1:1)
Góly: 43:38 Gáborík (Marián Hossa) - 12:51 Ručinský, 28:41 Hejduk (F. Kaberle, Ručinský), 59:57 Straka Vylúčení: 4:7 na 2 min, presilovky: 0:0, oslabenia: 0:1, rozhodovali: Van Massenhoven (Kan.) - Fonselius (Fín.), Racicot (Kan.), návšteva: 6 893. 22. februára 2006 v Palasport Olimpico v Turíne (Taliansko)
Zostavy:
Slovensko: Budaj - Višňovský, Štrbák, Chára, Meszároš, Jurčina, Suchý, Majeský - Šatan, Kapuš, Bondra - Marián Hossa, Demitra, Gáborík - Svatoš, Stümpel, Zedník - Surový, Bartečko, Marcel Hossa - Ronald Petrovický
Česko: Hnilička - Kubina, T. Kaberle, Židlický, Malík, Kuba, F. Kaberle, Špaček - Jágr, Prospal, Straka - Erat, Výborný, Bulis - Hejduk, Lang, Ručinský - Hemský, Čajánek, Olesz

Prečítajte si na SlovakFitness.sk: